USA zvažujú prepísať 76-ročné pravidlo NATO. Velenie síl v Európe môže po prvýkrát prevziať táto krajina

Spojené štáty naznačili, že by si vedeli predstaviť zásadnú zmenu v tradičnom rozdelení rolí v Severoatlantickej aliancii. Americký veľvyslanec pri NATO Matthew Whitaker na Berlínskej bezpečnostnej konferencii vyhlásil, že by raz rád videl Nemecko na poste vrchného veliteľa spojeneckých síl v Európe (SACEUR). Podľa denníkov The Telegraph a The Independent tým Trumpova administratíva vysiela signál o dlhodobej ambícii vyrovnať európske vojenské kapacity s americkými a posunúť hlavné bremeno európskej bezpečnosti na Európu.

Prelomový signál z Washingtonu

Whitaker otvorene povedal, že očakáva deň, keď Berlín príde do Washingtonu so slovami: „Teším sa na deň, keď Nemecko príde do Spojených štátov a povie, že sme pripravení prevziať pozíciu vrchného veliteľa spojeneckých síl v Európe. Myslím si, že sme od toho ešte ďaleko, ale teším sa na tie diskusie.“

Tento výrok The Independent interpretuje ako jasnú snahu USA, aby Nemecko „prevzalo velenie síl NATO v Európe“. Whitaker zároveň dodal, že Washington chce vidieť európske vojenské schopnosti na úrovni Ameriky a označil to za „aspiračný cieľ, na ktorý by sme sa mali všetci tešiť“.

Historicky americká pozícia

Post SACEUR je jedným z dvoch najvyšších strategických veliteľstiev NATO a stojí na čele Allied Command Operations, teda všetkých aliančných vojenských operácií v Európe. Vznikol na začiatku studenej vojny, keď bolo pre spojencov kľúčové mať jedno centrum velenia schopné okamžite reagovať na možný sovietsky útok.

Od založenia aliancie v roku 1949 preto platí nepísané pravidlo, že SACEUR je Američan, spravidla štvorhviezdičkový generál. Prakticky to znamená priamy prístup k americkým silám, logistike a jadrovému odstrašeniu; politicky zase ide o viditeľný dôkaz, že USA berú obranu Európy ako vlastný záväzok. Aj po skončení studenej vojny táto prax prežila, lebo spojenci ju považujú za garanciu, že NATO má v kríze k dispozícii americké zdroje bez časových prieťahov a že transatlantická väzba zostáva jadrom odstrašenia, najmä voči Rusku.

Prvým držiteľom postu bol generál Dwight D. Eisenhower, čím sa funkcia od začiatku spojila s americkým vojenským kreditom z druhej svetovej vojny. Dnes ju vykonáva generál US Air Force Alexus G. Grynkewich, ktorý nastúpil do funkcie 4. júla 2025. V posledných mesiacoch sa však podľa The Telegraph rozšírili úvahy, že Washington by v budúcnosti rád prenechal velenie Európanom. V prvej polovici roka sa spomínal aj britský admirál Sir Tony Radakin, no napokon bol v júli vymenovaný Grynkewich.

zdroj: DVISHUB/Keith Anderson

Nemecké ambície a nemecké váhanie

Whitakerove slová zapadajú do obrazu, v ktorom Nemecko buduje väčšie ambície v obrane. The Telegraph uvádza, že kancelár Friedrich Merz sľúbil prestavať Bundeswehr na „najsilnejšiu konvenčnú armádu“ v Európe a vyhlásil: „Nemecko je späť.“ Zároveň však Berlín ešte nie je pripravený zobrať na seba symbolicky aj prakticky najvyšší aliančný post v Európe.

Nemecký zástupca pri NATO a EÚ generálporučík Wolfgang Wien reagoval opatrne: „Vidím to trochu inak,“ a zdôraznil, že hoci Nemecko je ochotné prevziať nové úlohy, post Saceur stále považuje za kľúčovú americkú zodpovednosť. Podľa The Independent boli Whitakerove slová na paneli šokom a „rozvírili perie“ medzi európskymi účastníkmi.

Európa tlačí na mobilitu a výdavky

Z Whitakerovho vystúpenia vyplýva aj širší tlak USA na napĺňanie aliančných záväzkov. V príspevku na sieti X odkázal, že spojenci „musia doručiť záväzky z Haagskeho summitu“, ktoré vymenoval – „investovať do obrany, posilniť priemyselnú spoluprácu, budovať odolnosť, chrániť súdržnosť – našu najväčšiu strategickú výhodu“.

Tento tón nadväzuje na dlhodobé Trumpove výhrady voči „freeridingu“ európskych členov a podľa The Telegraph súčasne potvrdzuje, že USA zostávajú aliancii zaviazané: „Stále sme tu, stále prichádzame. Prezident Trump určite chápe dôležitosť tejto aliancie… len očakáva oveľa viac než väčšina prezidentov pred ním.“

Do toho prichádza aj krok EÚ. The Independent píše o novom obrannom balíku na vojenskú mobilitu, ktorý má umožniť rýchlejší presun tankov a jednotiek cez hranice 27 štátov. Európska komisia chce investovať 17,65 miliardy eur do približne 500 úzkych miest, napríklad mostov, prístavov či tunelov, ktoré dnes nezvládnu ťažkú vojenskú dopravu. Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallas varovala, že výdavky dnes môžu predísť vojne: „Slabosť ich pozýva urobiť svoj ťah… ak EÚ zvýši obranné schopnosti, Rusko nezaútočí, lebo nebudeme slabí.“

Celý vývoj teda podčiarkuje geopolitickú zmenu, ktorú urýchľuje Trumpova politika: Európa má investovať viac, sťahovať logistické bariéry a postupne preberať väčšiu časť bezpečnostnej garancie, ktorú desaťročia držali USA.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie