Mozog ťa počas tréningu klame. Vedci zistili, ako funguje vnímanie času pri fyzickej námahe

Počas tréningu sa čas naozaj spomaľuje. Nie je to len pocit, že minúta na bežiacom páse trvá večnosť. Nový výskum z Holandska a Anglicka ukázal, že ľudia počas fyzickej námahy vnímajú plynutie času inak než v pokoji – ich vnútorné hodiny sa zrýchlia a realita sa im zdá pomalšia.

Vedci sa zamerali na 33 účastníkov, ktorí absolvovali sériu jázd na stacionárnom bicykli. Počas každej z nich mali odhadnúť, kedy uplynie tridsať sekúnd. Ich odhady sa však systematicky líšili – všetci merali čas rýchlejšie, o osem až deväť percent. Inými slovami, ich mozog počítal sekundy rýchlejšie, než plynuli v skutočnosti.

Informuje o tom web Popular Mechanics a štúdia uverejnená na portáli Brain and Behaviour.

Ani súťaženie čas nezrýchli

Výskumníkov zaujímalo, či sa tento efekt zmení, ak sa zmení kontext. Účastníci preto absolvovali tri jazdy: jednu sólo, druhú s virtuálnym „súperom“, ako v počítačovej hre, a tretiu ako reálny pretek, kde sa mali pokúsiť vyhrať.

Prekvapivo, výsledok bol rovnaký vo všetkých prípadoch. Či už človek šliapal sám, alebo mal pred sebou protivníka, vnímanie času sa nezmenilo. Ani rastúca námaha, ani motivácia neovplyvnili to, ako rýchlo sa im zdali plynúť sekundy. Autori preto usudzujú, že vnímanie času pri záťaži nie je vecou pozornosti či súťaživosti, ale skôr fyziológie – teda samotného fungovania tela.

Telo, ktoré meria iným metrom

Počas cvičenia sa v tele odohráva množstvo procesov, ktoré ovplyvňujú mozog. Zrýchlené dýchanie, vyšší tep či presun kyslíka do svalov môžu zmeniť, ako mozog spracúva signály z prostredia. V stave záťaže sa sústredí na výkon, nie na presné meranie času.

Podobný jav sa objavuje aj v iných situáciách, napríklad pri strachu alebo silnom vzrušení. Vtedy sa mozog preladí na režim prežitia a spracúva viac informácií za kratší čas – preto sa nám zdá, že všetko okolo nás ide spomalene.

Výskum však ukázal, že ani prostredie, ani prítomnosť iných ľudí tento pocit neovplyvňujú. Čas sa v hlave spomaľuje bez ohľadu na to, či cvičíš sám, alebo v skupine.

Prečo na tom záleží

Na prvý pohľad ide len o drobný rozdiel. No pre športovcov môže byť rozhodujúci. Ak sa vnímanie času mení, mení sa aj spôsob, akým športovec reguluje tempo. Pre elitu, ktorá sa spolieha na presné načasovanie pohybov, to môže znamenať rozdiel medzi výhrou a prehrou.

Vedci preto upozorňujú, že tréning rytmu a vnútorného tempa je rovnako dôležitý ako fyzická kondícia. Plavec, ktorý urobí obrat v zlom okamihu, môže prísť o rekord. Ak mozog počas výkonu počíta sekundy inak, musí sa ich naučiť cítiť inak aj on.

Čas, ktorý sa ohýba

Autori štúdie zverejnenej v časopise Brain and Behavior zdôrazňujú, že ide o prvý výskum svojho druhu, ktorý systematicky meral vnímanie času počas cvičenia. Zároveň otvára nové otázky – ako sa tento jav mení s dĺžkou tréningu, aký má vplyv prostredie a či sa dá vôbec natrénovať presnejšie načasovanie výkonu.

Vedci veria, že práve pochopenie týchto mechanizmov môže športovcom pomôcť lepšie regulovať tempo a vyhnúť sa predčasnému vyčerpaniu.

Kým sa však tieto poznatky dostanú do praxe, zostáva jedno isté: keď sa ti počas tréningu zdá, že čas sa vlečie, tvoj mozog ti neklame. Pre neho sa svet naozaj spomalil – aspoň o tých deväť percent.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti