Blokády, požiare a desaťtisíce ľudí v uliciach: Francúzsko čelí masívnym protestom
- Francúzsko má nového premiéra Sébastiena Lecornua po páde vlády Françoisa Bayroua
- Krajinu však paralyzujú štrajky a hnutie „Blokujme všetko“
- Francúzsko má nového premiéra Sébastiena Lecornua po páde vlády Françoisa Bayroua
- Krajinu však paralyzujú štrajky a hnutie „Blokujme všetko“
Francúzsko sa ocitlo v hlbokej politickej a spoločenskej kríze. Po celej krajine vypukli rozsiahle demonštrácie hnutia „Zablokujme všetko“, ktoré sprevádzali násilie v uliciach, blokády a požiare. Protesty prichádzajú v čase, keď poslanci vyslovili nedôveru vláde premiéra Françoisa Bayroua, ktorý v utorok oznámil demisiu po neúspechu svojho úsporného plánu.
Blokády, požiare a zatýkanie
Podľa agentúry AP News sa protestov zúčastnilo vyše 100-tisíc ľudí. Vláda nasadila 80-tisíc policajtov, ktorí zadržali takmer 200 osôb. Demonštranti na viacerých miestach prevracali kontajnery, blokovali dopravu a školy. V meste Rennes dokonca zapálili autobus. Píše CNN Prima.
Na stenách v Paríži sa objavili plagáty s heslami: „10. september – zablokujeme všetko!“ a „Peniaze na mzdy, nie na vojnu!“. Protesty tak nadobudli jasný sociálny a ekonomický rozmer. Minister vnútra Bruno Retailleau varoval: „Nebudeme tolerovať žiadne blokády, žiadne násilie. Rozumiem hnevu… ale hnev sa nedá vybíjať na ulici.“
Bayrou padol, Macron vymenoval nástupcu
Parlament v pondelok vyslovil vláde nedôveru – proti bolo 364 poslancov, zatiaľ čo za pokračovanie kabinetu hlasovalo len 194. Premiér François Bayrou tak po deviatich mesiacoch vo funkcii odchádza. Bol už štvrtým predsedom vlády za dva roky. Jeho predchodcami boli Élisabeth Borneová, Gabriel Attal a Michel Barnier.
Bayrou padol pre svoj plán úspor v objeme 44 miliárd eur, ktorý mal znížiť dlh. Počítal so zmrazením rastu výdavkov či obmedzením počtu sviatkov. V parlamente povedal: „Máte moc zvrhnúť vládu, ale nemáte moc vymazať realitu. Tá zostane neúprosná, výdavky budú naďalej stúpať a bremeno dlhu, ktoré je už teraz neúnosné, bude ešte ťažšie a nákladnejšie.“
Nearly 200 arrests across France as the protests unfold, with demonstrators blocking roads, setting fires, and clashing with police – even a bus was torched in Rennes, and railway services were hit .pic.twitter.com/4kLb9eNxvP
— sangwan (@SangwanHQ) September 10, 2025
Dodal, že Francúzsko nemalo vyrovnaný rozpočet už 51 rokov a jeho plán by mohol krajinu postupne vyslobodiť „z neúprosnej vlny dlhov“.
Prezident Emmanuel Macron už v utorok oznámil, že novým predsedom vlády sa stáva Sébastien Lecornu, doterajší minister obrany. Informovali o tom agentúry Reuters a AFP s odvolaním sa na Elyzejský palác.
Kancelária prezidenta uviedla, že Lecornu bol poverený „konzultáciami s politickými silami zastúpenými v parlamente s cieľom prijať štátny rozpočet a pripraviť dohody potrebné pre rozhodnutia v nasledujúcich mesiacoch“. Na základe týchto diskusií bude nový premiér poverený aj zostavením vlády.
Lecornu, ktorý má 39 rokov, vstúpil do Macronovho hnutia Obnova (Renaissance) v roku 2017 po tom, čo pôsobil ako konzervatívec. Stal sa najmladším ministrom obrany v dejinách Francúzska a teraz sa ujíma funkcie premiéra – už štvrtého za posledných 14 mesiacov. Informuje CNN Prima.
Musí presadiť návrh rozpočtu na rok 2026, v ktorom sa počíta so škrtmi a zvýšením daní v hodnote približne 50 miliárd eur. Analytici upozorňujú, že Lecornuovo vymenovanie nemusí automaticky vyriešiť politickú krízu. Macron tým riskuje ďalšie odcudzenie socialistov a jeho vláda sa tak môže stať závislou od podpory krajnej pravice Marine Le Penovej.
🇫🇷 Over 250 left-wing radical protesters were detained in France. Radicals continue clashes with police. pic.twitter.com/vkSQAINlys
— Visegrád 24 (@visegrad24) September 10, 2025
Francúzsky verejný dlh presiahol 114 % HDP, hoci pravidlá Európskej únie povoľujú najviac 60 %. Rozpočtový deficit dosiahol 5,8 % HDP, teda takmer dvojnásobok povoleného limitu troch percent. Píše portál Pravda.
Ekonomické ukazovatele, spojené s politickou nestabilitou, prispievajú k nespokojnosti obyvateľstva. Podľa odborníkov sa hnutie „Zablokujme všetko“ zrodilo práve z hnevu nad Bayrouovým návrhom rozpočtu v čase, keď dôvera v politické inštitúcie výrazne klesá. Protestujúci sa sťažujú na to, že politický systém uprednostňuje elity a veľké korporácie.
Ďalšie štrajky a hrozba novej vlny nepokojov
Hnutie „Zablokujme všetko“ už podporili dva veľké odborové zväzy. Ďalšie odbory plánujú celonárodný štrajk na 18. septembra, ktorý môže mať ešte väčší dosah než protesty organizované online.
Pripomienky k hnutiu „Žltých viest“ z roku 2018 sú čoraz častejšie – vtedy sa protesty začali odporom proti daniam z palív a prerástli do širšieho hnutia proti rastúcim životným nákladom a nerovnosti.
Čítaj viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality
Zdroje: CNN Prima, Pravda, CNN