Kremeľ otvára trezory. Rusko predáva svoj najcennejší poklad, chce zachrániť rozpočet

Rusko zvažuje výrazný posun v tom, ako jeho centrálna banka operuje s aktívami Národného fondu bohatstva (NWF). Dôvodom je rekordný dopyt po zlate aj jeho historicky vysoká cena.

V rozhovore pre agentúru Interfax to povedal námestník ruského ministra financií Vladimir Kolyčev. Podľa jeho slov sa domáci trh so zlatom v uplynulých rokoch zásadne zmenil — obchodovanie aj likvidita výrazne narástli. V praxi to znamená, že centrálna banka by už nemusela vykonávať takzvané „zrkadlové operácie“ len v čínskej mene, ale aj v zlate.

Agentúra Reuters pripomína, že aktíva ruskej centrálnej banky v amerických dolároch, eurách a ďalších hlavných západných menách boli zmrazené v rámci západných sankcií uvalených na Rusko za jeho vojenské akcie na Ukrajine. Preto Rusko v roku 2023 úplne odstránilo tieto meny zo štruktúry fiškálnych rezerv NWF a nahradilo ich juanom (60 %) a zlatom (40 %).

Čo sa vlastne deje?

Ruské ministerstvo financií sa tak rozhodlo financovať štátny rozpočet. Krajina má pritom piatu najväčšiu zlatú rezervu na svete, doteraz vlastní vyše 2 300 ton drahého kovu. Poradie sa môže meniť podľa zdrojov. Rusko sa strieda s Čínou na 5. až 6. mieste.

Ruské ministerstvo financií dlhodobo nakupuje alebo predáva časť devízových aktív NWF – najmä juany a bezhotovostné zlato – za ruské ruble. Centrálna banka následne vykonáva operácie v rovnakom objeme, aby stabilizovala kurz rubľa a obmedzila vplyv externých trhov.

Doteraz však centrálna banka takéto zrkadlové transakcie robila len s juanom. To by sa po novom mohlo zmeniť a pribudnúť má aj zlato. 

Podľa agentúry Reuters Rusko už pristúpilo k predaju zlata zo svojich rezerv, keďže Národný fond bohatstva (NWF) aj centrálna banka zintenzívnili obchodovanie s drahým kovom na domácom trhu.

Reuters uvádza, že NWF „predáva cudzie meny a zlato na čistom základe počas celého roka 2025“, čo znamená, že fond realizuje skutočné, nielen účtovné, predaje zlata. Centrálna banka zároveň potvrdila, že operácie už nevykonáva len v juanoch, ale „čiastočne aj prostredníctvom nákupu a predaja zlata“, pričom rastúca likvidita na ruskom trhu jej umožňuje tieto transakcie rozširovať. 

Rusko nie je len veľkým držiteľom rezerv, ale aj svetovým lídrom v ťažbe zlata. V roku 2024 vyťažilo približne 310 ton, čo ho radí na popredné miesto. V 2025 sa očakáva rast na 350+ ton vďaka novým ložiskám v Sibíri a Ďalekom východe). Táto produkcia umožňuje Rusku neustále dopĺňať rezervy, aj napriek predajom.

Zlato prudko rastie

Globálna cena zlata pritom prudko rastie, píše Interfax. Od začiatku roka sa zvýšila približne jeden a polnásobne. V marci prekonala hranicu 3 000 dolárov za uncu a v októbri až 4 000 dolárov. Rusko zároveň v roku 2023 upravilo štruktúru aktív, ktoré môže NWF držať, pričom stanovilo maximálny podiel juanu na 60 percent a zlata na 40 percent. Odkedy nadobudli platnosť nové pravidlá, centrálna banka pravidelne vstupuje na trh, aby zabezpečila ich odraz v reálnej praxi.

Centrálna banka Ruskej federácie navyše podľa Interfex upravuje objemy svojich operácií aj o sumy z roku 2024, ktoré boli buď odložené, alebo využité mimo rozpočtového pravidla. Medzi 10. novembrom a 4. decembrom tak predáva menu v celkovom dennom objeme viac ako deväť miliárd rubľov. Podľa Kolyčeva však rozhodnutie o tom, či centrálna banka rozšíri zrkadlové operácie aj na zlato, zostáva výlučne v jej kompetencii.

Interfax dodáva, že centrálna banka na otázky týkajúce sa tejto témy zatiaľ nereagovala. Ak by sa však zlato stalo súčasťou zrkadlových operácií, išlo by o ďalší krok v ruskej stratégii znižovať závislosť od západných finančných trhov, posilniť stabilitu rubľa a opierať svoju menovú politiku o aktíva, ku ktorým má Moskva neobmedzený prístup.

Interfax je jedna z najväčších a najvplyvnejších ruských spravodajských agentúr. Založená bola v roku 1989 v Moskve a špecializuje sa na ekonomické, politické a finančné spravodajstvo. V Rusku funguje podobne ako Reuters či Bloomberg vo svete.