Mladí ľudia nemajú problém s nápadmi, ale s ich realizáciou. Slovenský startup ich chce naučiť podnikavosti

Podnikavosť je na Slovensku v súčasnosti nielen potrebná, ale je aj kľúčová. Práve v tejto oblasti sa angažuje slovenský startup, ktorý sa zameriava na mladých ľudí. Ekonomika každého štátu stojí nielen na výrobe a továrňach, ale aj na podnikavosti každého jednotlivca. 

Vôľa podnikať, nápady a ich realizácia potom otvárajú dvere k inováciám a k ekonomike s vyššou pridanou hodnotou. Ako k tomu motivujú mladých ľudí a ako v nich prebúdzajú vôľu k podnikaniu, sme sa opýtali jednej z vedúcich osobností tohto projektu, Jany Lukáčovej. 

Podnikavosť je pre každú ekonomiku kľúčová

Pre podnikavosť je potrebná motivácia, ale aj určité schopnosti. Tie sa však dajú aj naučiť a podporiť. Poďme sa teda pozrieť na to, ako je to možné a najmä ako to dokáže slovenský startup. 

Mohli by ste nám na úvod predstaviť, o čom je tento váš projekt a ako vznikla myšlienka jeho realizácie?

V jednoduchosti, podporujeme rozvoj podnikavosti v spoločnosti – snažíme sa uľahčiť cestu k nej.  Ako Impact Nation Institute podporujeme pozitívne zmeny v spoločnosti a tie dokážu uskutočniť len podnikaví ľudia.

Čo pre vás osobne znamená „podnikavosť“ a prečo je podľa vás dôležité rozvíjať ju už u mladých ľudí?

Je to schopnosť premieňať príležitosti na niečo skutočné, čo prinesie ľuďom úžitok. Pretaviť myšlienku (nápad) do reality.

Rozvíjať ju u mladých ľudí, to niektorí z fachu považujú, že už je to neskoro. Najlepšie je začať už u malých detí alebo ešte skôr – u študentov pedagogických škôl, z ktorých budú budúci vychovávatelia a učitelia. Keď sa pozrieme na to, čo tá podnikavosť vlastne je – je vlastná každému z nás. Každý z nás v nejakej miere podnikavosť využíva, každý z nás pretavil už nejaký nápad do reálnej podoby. Len to takto nepomenúvame.

Napríklad spolu s kamarátmi opravíme rozbité lavičky v parku alebo vytvoríme nejaký komunitný priestor. To je tiež príklad podnikavosti. Samozrejme, aj podnikanie: ponúkanie nejakej služby či výrobku s cieľom dosiahnuť zisk je tiež o podnikavosti. Podnikavosť však nie je len vlastnosť úspešných podnikateľov, využiť ju vieme aj v práci, neziskovom projekte, či v komunite, v ktorej žijeme.

Projekt sa zameriava na odborné vzdelávanie a prax. Prečo práve táto oblasť a čo sú jej najväčšie výzvy?

Od roku 2003 sa začal počet žiakov na stredných odborných školách sústavne znižovať. Klesol o takmer polovicu z 224 000 na 122 000 v roku 2022. Situácia sa za posledné roky zlepšila, ale minulosť je už, zdá sa, nenávratne preč. Samozrejme, úlohu tu zohrávajú demografické zmeny a celkovo zmeny v spoločnosti. Prítomný je trend uprednostňovania všeobecného vzdelávania na gymnáziách.

Na stredné odborné školy sa zameriavame aj preto, že nám prekáža prítomný pohľad v našej súčasnej spoločnosti, keď sa na remeslá pozeráme tak, ako sa hovorí, cez prsty. Aj napriek tomu, že šikovný majster dnes dokáže zarobiť rovnako, ak nie viac ako manažér niekde v korporáte alebo IT špecialista.

Problémom pri tomto type škôl je to, že pomalšie reagujú na zmeny v spoločnosti, na trhu práce a ich absolventi nie sú pripravení „do života“.  Závisí to, samozrejme, od konkrétneho typu škôl či samotného vedenia konkrétnej školy. Zmeniť to má vraj duálne vzdelávanie a v tejto súvislosti aj národný projekt centier excelentnosti. Tu však vidíme jedno úzke miesto. V duálnom vzdelávaní sa síce mladí ľudia naučia nejakú odbornú zručnosť v reálnych podmienkach, aby zodpovedali potrebám zamestnávateľov, ale nedostanú „kompletnú výbavu“, aby sa vedeli sami presadiť, napredovať, inovovať. A o tom práve podnikavosť je.

Dobre, toto je teória. Ako vyzerá podpora podnikavosti v praxi? Môžete uviesť príklad konkrétnej aktivity alebo podujatia?

Podpora podnikavosti je v skutočnosti veľmi jednoduchá a školu to nemusí stáť (takmer) nič. Rozvoj podnikavosti je do určitej miery prítomný na každej škole. Lenže tým, že sa na ňu nezameriavame a nevieme ju uchopiť, ani ju cielene nerozvíjame.

