Peking a Moskva rozvíjajú spoločný koridor v Arktíde, ktorý má konkurovať Suezu

22. októbra 2025 o 19:20

Vody Severného ľadového oceánu budú plnšie
Čína a Rusko uzavreli dohodu o preprave po severnej trase
Skráti čas prepravy tovaru po celom svete

Reprofoto X: @EurasiaNaval

Vody Severného ľadového oceánu budú plnšie
Čína a Rusko uzavreli dohodu o preprave po severnej trase
Skráti čas prepravy tovaru po celom svete

ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

V skorých ranných hodinách koncom septembra vyplávala z Číny kontajnerová loď s názvom Istanbul Bridge, ktorá smerovala do Európy a bola naložená nákladom – všetkým od batérií až po oblečenie.

Namiesto toho, aby sa loď plavila na juh smerom k Suezskému prieplavu, zamierila na sever, aby prešla cez ľadové vody Severného ľadového oceánu po Severnej morskej trase. Táto cesta sa považuje za významný krok vpred v snahe Číny vybudovať infraštruktúrny a námorný koridor naprieč svetom, a to je možné len vďaka zmene klímy.

Rusko a Čína podpísali dohodu

Potom, čo Peking úspešne otestoval trasu, ktorá by mohla skrátiť časy prepravy nákladu medzi Európou a Áziou a spochybniť primát Suezského prieplavu, podpísal s Ruskom prelomovú dohodu o rozvoji a komercializácii Severnej námornej trasy, píše The Maritime Executive.

Stretnutie bolo súčasťou spoločného výboru pre spoluprácu na Severnej námornej trase, ktorý bol zriadený minulý rok.

Dohoda, ktorá bola finalizovaná v Moskve a zverejnená 18. októbra, zintenzívni čínsko-ruskú spoluprácu v Arktíde a poskytne obom krajinám strategický koridor, ktorý obchádza úzke miesta na Blízkom východe a v Európe. Podľa čínskych a ruských zdrojov pakt skracuje prepravné vzdialenosti o 7 000 až 10 000 kilometrov, čím sa znížia náklady na palivo o viac ako 20 % a prepravné časy o takmer 40 %.

Nová dohoda prichádza v čase, keď sa prehlbuje rusko-čínska spolupráca v regióne – od investícií do energetiky až po spoločné námorné hliadky pri pobreží Aljašky.

Výrazné skrátenie prepravy

Istanbul Bridge absolvovala 5600 kilometrov dlhú Severskú námornú trasu podľa Číňanov za 20 dní.

Podľa oficiálnej čínskej tlačovej agentúry Xinhua je čas prepravy porovnateľný s 25 dňami cesty vlakom po trase China–Europe Railway Express, 40 dňami cez Suezský prieplav a približne 50 dňami cez Mys Dobrej nádeje.

Spoločnosť uviedla, že náklad tvorili najmä lítium-iónové batérie a fotovoltaické produkty, „pretože morské a teplotné podmienky pozdĺž trasy sú vhodné pre teplocitlivý a časovo náročný tovar“

Pripomína tradičnú linkovú dopravu

Odborníci tvrdia, že rozvoj tejto trasy by mohol priniesť veľké ekonomické a geopolitické výhody pre Čínu, ktorá sa teší na Arktídu bez ľadu a strategické príležitosti, ktoré môže poskytnúť. Varujú však, že posielanie flotíl lodí cez toto nedotknuté, odľahlé a nebezpečné prostredie je ekologická a ľudská katastrofa, ktorá len čaká, kedy sa stane.

Lode už predtým využívali Severnú námornú cestu, ktorá je v súčasnosti prístupná len niekoľko mesiacov počas leta a jesene. Prvé kontajnerové lode začali prechádzať Arktídou pred viac ako desiatimi rokmi, ale zvyčajne na špecializovaných, ad hoc plavbách, povedal CNN Malte Humpert, vedúci pracovník a zakladateľ neziskovej organizácie Arktického inštitútu.

To, čo robí Istanbul Bridge, „pripomína skôr tradičnú linkovú dopravu“ a zastavuje na viacerých miestach, povedal pre CNN. „To je niečo, čo sme v Arktíde doteraz nevideli.“

Súboj o novú „Hodvábnu cestu“: EÚ leje miliardy do koridoru, ktorý má obísť Putina a konkurovať Číne

Môže zamiešať karty vo svetovom obchode

Loď išla z čínskeho prístavu Ningbo-Zhoushan do Európy – najprv do britského prístavu Felixstowe, potom do Holandska, Nemecka a Poľska. Plavila sa cez Beringov prieliv a Arktídu popri severnom pobreží Ruska.

