Tichá epidémia medzi deťmi: Rodičia si neuvedomujú problém svojich ratolestí a ohrozujú ich budúcnosť

Obezita už dávno nie je individuálnym problémom „slabej vôle“, ale jednou z najvážnejších civilizačných výziev. Zatiaľ čo u dospelých sa o nej hovorí roky, čoraz častejšie zasahuje aj deti, a to v takom rozsahu, že odborníci hovoria o epidémii.

Nadbytočné kilogramy v detstve neznamenajú len dočasné nepohodlie či posmešky v škole, ale výrazne zvyšujú riziko vážnych ochorení v dospelosti. Najnovšia správa WHO ukazuje, že európske deti vyrastajú v prostredí, ktoré systematicky podporuje nezdravé návyky – a dôsledky sú už dnes viditeľné v číslach, ktoré nemožno ignorovať.

Jedno z troch detí má problém s hmotnosťou

Najnovšia správa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) ukazuje nepríjemnú realitu: v európskom regióne má nadváhu alebo obezitu každý štvrtý školák vo veku 6 až 9 rokov.

Podiel detí s obezitou dosahuje v priemere 11 %, pričom chlapci sú zasiahnutí častejšie než dievčatá. V niektorých krajinách južnej Európy je situácia ešte vážnejšia – obezitou tam trpí takmer každé piate dieťa.

Výskum prebiehal v rokoch 2022 až 2024 v rámci iniciatívy COSI a zahŕňal približne 470-tisíc detí z 37 krajín. Ide o najkomplexnejší obraz detskej hmotnosti a životného štýlu po období pandémie.

Trend obezity sa síce v niektorých krajinách stabilizoval, ale odborníci upozorňujú, že to neznamená zlepšenie, iba trvalé uviaznutie na vysokej úrovni.

„Detská nadváha a obezita zostávajú alarmujúco vysoké a naďalej ohrozujú zdravie súčasných aj budúcich generácií,“ varuje regionálny poradca WHO pre výživu a obezitu Kremlin Wickramasinghe.

Obezita v detstve pritom nie je len estetický problém. Zásadne zvyšuje riziko cukrovky 2. typu, vysokého tlaku, srdcovocievnych ochorení, mŕtvice, niektorých druhov rakoviny či psychických ťažkostí v dospelosti. WHO hovorí o viacúrovňovej hrozbe, ktorá zasahuje zdravie, kvalitu života aj zdravotné systémy jednotlivých krajín.

Rodičia problém nevidia, taniere ostávajú plné sladkostí

Jedným z najvýraznejších zistení správy je nesúlad medzi realitou a tým, ako ju vnímajú rodičia. Až 66 % detí s nadváhou rodičia hodnotili ako deti s normálnou alebo dokonca nízkou hmotnosťou.

V každej zapojenej krajine viac než polovica rodičov podcenila skutočný stav svojich detí. Táto „slepá škvrna“ komplikuje prevenciu, pretože bez uznania problému je ťažké meniť návyky.

Dáta WHO zároveň ukazujú, že stravovanie detí v Európe je výrazne vzdialené odporúčaniam. Denne konzumuje zeleninu len približne tretina detí a ovocie necelá polovica. Menej než 5 % detí dosiahne odporúčaných päť porcií ovocia a zeleniny denne.

Naopak, nezdravé potraviny sú bežnou súčasťou jedálnička: 41 % detí konzumuje sladkosti viac než trikrát týždenne, 29 % pije sladené nápoje a 16 % siaha po slaných pochúťkach s podobnou frekvenciou.

Výrazný vplyv má aj sociálnoekonomické zázemie. Deti rodičov s vyšším vzdelaním mávajú častejšie pestrejšiu stravu a menej cukru či polotovarov. V rodinách s nižším vzdelaním rodičov je naopak častejšie nadmerná konzumácia lacných, kalorických a nutrične chudobných potravín.

COSI prvýkrát sledoval aj objednávanie jedla online. V niektorých krajinách ide už o pravidelnú súčasť rodinného stravovania, čo môže z dlhodobého hľadiska ďalej zvyšovať príjem priemyselne spracovaných jedál, píše portál Euronews.

Pohyb nechýba na papieri, ale obraz kazí obrazovka

Na prvý pohľad môžu niektoré čísla vyzerať optimisticky. Podľa dotazníkov rodičia vo veľkej väčšine uvádzajú, že ich deti sú aktívne aspoň hodinu denne, čo zodpovedá odporúčaniam WHO.

Až 53 % detí chodí do školy pešo alebo na bicykli, čo je pozitívny signál najmä v porovnaní s krajinami, kde dominuje preprava autom. Takmer 89 % detí spí minimálne deväť hodín denne.

Napriek tomu zostáva problémom vysoký podiel sedavých aktivít. Správa upozorňuje, že čas strávený pred obrazovkami po pandémii neklesol na pôvodnú úroveň.

Počas pracovných dní trávi aspoň dve hodiny denne pri televízii, mobile alebo tablete 42 % detí, cez víkend až 78 %. Vyšší čas strávený pred obrazovkou bol zaznamenaný častejšie u chlapcov a u detí z rodín s nižším vzdelaním.

Výsledný obraz tak ukazuje paradox. Aj keď časť detí formálne spĺňa odporúčania pre pohyb a spánok, nadmerný príjem kalórií kombinovaný s dlhým sedením pri obrazovkách stále vedie k rastu nadváhy a obezity.

WHO pripomína, že ide o dôsledok prostredia, ktoré deťom ponúka lacné, vysoko spracované jedlá a neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu, zatiaľ čo zdravá voľba si často vyžaduje viac úsilia.

zdroj: Unsplash/yunmai

Výzva pre štáty

WHO v správe zdôrazňuje, že detská obezita nie je výsledkom individuálneho zlyhania, ale dôsledkom prostredia, v ktorom deti vyrastajú. Jednoduché odporúčania typu „jedzte lepšie a viac sa hýbte“ nestačia, ak sú školské bufety plné sladkostí, reklamy cielia na deti a sladené nápoje sú lacnejšie než voda.

Organizácia preto vyzýva krajiny na prijatie konkrétnych politík. Medzi odporúčaniami sú dane na sladené nápoje a potraviny s vysokým obsahom cukru, soli či transmastných tukov.

Odporúčajú sa aj prísnejšie obmedzenie marketingu nezdravých produktov zameraného na deti, jasné a zrozumiteľné označovanie výživových hodnôt na obaloch a zlepšenie kvality školského stravovania. Dôležitou súčasťou je aj podpora aktívnej dopravy do školy, bezpečných ihrísk a možností športovania.

WHO upozorňuje, že neexistuje jedno zázračné riešenie. Potrebná je kombinácia opatrení, dlhodobé sledovanie situácie a politická vôľa zmeniť prostredie tak, aby zdravá voľba bola pre dieťa tou jednoduchšou.

Cieľom je, aby žiadne dieťa v Európe nevyrastalo v podmienkach, ktoré ho už od útleho veku posúvajú bližšie k chorobám dospelosti, ale aby malo reálnu šancu vyrastať zdravo a naplno rozvinúť svoj potenciál.

Čítaj viac z kategórie: Zo sveta