Stálo ich to 470-tisíc eur: Starý dom prepojili s novým pavilónom, väčšinu si postavili svojpomocne

Na svahu nad riekou Sázavou, v oblasti, ktorú kedysi vyhľadávali trampi a dnes ju poznáme ako Zlatý kaňon, vznikla prístavba, ktorá nevyčnieva, no zároveň architektonicky posúva pôvodný dom do súčasnosti.

Ateliér päivä architekti pod vedením Miloša Munzara a Tomáša Kovalčíka tu dokončil projekt Dům Medník – rozšírenie rodinného domu postaveného začiatkom 20. storočia.

Zákazka nepredstavovala novostavbu ani prestížnu modernizáciu v centre mesta. Išlo o praktickú požiadavku klienta, ktorému už nevyhovovala veľkosť domu ani možnosti jeho využitia. Potreboval nový ateliérový priestor s dostatkom denného svetla, doplnený o samostatnú oddychovú zónu so spálňou, kúpeľňou a toaletou.

Prístavba ako logické pokračovanie, nie konkurencia

Pôvodný dom prešiel v roku 2010 rekonštrukciou a doplnením visutej časti smerom do záhrady. Ukázalo sa však, že kapacitne nepostačuje a v rámci dispozičných možností už nemá kam rásť. Nový priestor preto vznikol ako samostatný objekt, ktorý sa nenapája priamo na pôvodnú stavbu, ale je s ňou prepojený krytou terasou.

Dôležité bolo nájsť miesto, ktoré nenaruší výhľady z domu do údolia Sázavy ani k vrcholu Medníka. Zároveň bolo nutné zohľadniť svahovitý terén, vzrastlé stromy a klínovitý tvar pozemku.

Pohľad do citlivej premeny domu nad Zlatým kaňonom

GALÉRIA+ 16

Architekti umiestnili prístavbu na rozhraní záhrady a lesa. Vďaka tomu rešpektuje pôvodnú kompozíciu a zároveň rozvíja funkčnosť areálu.

Stavba, ktorú si z veľkej časti postavil sám majiteľ

Technické riešenie vychádzalo z finančných a kapacitných možností klienta. Základy na mikropilotách zabezpečila odborná firma, ale oceľový rám a drevostavba boli realizované svojpomocne. Tento spôsob výstavby kládol dôraz na jednoduchosť konštrukcie, čitateľné detaily a materiálovú striedmosť.

Fasáda je obložená smrekovcovým drevom, ktoré bolo opalované, ide o tradičný spôsob úpravy dreva, ktorý zvyšuje jeho životnosť a zároveň umožňuje, aby stavba prirodzene zapadla do krajiny.

Interiér je vyhotovený zo smrekových biodosiek. Nejde o luxusné riešenie, ale o materiál s dobrou dostupnosťou, prijateľnou cenou a remeselným charakterom. Do interiéru boli integrované úložné priestory a nábytok, čo zvyšuje funkčnosť bez potreby dodatočného zariadenia.

Jasný architektonický rukopis, dôraz na miesto a mierku

Architekti zo štúdia päivä sa vo svojej práci dlhodobo zameriavajú na prirodzenosť riešení, prácu s terénom a hľadanie architektúry, ktorá má zmysel z pohľadu kontextu, nie trendov.

Neponúkajú formálne gestá, ale premyslené, realistické odpovede na konkrétne zadania. Aj v tomto prípade výsledok nie je okázalý, práve naopak. O to viac vyniká jeho funkčnosť a nadväznosť na existujúcu situáciu.

V prostredí, kde by nedomyslený zásah mohol narušiť celý vizuálny a ekologický charakter územia, sa podarilo vytvoriť novú časť domu, ktorá má bezpochyby vlastnú identitu, no zároveň nepôsobí ako narušenie pôvodného celku.

Čítaj viac z kategórie: Architektúra