Komercializácia Severnej námornej trasy by mohla zásadne preusporiadať svetový obchod. „Čoskoro sa otvorí nový globálny ekonomický koridor… Toto zmení pravidlá hry,“ povedala pre CNN Elizabeth Buchanan, vedúca pracovníčka Austrálskeho inštitútu strategickej politiky, nezávislého think-tanku.

Výhody trasy

Potenciálne výhody sú zrejmé. Severná námorná trasa je podstatne kratšia – plavba ňou trvá približne polovicu času oproti južnej trase cez Suezský prieplav.

Mohla by tiež pomôcť vyhnúť sa problémovým úsekom tradičných trás, vrátane útokov jemenských povstalcov Hútíov podporovaných Iránom v Červenom mori, ktoré trvajú od roku 2023. Globálny obchod cez Panamský prieplav zároveň spomaľuje nízka hladina vody spôsobená dlhotrvajúcim suchom.

Podľa colného úradu Ningbo kratšia trasa zároveň znižuje emisie otepľujúcich plynov až o 50 %.

Type 075 LHD Hainan. Honestly this post is an excuse to share these quality images.
The Type 075 is a 36,000-ton amphibious assault ship that gives China the ability to rapidly deploy marine forces across long distances. Built by the Hudong Zhonghua shipyard at unprecedented… pic.twitter.com/dnIrIrzNws

— Eurasia Naval Insight (@EurasiaNaval) June 12, 2025

Riziká trasy

Nie všetci sú však optimistickí. „Prináša to so sebou s vysokou mierou obáv, rizika a nebezpečenstva,“ povedal pre CNN Andrew Dumbrille, severoamerický poradca siete neziskových organizácií Clean Arctic Alliance.

Tvrdenie, že topenie ľadu umožní lodiam plynulú plavbu po „čistých modrých vodách“, je podľa neho mylné. „V skutočnosti to môže urobiť Arktídu ešte zradnejšou,“ povedal pre CNN.

Neočakávaný morský ľad môže poškodiť lode alebo ich prinútiť zmeniť trasu. K rizikám patria aj „nepriateľské“ podmienky – tma, ľadové teploty a hustá hmla, dodal Dumbrille.

V prípade nehody sa situácia v tomto odľahlom prostredí môže rýchlo zmeniť na katastrofu. „Nie sú tu dostupné prostriedky na reakciu na ropné úniky tak, ako v iných oblastiach,“ upozorňuje. Ak sa ropa dostane do mora, zostáva tam dlhšie a spôsobuje väčšie škody.

Nie je známe, aké palivo poháňa loď Istanbul Bridge, no ak ide o ťažký vykurovací olej, následky prípadných únikov môžu byť obzvlášť závažné. „Takéto palivá sa emulgujú na povrchu, rozširujú sa a dostávajú až k pobrežiu,“ vysvetľuje Dumbrille.

Ťažký vykurovací olej navyše produkuje čierny uhlík – sadze, ktoré sa usádzajú na ľade a urýchľujú jeho topenie. Hoci minulý rok vstúpili do platnosti obmedzenia jeho používania v Arktíde, podľa Dumbrilla existujú výnimky a prechodné obdobia, ktoré umožňujú jeho ďalšie využívanie.

Hrozia kolízie s veľrybami

Odborníci sa obávajú aj hlukového znečistenia a rastúceho rizika kolízií s veľrybami. „Čím viac lodí po tejto trase vypláva, tým väčšia je pravdepodobnosť katastrofy. Nie je to otázka či, ale kedy,“ povedal Michael Humpert.

Zatiaľ ide len o malú časť globálneho obchodu. Podľa ruskej štátnej spoločnosti Rosatom v minulom roku Severnou námornou trasou preplávalo približne 90 lodí, zatiaľ čo cez Suezský prieplav ich prešlo viac ako 13 000.

To, či sa Severná námorná trasa napokon stane životaschopnou alternatívou, závisí od viacerých faktorov – ekonomických nákladov, typu nákladu aj rýchlosti, s akou musí byť doručený, vysvetlil geopolitický analytik Klaus Dodds z výskumného inštitútu RAND Europe.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie