Mozog oddiali Alzheimerovu chorobu aj bez liekov. Vedci odhalili jeden kľúčový návyk

Ak by mal človek zaradiť do svojho života jeden návyk, ktorý posilní jeho mozog rovnako spoľahlivo ako kvalitný spánok či vyvážená strava, bola by to jednoznačne chôdza.

Potvrdzuje to aj nová štúdia, ktorá ukázala, že aj pomerne skromné množstvo krokov významne ovplyvňuje starnutie mozgu. Pravidelný pohyb udržiava kognitívne funkcie vo forme a dokáže poskytnúť účinnú ochranu pred Alzheimerovou chorobou.

Ako chôdza ovplyvňuje nástup Alzheimerovej choroby

Najnovšia analýza výskumného tímu z Mass General Brigham, o ktorej informoval portál ScienceDaily, priniesla nové dôkazy o tom, že fyzická aktivita predstavuje omnoho viac než len prostriedok na udržiavanie kondície. Ukazuje sa, že pravidelný pohyb môže priamo formovať biologické procesy v mozgu, ktoré súvisia s rozvojom Alzheimerovej choroby.

Vedci vychádzali z rozsiahlych údajov získaných v rámci prestížneho projektu Harvard Aging Brain Study, ktorý už roky sleduje, ako životný štýl ovplyvňuje starnutie mozgu. Do výskumu sa zapojilo 296 dobrovoľníkov vo veku 50-90 rokov.

Každý účastník nosil pedometer, ktorý presne zaznamenával jeho denný počet krokov, a zároveň absolvoval špičkové vyšetrenia mozgu pomocou PET skenov. Tie umožnili sledovať dve kľúčové molekuly spojené s Alzheimerovou chorobou – amyloid beta a tau proteíny. Okrem toho účastníci podstupovali sériu testov, ktoré odhaľovali aj drobné zmeny v kognitívnych schopnostiach. Sledovanie trvalo od dvoch do štrnástich rokov.

Výskum ukázal, že účastníci s vyššou hladinou amyloidu beta, ktorí sa viac hýbali, vykazovali lepšiu kognitívnu výkonnosť a pomalšie hromadenie tau proteínov. Naproti tomu účastníci, ktorí sa hýbali len minimálne, čelili zrýchlenému hromadeniu tau proteínov v mozgu, čo signalizovalo intenzívnejší postup Alzheimerovej choroby.

Pokročilá štatistická analýza potvrdila, že hlavný prínos pohybu spočíva v jeho schopnosti spomaľovať akumuláciu tau proteínov, ktoré priamo korelujú s rozsahom poškodenia mozgu. Podľa výskumného tímu už 3 000 až 5 000 krokov denne prináša citeľný rozdiel, ktorý sa prejaví ako približne trojročné oddialenie nástupu kognitívneho úpadku. Ak sa denný počet krokov zvýši na 7 500, oneskorenie môže dosiahnuť až sedem rokov.

„Tieto zistenia dokazujú, že človek si dokáže aktívne budovať kognitívnu odolnosť a zároveň znižovať náchylnosť mozgu na hromadenie tau proteínov už v preklinickom štádiu Alzheimerovej choroby,“ uviedla Reisa Sperling, spoluautorka výskumu a neurologyčka z Mass General Brigham.

Alternatívne palivo pre mozog

Druhá línia výskumu, o ktorej sme informovali v našom článku, sa pozerá na mozog z úplne iného uhla – nie cez „koľko sa hýbeme“, ale „čím mozog poháňame“.

Dlhé desaťročia prevládal názor, že neuróny poháňa výlučne glukóza. Zistenia austrálskeho tímu z Queenslandu však túto predstavu zrážajú zo stola. Neurónové bunky dokážu efektívne využívať aj tukové molekuly.

Vedci svoju hypotézu overovali na mimoriadne zaujímavom modeli. Vychádzali z poznatkov o zriedkavom genetickom ochorení s názvom hereditárna spastická paraplégia 54 (HSP54). Toto ochorenie vzniká v dôsledku mutácie v géne DDHD2, ktorý riadi spracovanie tukových látok v neurónoch.

Ak táto dráha zlyhá, mozgové bunky strácajú prístup k alternatívnemu zdroju energie a začínajú degenerovať. V laboratórnych podmienkach vedci pozorovali, že keď bunkám doplnili mastné kyseliny, ich funkcia sa obnovila. Naopak, zvýšenie prísunu glukózy neprinieslo žiadny efekt.

Pre výskum Alzheimerovej choroby ide o zásadné zistenie. Dlhodobo vieme, že mozog zasiahnutý Alzheimerovou chorobou má zníženú schopnosť využívať glukózu. Ak mozog stráca prístup k svojmu hlavnému palivu, začína zlyhávať. No ak dokáže prepnúť na alternatívny zdroj energie, môže si udržať funkciu aj v nepriaznivých podmienkach.

Do tohto kontextu zapadá aj rastúci záujem o ketogénne prístupy, ktoré zvyšujú hladiny ketónových teliesok – alternatívneho paliva pre mozgové bunky. Hoci zatiaľ chýbajú rozsiahle klinické dôkazy, mechanizmus, ktorý stojí za týmito diétami, získava vďaka práci austrálskych vedcov pevný vedecký základ.

Pred vedcami však stojí dlhá cesta. Potrebujú presne určiť, ktoré mastné kyseliny majú pre neuróny najväčší prínos, v akých koncentráciách a formách ich mozog dokáže najlepšie spracovať, a ako ich bezpečne podávať pacientom.

Každý mozog je jedinečný a reaguje inak, preto sa čoraz viac hovorí o personalizovanom prístupe. Pre niekoho bude kľúčom pravidelná fyzická aktivita, pre iného môže byť rozhodujúca nutričná intervencia. A u ďalších možno pomôže cielený liek, ktorý znovu „naštartuje“ metabolické dráhy.

Čítaj viac z kategórie: Lifehacking