Európu čakajú extrémne letá, pribudne 42 dní horúčav. Ide o varovný signál, varujú experti

Vedci sa pozerajú hlboko do minulosti, aby pochopili, ako bude vyzerať budúcnosť našich ročných období. Najnovšia štúdia ukazuje, že medzi tým, čo sa odohrávalo pred tisíckami rokov, a tým, čo vidíme dnes, existuje jeden zásadný rozdiel – rýchlosť a intenzita zmien.

A práve tie môžu Európe priniesť mimoriadne dlhé letá. O štúdii informoval web iMeteo.

Letá sa môžu výrazne predĺžiť

Podľa novej analýzy by klimatické zmeny, najmä tie spôsobené ľudskou činnosťou – od spaľovania uhlia až po ďalšie zdroje emisií – mohli zapríčiniť, že do roku 2100 bude mať Európa o 42 letných dní navyše. Kľúčom k tomuto vývoju je znižovanie tzv. latitudinálneho teplotného gradientu (LTG), teda rozdielu teplôt medzi rovníkom a severným pólom.

Tento gradient má priamy vplyv na veterné prúdenie v Atlantiku, a tým aj na striedanie sezón v Európe. Keď LTG klesá, letné cirkulačné vzorce trvajú dlhšie, čo znamená dlhšie obdobia horúčav na celom kontinente.

„Naše zistenia ukazujú, že nejde len o jav, ktorý sa týka súčasného trendu, ale je to opakujúci sa element klimatického systému Zeme. Teraz je však iná rýchlosť, príčina a intenzita zmien,“ uviedla autorka štúdie doktorka Laura Boyallová.

Ako vedci skúmali minulosť

Aby výskumníci pochopili vývoj klímy, obrátili sa k prirodzeným archívom: k sedimentom z jaziernych dnových vrstiev. Tieto vrstvy sa ukladajú rok čo rok a tvoria presnú kroniku striedania zím a liet, ktorú možno sledovať až 10 000 rokov späť.

Práve tieto geologické „záznamy“ odhalili, že približne pred 6 000 rokmi trvali európske letá až osem mesiacov, čo súviselo s prirodzenými klimatickými výkyvmi a vyšším LTG.

Dnes sa však situácia vyvíja inak. Arktída sa otepľuje až štyrikrát rýchlejšie ako globálny priemer – najmä v dôsledku skleníkových plynov. Výpočty ukazujú, že každý jeden stupeň Celzia poklesu LTG pridáva približne 6 letných dní.

Čo to znamená pre budúcnosť Európy?

Podľa najaktuálnejších klimatických scenárov tak Európa smeruje k tomu, že do konca storočia zažije letá dlhšie o spomínaných 42 dní.

„Náš výskum odhalil, že európske ročné obdobia boli po tisíce rokov riadené teplotným gradientom, čo poskytuje užitočné poznatky, ktoré možno použiť na presnejšie predpovedanie budúcich zmien,“ hovorí doktorka Celia Martin-Puertasová z Royal Holloway na Londýnskej univerzite.

Ako fungujú skleníkové plyny

Skleníkové plyny ovplyvňujú klímu Zeme spôsobom, ktorý pripomína fungovanie skleníka – zadržiavajú teplo unikajúce z povrchu planéty a tým udržiavajú stabilné teplotné podmienky. Ako však pripomína web Európskeho parlamentu, problém vzniká v momente, keď ich množstvo v atmosfére narastá v dôsledku ľudskej činnosti.

Spaľovanie fosílnych palív, priemysel či poľnohospodárstvo spôsobujú, že prirodzený skleníkový efekt sa zosilňuje. Výsledkom je otepľujúca sa klíma, zmeny v rozložení zrážok a snehu či rast počtu extrémnych javov vrátane záplav a horúčav.

Plytší teplotný gradient, extrémnejšie počasie

Skleníkové plyny pochádzajú z rôznych zdrojov a majú aj odlišný vplyv na globálne otepľovanie. K tým prirodzene prítomným, no zároveň výrazne zvyšovaným ľudskými zásahmi, patrí oxid uhličitý (CO₂), metán (CH₄) a oxid dusný (N₂O). Popri nich existujú aj fluórované skleníkové plyny – výhradne syntetické látky, ktoré sa využívajú v priemysle a ich otepľovací účinok môže byť tisícnásobne silnejší než účinok CO₂. Ide o skupinu HFC, PFC, SF₆ či NF₃.

Tieto plyny často nahrádzajú staršie chemikálie poškodzujúce ozónovú vrstvu. Hoci ozón už neničia, klimatickú krízu stále zhoršujú. Medzinárodné dohody, napríklad Parížska dohoda alebo Kjótsky protokol, pracujú práve so siedmimi hlavnými typmi týchto plynov.

Od CO₂ po fluórované plyny

Oxid uhličitý vzniká prirodzene pri dýchaní organizmov a rozklade biomasy, no jeho koncentráciu výrazne zvyšuje spaľovanie fosílnych palív. Lesy dokážu CO₂ viazať pomocou fotosyntézy, a preto sú kľúčovým zásobníkom uhlíka.

Metán sa do atmosféry uvoľňuje počas ťažby ropy, plynu, uhlia či pri chove hospodárskych zvierat a rozklade odpadu. V EÚ bol v roku 2021 jeho najväčším zdrojom poľnohospodársky sektor.

Oxid dusný súvisí s poľnohospodárstvom, používaním hnojív, spaľovaním biomasy a určitými priemyselnými procesmi.

Fluórované uhľovodíky tvoria približne 90 % všetkých F-plynov a používajú sa napríklad v klimatizáciách, chladení, aerosóloch či penách. Plnofluórované uhľovodíky, fluorid sírový a fluorodusík majú priemyselné využitie najmä v elektronike či energetike.

Skleníkové plyny a ich dopad na otepľovanie

Pretože každý plyn prispieva k otepľovaniu inou mierou, ich účinok sa prepočítava na ekvivalent CO₂. V roku 2021 vyprodukovala EÚ približne 3,6 miliardy ton CO₂ ekvivalentu, čo bolo o 22 % menej než v roku 2008.

Najväčší podiel tvoril CO₂ (takmer 80 %), nasledovaný metánom (viac než 12 %). Fluórované plyny predstavovali síce len 2,5 % emisií, no ich schopnosť zadržiavať teplo je mimo porovnania s ostatnými.

Čítaj viac z kategórie: Inovácie a Eko