Huby určuješ mobilom: Mykológ varuje pred chybou, ktorá môže viesť k otrave

Odfotiť, nahrať a opýtať sa, či je jedlá. Umelá inteligencia ponúka hubárom rýchlu odpoveď, ktorá však nemusí byť správna. Pri rozhodovaní o tom, čo skončí na tanieri, pritom môže mať nesprávne určenie vážne následky.

Na riziká upozornila Markíza v reportáži zverejnenej na TNlive. Spravodajca v Belgicku spolu s odborníkom na huby Olivierom Mathotom otestovali odpoveď AI na konkrétny nález. Pred spoliehaním sa na mobilné aplikácie varuje aj slovenský mykológ Maroš Peiger.

Jedna skúška celkovú spoľahlivosť neukazuje

V belgickom teste ukázali umelej inteligencii fotografiu hnojníka obyčajného a opýtali sa, či je bezpečný na jedenie. Odpovedala, že nie. Mathot jej záver odmietol, pričom upozornil na riziko konzumácie tejto huby v spojení s alkoholom.

„Je to nesprávne, dá sa jesť, pokiaľ nebudete piť alkohol,“ vysvetlil odborník. Táto jednotlivá skúška neodhaľuje celkovú spoľahlivosť AI. Podľa opisu reportáže systém konzumáciu odmietol, nejde teda o príklad nebezpečného odporúčania hubu zjesť.

Mykológ: Hľadáme hubu, ktorú chceme nájsť

Podľa Maroša Peigera zo Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva majú mobilné aplikácie pri určovaní húb značné medzery. Ako uviedol pre TASR, ich výsledok treba preveriť skúseným odborníkom.

Varuje aj pred tendenciou uspokojiť sa s podobnosťou s jedlým druhom. „Určovanie húb podľa toho, čo chceme, aby nazbieraná huba bola, a nie podľa toho, akým druhom skutočne je, vedie k množstvu otráv,“ upozornil.

Rozhodujúce znaky môžu chýbať

Identifikáciu môže sťažiť aj odrezanie či očistenie plodnice, pri ktorom zberač odstráni dôležité určovacie znaky. Nálezy vyžadujúce ďalšie preskúmanie preto Peiger odporúča ponechať celé, neočistené a oddelene od ostatných húb.

Na konzumáciu radí zbierať iba bezpečne známe alebo odborne určené druhy. Pri podozrení na otravu je potrebné okamžite vyhľadať lekársku pomoc – príznaky sa totiž môžu objaviť aj s odstupom času.

Nesprávne určenie huby môže ohroziť život

Na riziká upozorňuje aj štúdia publikovaná vo februári 2026 v časopise Science of Food. Výskumníci preverili 12 nástrojov na určovanie húb na viac než stovke fotografií takmer 60 druhov. Aj najúspešnejšia aplikácia Picture Mushroom zlyhala takmer v 15 percentách prípadov. Priemerná chybovosť troch najslabších nástrojov presiahla 80 percent.

Výsledky sa týkajú konkrétneho testu, nemožno ich preto automaticky preniesť na všetky aplikácie či každú situáciu v lese. Podľa autorov však testované nástroje neposkytujú dostatočnú istotu na rozhodovanie o bezpečnosti konzumácie húb.

Príznaky otravy sa líšia

Chyba pri určovaní huby sa navyše nemusí prejaviť bezprostredne po jedle. Ani neprítomnosť okamžitých ťažkostí preto nie je potvrdením, že jej konzumácia bola bezpečná. 

Peiger upozornil, že príznaky otravy po konzumácii húb môžu nastať až po niekoľkých hodinách, prípadne niekoľkých dňoch.

„Príznaky otráv hubami sa líšia v závislosti od skonzumovaného druhu. Niektoré otravy sú prudké, pomerne rýchle a sprevádzané hnačkami či vracaním, no po niekoľkých hodinách odznievajú bez ďalších vážnejších následkov. Iné, ako u muchotrávky zelenej, nastupujú po šiestich až 24 hodinách, pričom v nasledujúcich dňoch nastávajú ďalšie fázy otravy, ktoré sa môžu skončiť ťažkým poškodením pečene a obličiek alebo smrťou,“ dodal Peiger.

Pri akomkoľvek podozrení na otravu hubami je podľa mykológa nevyhnutné okamžite vyhľadať lekársku pomoc alebo kontaktovať Národné toxikologické informačné centrum (akútne intoxikácie je nutné riešiť telefonicky na čísle +421 2 5477 4166). Na identifikáciu toxínov môže pomôcť aj uchovanie nespracovaných zvyškov skonzumovanej huby, zvyškov jedla či zvratkov.