Zorganizovanie diskusie s úspešnými bývalými absolventami školy či miestnymi podnikateľmi o ich ceste, ako sa popasovali s výzvami, aj to je príklad, ako rozvíjať podnikavosť.

Ďalej je to zapojenie žiakov priamo do chodu školy – nech participujú na rozhodovaní. Vyčleniť im hoci len malú čiastku rozpočtu školy, o ktorej budú rozhodovať, a ktorá pôjde na realizáciu ich vlastného projektu – napríklad na obnovenie alebo využitie nejakého priestoru v škole či zorganizovanie exkurzie.

Ďalším príkladom je nechať študentov vyšších ročníkov pripraviť si a odučiť hodinu napríklad u prvákov alebo na základnej škole.

Skvelým nástrojom na rozvoj podnikavosti je projektové vyučovanie, kde študenti v tímoch riešia ideálne reálnu výzvu z praxe (napríklad nejakého podniku), kde musia kombinovať učivo z viacerých predmetov a nakoniec svoj výsledný projekt predstavia a získajú spätnú väzbu od učiteľa či poroty.

Na Slovensku pôsobia aj neziskové organizácie, ktoré sa cez svoje programy venujú rozvoju podnikavosti. Spomeniem napríklad Junior Achievement Slovensko, Dasato Academy a Rozbehni sa!, s ktorými spolupracujeme. Ich zoznam nájdete aj na našom webe podnikavi.sk.

Stačí málo, a to prenechať mladým ľuďom priestor na realizáciu a podporiť ich, že je v poriadku, ak aj urobia niekde chybu.

Svoju činnosť rozdeľujete do konkrétnych projektov s vlastným zameraním, cieľmi a obsahom. Aké sú hlavné ciele projektov SEED a SEED II a čo sa vám z nich doteraz podarilo dosiahnuť?

Naším dlhodobým cieľom je byť systémovým integrátorom pri rozvoji podnikavosti na Slovensku. V Česku existuje Asociace podnikavé Česko a niečo podobné by sme radi založili časom aj na Slovensku.

Primárne by sme chceli pomáhať všetkým organizáciám, ktoré odvádzajú skvelú prácu pri rozvoji podnikavosti najmä v oblastiach, v ktorých to potrebujú, aby mali vytvorené lepšie podmienky pre svoju prácu a mohli ju rozširovať a vzájomne spolupracovať. Ako dôležité vnímame zapojenie verejného sektora – v prípade stredných škôl najmä krajov a organizácií v pôsobnosti Ministerstva školstva SR.

Spomínate rámec EntreComp – ako vám pomáha pri meraní alebo hodnotení podnikavosti? Práve meranie a snaha o nejaké kvantitatívne či kvalitatívne vyjadrenie určitých parametrov je dnes kľúčová. 

Keď počujem slovo európsky rámec, často sa mi zdvihne obočie, čo to zase v Bruseli vymysleli. Čo sa však týka EntreCompu nie je to dielom úradníkov, ale výsledkom medzinárodného projektu, ktorý si začali osvojovať postupne aj ďalší. Je to rámec, ktorý približuje podnikavosť ako komplexnú kompetenciu na celý život pozostávajúcu z 15 čiastkových kompetencií. Podnikavosť zahŕňa napríklad aj iniciatívnosť, kreativitu, finančnú gramotnosť, mobilizovanie zdrojov a ostatných či schopnosť čeliť neistote a riziku.

Zároveň stanovuje aj rôzne úrovne od začiatočníckej až po expertnú. Preto EntreComp vnímame ako užitočnú pomôcku pre tých, ktorí si chcú urobiť hodnotenie svojej podnikavosti alebo chcú iných (ako študentov) podporovať v rozvoji ich podnikavosti.

Každý projekt či iniciatíva majú určité ciele, konkrétne výstupy. Aké výstupy z projektu už máte k dispozícii (napríklad manuály, reporty, podcasty) a ako s nimi môžu učitelia alebo školy pracovať?

Máme napríklad prehľad programov – organizácií, ktoré rozvíjajú podnikavosť. Čerstvým výstupom je Manuál cesty k podnikavosti, ktorým sme chceli školám, učiteľom a tiež rodičom poskytnúť praktické kroky, ako rozvíjať podnikavosť u študentov a svojich detí. Pre tých, ktorých téma podnikavosti zaujíma viac, si môžu vypočuť československý podcast Podnikavosť naostro s československými hosťami alebo preštudovať si náš starší report PODNIKAVOSŤ v rámci Odborného vzdelávania a praxe.

Trh práce sa mení, firmy bojujú o talenty. Slováci s týmito skúsenosťami si nájdu prácu okamžite

Ako na projekt reagujú samotní stredoškoláci a ako ich učitelia? Vnímajú podnikavosť ako užitočnú kompetenciu do života?

Ak by sme sa ich priamo opýtali na to, čo hovoria na podnikavosť, tak by sme dostali prevažne nezúčastnené odpovede. Študentov nejaká podnikavosť nezaujíma, majú iné starosti a učitelia k tejto téme pristupujú skôr odmietavo v zmysle, že čo nové zase niekto vymyslel a chce im hodiť na plecia, aby niečo zavádzali. Samozrejme, niektorí k tomu pristupujú so záujmom.

Ak však implementujeme nejaké konkrétne opatrenie, napríklad prednášku či workshop v škole, tak to už bývajú iné odpovede a všetci si to pochvaľujú. Preto je dôležité menej sa o podnikavosti rozprávať v teoretickej rovine a viac umožniť študentom aj učiteľom, aby sa ponorili priamo do problematiky a zažili si ju na vlastnej koži.

Týka sa to teda priamo učiteľov a samotných žiakov. Vnímate však túto iniciatívu aj širšie? Akú úlohu v projekte zohrávajú rodičia, prípadne širšia komunita?

Veľmi dôležitú. Rodičia samotní majú veľkú moc ako pomôcť svojim deťom rozvíjať podnikavosť (a to aj bez peňazí či s minimálnym rozpočtom). Motivovaní rodičia môžu vytvárať tlak na vedenie škôl a pedagógov, aby aj oni podnikavosť riešili, prípadne im môžu ponúknuť pomocnú ruku. Napríklad v podobe exkurzie vo firme, kde pracujú. Môžu tiež prísť diskutovať so študentmi alebo nejakou formou podporia študentský projekt.

Hovoríte o sieťovaní a spolupráci. Ktoré organizácie alebo partneri sa už zapojili a ako vám pomáhajú posúvať tému podnikavosti ďalej?

Spolupracujeme s českým partnerom Nadační fond vzdělávání a podnikání, ktorý je súčasťou Asociácie podnikavé Česko. Do aktivít sme zapojili aj ďalšie organizácie, ktoré rozvíjajú kompetencie podnikavosti, ale napríklad aj Akadémiu veľkých diel či CENEF z Prešova.

Čo považujete za zatiaľ najväčší úspech alebo pridanú hodnotu projektu?

Spätnú väzbu, keď nám niekto priamo alebo nepriamo dá najavo, že to, čo robíme, má zmysel. Ako napríklad vedenie dvoch prešovských stredných odborných škôl, kde sme pomáhali systematickejšie pristúpiť v rozvoji podnikavosti (video).

Aký vplyv by ste chceli, aby mal projekt na vzdelávací systém na Slovensku a v Česku v horizonte 5 až 10 rokov?

Naši českí susedia vytvorili certifikačný proces Podnikavé škola. Bol by to veľký úspech, ak by na Slovensku do 10 rokov aspoň polovica stredných škôl systematicky rozvíjala u svojich žiakov podnikavosť. Či už s certifikátom alebo aj bez neho.

Vidíte možnosti, že sa koncept rozvoja podnikavosti rozšíri aj do ďalších krajín alebo do iných oblastí vzdelávania a praxe?

Skôr to vnímam tak, že sa koncept rozvoja podnikavosti šíri z iných krajín k nám. Celkovo máme v rozvoji podnikavosti čo doháňať, ale verím, že to, čo postupne budujeme, si všimnú a inšpirujú sa aj za našimi hranicami.

Mojou tajnou túžbou je, aby nielen mladí ľudia, ale my všetci sme si uvedomovali a rozvíjali svoju podnikavosť. Aj ľudia v seniorskom veku. Ak majú nápad a zanietenie, aby sa neváhali pustiť do akcie, hoci aj na dôchodku. Tak, ako máme rebríček Forbes 30pod30, tak by sme mohli mať pokojne aj napríklad rebríček začínajúcich startupistov 65nad65. Znie to trocha úsmevne, ale ilustruje to presne to, čo tým myslím. 

Čo by ste odkázali mladým ľuďom, ktorí váhajú, či má zmysel rozvíjať svoju podnikavosť už počas štúdia?

V angličtine sa v rôznych obmenách používa „What is better? Try and fail or fail to even try?“ („Čo je lepšie? Skúsiť a zlyhať, alebo ani sa o to nepokúsiť?)“

Odkázala by som im: ak máte nejaký nápad, aj keď máte strach, že vám to nevyjde, že na to nemáte, pustite sa do toho, prejdite si tým. Je to neoceniteľná skúsenosť. Pomôže vám aj to, keď sa obklopíte ľuďmi, ktorí sú na rovnakej ceste a zároveň niekým skúsenejším, kto si už podobnou cestou prešiel a vie vám dať užitočné rady (mentor). Pozrite si organizácie v našom prehľade a ak nikoho nenájdete, kto by vám pomohol, napíšte nám.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy