Nový druh dinosaura objavený v Argentíne mal v papuli svoju poslednú korisť. Prekvapil vedcov po miliónoch rokov

Argentínski paleontológovia urobili objav, ktorý prekvapil aj skúsených vedcov. V hornine spred 68 miliónov rokov našli fosíliu nového druhu megaraptora – a v jeho papuli stále ležala kosť z jeho posledného jedla. Joaquinraptor casali dostal meno po mieste nálezu a ukázal, že títo obrovskí dravci dokázali uloviť aj nebezpečných súčasníkov.

Megaraptory boli skutočné kolosy medzi dravcami. Tento konkrétny exemplár meral viac ako sedem metrov od nosa po chvost a vážil cez tisíc kilogramov. Na severe kontinentov vládli tyrannosauri, ale v južných oblastiach si vytvorili vlastné kráľovstvo práve megaraptory. Bez konkurencie obrovských tyrannosaurov vyvinuli odlišnú stratégiu – zachovali si rýchlosť a získali mohutné predné končatiny s obrovskými pazúrmi.

Informujú o tom web Science Alert a štúdia uverejnená na portáli Nature Communications.

Krokodíl ako posledné jedlo

Najšokujúcejšie na celom náleze je kosť ramena, ktorú vedci našli medzi čeľustnými kosťami dravca. Patria pravdepodobne krokodílovi, súčasníkovi tohto megaraptora. Lucio Ibiricu z Patagonského inštitútu geológie a paleontológie vysvetľuje: „Je to fascinujúci dôkaz toho, čo mal tento megaraptor ako posledné jedlo, hoci nemôžeme s úplnou istotou povedať, že ho práve jedol, keď uhynul.“

Kosť nielen dotýka zuby predátora, ale nesie aj stopy po uhryznutí. Vedci pripúšťajú, že sa tam mohla dostať aj inak – napríklad keď ju voda naplavila do papule už mŕtveho dinosaura. Pravdepodobnejšie však je, že išlo o skutočnú interakciu medzi dvoma dravcami. Možno sa dokonca bili o nejaký iný kus mäsa.

Tento nález poskytuje jedny z najpriamejších dôkazov o strave megaraptorov. Doteraz vedci len odhadovali, čo tieto obrovské šelmy jedávali. Teraz majú konkrétny dôkaz, že dokázali uloviť aj tak nebezpečnú korisť, ako boli praví predkovia súčasných krokodílov.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Carnegie Natural History (@carnegiemnh)

Pohľad do života pravekého dravca

Štúdium mikroštruktúry kostí odhalilo vek tohto konkrétneho jedinca. Joaquinraptor mal najmenej 19 rokov, bol už pohlavne vyspelý, ale ešte stále rástol. Vedci to zistili na základe línií zastaveného rastu v jeho kostiach – fungujú podobne ako letokruhy stromov.

Hoci paleontológovia našli len časti čeľustí, lebky, predných končatín, nôh a niekoľko chvostových stavcov, ide o jednu z najkomplexnejších fosílií megaraptora doteraz objavených. Joaquinraptor tak pomôže vedcom lepšie pochopiť túto málo známu skupinu dinosaurov.

Datovanie fosílie na 68 miliónov rokov robí z Joaquinraptora jedného z najmladších známych megaraptorov. Žil takmer až do konca krédy, keď asteroid ukončil éru dinosaurov. Keby nepišlo k tejto kozmickej katastrofe, megaraptory by možno vládli južným kontinentom ešte milióny rokov.

Iná cesta evolúcie

Megaraptory si zvolili inú evolučnú stratégiu ako ich severnobrazskí bratranci tyrannosauri. Namiesto čistej sily a hmotnosti stavili na rýchlosť a všestrannosť. Ich najväčšou zbraňou neboli masívne čeľuste, ale mohutné predné končatiny s obrovskými pazúrmi na prvom a druhom prste.

„Megaraptoridy mali výnimočne vyvinuté predné končatiny s obrovskými pazúrmi,“ vysvetľuje Ibiricu. „Tieto pazúry zrejme zohrávali kľúčovú úlohu v ekológii. Mohli ich používať na prístup k mäkkým tkanivám alebo na chytanie a manipuláciu s korisťou.“

Zatiaľ čo tyrannosaurus rex mal notoricky malé predné končatiny, megaraptory rozvinuli opačnú stratégiu. Ich mohutné ruky s ostrými pazúrmi im umožňovali efektívne loviť aj väčšiu korisť. Dokázali roztrhnúť kožu, prerezať svaly a dostať sa k najchutnejším častiam svojich obetí.

Význam pre vedu

Objav Joaquinraptora dopĺňa mozaiku života v pravekej Patagónii. Ukazuje, ako fungovala potravinová pyramída v čase, keď south americké kontinenty ešte neboli spojené so severom. Absencie tyrannosaurov vytvorila priestor pre evolúciu iných skupín dravcov.

Megaraptory vyplnili úlohu vrcholových predátorov nielen v Južnej Amerike, ale aj v Austrálii. Ich fosílie nachádzame na oboch kontinentoch, čo potvrdzuje, že sa táto skupina úspešne rozšírila po Gondwane – južnom superkontinente.

Fosília s krokodílou kosťou v papuli navyše odhaľuje komplexnosť pradávnych ekosystémov. Ukazuje, že ani krokodíly – samy o sebe nebezpečné predátory – neboli v bezpečí pred megaraptormi. Táto interakcia medzi dvoma skupinami dravcov nám pomáha lepšie pochopiť, ako fungoval pravek.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti