Kúp si emu či klokana: Zoo predáva na sociálnych sieťach exotické zvieratá súkromníkom. Krok rozdelil verejnosť

V predvianočnom čase prišla Zoo Tábor s ponukou, aká sa na sociálnych sieťach neobjavuje často: vybrané exotické zvieratá ponúkla na odkúpenie do súkromného chovu, upozornil portál TN Nova.

Zámer okamžite vyvolal vlnu reakcií – časť ľudí nadchla predstava, že sa dá pomôcť zvieratám nájsť nové zázemie, iní hovorili o kroku, ktorý by zoo vôbec nemala robiť verejne a „na internete“.

Jedným z najvýraznejších príspevkov bola ponuka samca klokana červenokrkého v albinotickej forme. Zoo zároveň doplnila, že nehľadá atrakciu, ale „domov“ a že záujemca musí preukázať skúsenosti a vhodné podmienky chovu.

„Nejde sa o bežné zviera ani o ‘skúškový’ chov,“ uviedla zoo v príspevku na sociálnej sieti s tým, že ide o zviera pre naozaj zodpovedných a skúsených chovateľov.

Dôvod, ktorý uvádza zoo

Zoo Tábor vysvetľuje, že v pozadí sú najmä kapacitné dôvody. Niektoré druhy sa v zoologických záhradách prirodzene množia a zariadenie potom musí riešiť, kam ich umiestniť.

Riaditeľ Zoo Tábor Evžen Korec pre TN Novu uviedol, že postup má byť nastavený tak, aby zvieratá išli najprv „oficiálnou cestou“: najskôr ich ponúknu iným zoologickým záhradám v Česku aj v Európe a až keď o ne nie je záujem, prichádza na rad ponuka pre súkromných chovateľov. „Hlavným dôvodom sú kapacitné dôvody,“ zaznelo v jeho vysvetlení.

Deň predtým sa na sociálnych sieťach objavila aj ponuka oplodnených vajec emu na vyliahnutie. Zoo k tomu doplnila, že takýto postup má platiť len pri druhoch, ktoré nie sú zaradené medzi ohrozené alebo vzácne. Zároveň tvrdí, že nejde o nič výnimočné a že aj iné zariadenia v určitých prípadoch posúvajú zvieratá do rúk súkromných chovateľov.

„Běžné“ alebo nie? Iné české zoo oponujú

Práve tvrdenie o „bežnej praxi“ je bod, na ktorom sa názorová línia láme. Iné české zoologické záhrady sa od takejto formy ponúk dištancujú. Z pražskej zoo zaznelo, že nejde o štandard moderných zoologických záhrad združených v Európskej asociácii zoologických záhrad a akvárií. Podobne reagovala aj Zoo Plzeň – podľa jej zástupcu nejde o bežný postup a v ich prípade si na niečo podobné nespomínajú.

Rozpor teda nie je len o tom, či sa zvieratá môžu presúvať medzi zariadeniami alebo chovateľmi. To sa v praxi deje. Sporné je najmä to, či má takýto krok vyzerať ako verejná ponuka na sociálnych sieťach a či je to kompatibilné s tým, ako sa dnes vníma „moderná zoo“ a jej štandardy.

Zoo hovorí o kontrole aj po odovzdaní

Táborská zoo zároveň tvrdí, že sa zvierat „nevzdáva“ spôsobom, ktorý by znamenal stratu kontroly. Podľa jej vysvetlenia má ísť skôr o dočasné zverenie do úschovy, pri ktorom si ponecháva vplyv na dodržiavanie dohodnutých podmienok.

„Záujemcov preverujeme nielen vopred, ale tiež po umiestnení zvieraťa,“ uviedol Korec. Dodal, že zoo sa má podieľať aj na kŕmnych dávkach a pri veterinárnych zákrokoch. „Každú liečbu musí nový majiteľ konzultovať s nami,“ dodal.

Aj samotný príspevok o klokanovi je postavený tak, aby odradil náhodných záujemcov. Zoo zdôrazňuje, že ide o výnimočného jedinca, ktorý potrebuje správne zázemie, priestor a chovateľa, ktorý vie, čo klokan potrebuje. „Hľadáme domov, nie atrakciu,“ uvádza priamo v texte a vyzýva len serióznych uchádzačov so skúsenosťami.

Reakcie ľudí: nadšenie aj ostrá kritika

Diskusia pod príspevkami sa rozbehla rýchlo. Objavili sa reakcie ľudí, ktorí ponuku vnímajú ako príležitosť – či už s rešpektom, alebo so smútkom, že na to nemajú podmienky. Iní však išli tvrdšie: pýtali sa, prečo sa zoo zvierat zbavuje, keď sú zvyknuté na prostredie, a kritizovali samotné množenie, ak pre zvieratá nie je dopredu zabezpečená budúcnosť.

Výsledok je jasný: Zoo Tábor otvorila tému, ktorá sa bežne rieši skôr v zákulisí – kapacity, presuny zvierat a hranica medzi zodpovedným chovom a marketingom na sociálnych sieťach. Zatiaľ čo zoo tvrdí, že nastavuje prísne podmienky a kontrolu, časť odbornej obce aj verejnosti zostáva skeptická a považuje takýto spôsob ponuky za neštandardný.

Čítaj viac z kategórie: Zo sveta