Chlpaté bábätká, psie mamy a kočíky pre mačky: Nový výskum odhalil, prečo ľudia odmietajú deti a vychovávajú zvieratá

Čoraz viac ľudí po celom svete sa rozhoduje pre adopciu domácich zvierat namiesto výchovy vlastných detí. Tento trend, ktorý sa prejavuje aj na Slovensku, kde pôrodnosť dosahuje historické minimá, odráža zásadné zmeny v životnom štýle a prioritách modernej spoločnosti.

Rodičovstvo zvierat ako nový fenomén

Všimol si si, že čoraz viac mačiek sa vozí v kočíkoch? Alebo nálepky na autách s nápismi ako „Milujem svoje vnúčatá psíky“? Nie je to len tvoj dojem. Ľudia investujú čoraz viac času, peňazí a pozornosti do svojich domácich miláčikov, pričom ich správanie pripomína rodičovstvo – len namiesto detí sú objektom starostlivosti domáce zvieratá.

Nová štúdia publikovaná v časopise SAGE Journals sa zamerala na tento fenomén a priniesla prekvapivé zistenia. Výskum ukázal, že s globálnym poklesom pôrodnosti sa niektorí ľudia rozhodujú radšej pre adopciu domácich zvierat ako pre výchovu detí.

„Keď sú základné potreby zabezpečené, ľudia sa môžu sústrediť na vyššie psychologické potreby ako pocit úspechu a zmysluplnosti,“ napísala Shelly Volsche, autorka štúdie a klinická asistentka antropológie na Boise State University. „Všetko nasvedčuje tomu, že ľudia si dnes aktívne vyberajú sústrediť sa na domáce zvieratá namiesto detí,“ píše portál News week. 

Čo ukázal výskum

Volsche, ktorá sa špecializuje na antrozoológiu – odbor skúmajúci interakciu medzi ľuďmi a zvieratami – oslovila 917 majiteľov psov a mačiek, aby preskúmala ich správanie v oblasti starostlivosti o zvieratá. Výsledná vzorka zahŕňala 620 rodičov, 254 bezdetných a 43 nerozhodnutých. Väčšina respondentov bola vo veku 25 – 60 rokov, s vysokoškolským vzdelaním, v partnerskom vzťahu a prevažne ženy (85 %).

Výsledky výskumu odhalili zaujímavé rozdiely medzi jednotlivými skupinami:

Rodičia aj bezdetní sa aktívne venovali výcviku a hre so zvieratami. Bezdetní však boli častejšie hlavnými opatrovateľmi svojich miláčikov a vykazovali silnejšie citové väzby. Častejšie tiež používali rodinné termíny ako „rodič“, „dieťa“, „deti“ alebo „opatrovník“ pri označovaní svojho vzťahu so zvieraťom.

Dôležité je, že títo ľudia si uvedomovali, že vychovávаť domáce zviera nie je to isté ako vychovávať dieťa. Volsche zdôraznila, že nejde o nevedomé „nahradzovanie“ ľudských detí „chlpatými bábätkami“ a že títo ľudia nezaobchádzali so svojimi zvieratami ako s malými chlpatými ľuďmi.

Evolučné pozadie starostlivosti

Vo svojom skoršom výskume Volsche robila rozhovory s 28 dobrovoľníkmi, ktorí sa vedome rozhodli nemať deti a venovať sa domácim zvieratám. Mnohí z nich používali pojmy ako „mama“ alebo „otec“ svojho psa či mačky ako skratku, nie ako doslovné označenie.

Zameriavali sa na špecifické potreby svojich zvierat – napríklad namiesto bežného kŕmenia používali hlavolamy, aby uspokojili prirodzenú potrebu zvieraťa hľadať potravu. Uznávali, že potreby výživy, socializácie a učenia sú u zvierat odlišné od detí.

Evolučná antropologička Sarah Hrdy v roku 2009 napísala, že ľudia sú „kooperatívni vychovávatelia“. To znamená, že sme evolučne predurčení pomáhať pri výchove detí, ktoré nie sú naše vlastné. Tento jav sa nazýva allorodičovstvo a bol výhodou pre prežitie našich predkov v malých skupinách, kde si ľudia výmenou za jedlo pomáhali s deťmi.

Volsche navrhuje, že práve táto schopnosť vysvetľuje aj „rodičovstvo zvierat“. „Allorodičovstvo znamená starostlivosť o potomkov, ktorí nie sú našimi vlastnými. Znamená to, že je to doslova v našej DNA a v našej evolučnej minulosti – pomáhať vychovávať deti, ktoré nie sú naše vlastné,“ píše Volsche.

„Ak sme sa vyvinuli tak, že sa staráme o iných, a dnešné prostredie robí výchovu detí náročnejšou alebo menej atraktívnou, je logické, že sa ľudia začnú starať o iné druhy – teda o zvieratá, ktoré si privedú do domácnosti.“

Slovenské reálie: Rekordne nízka pôrodnosť

Tento globálny trend sa výrazne prejavuje aj na Slovensku, kde demografické čísla za rok 2024 potvrdzujú alarmujúci pokles pôrodnosti. Na konci roka 2024 žilo na Slovensku 5 419 451 obyvateľov, pričom ich počet sa medziročne znížil o viac ako 5 200 osôb.

Vlani došlo k prirodzenému úbytku obyvateľov na úrovni 7,6-tisíca osôb. V priebehu roka 2024 zomrelo takmer 54-tisíc osôb, ale narodilo sa len niečo viac ako 46-tisíc detí. K prirodzenému poklesu došlo už piaty rok za sebou, pričom išlo o jeho druhú najvyššiu hodnotu v histórii samostatného Slovenska.

Obzvlášť alarmujúce je, že hrubá miera pôrodnosti sa na Slovensku v roku 2024 dostala na bezprecedentne najnižšiu hodnotu 853 detí na 100-tisíc obyvateľov. „Hrubá miera pôrodnosti sa na Slovensku v roku 2024 dostala na bezprecedentne najnižšiu hodnotu, a to nielen v novodobej histórii samostatného Slovenska, ale aj za posledných 100 rokov,“ vysvetlila Zuzana Podmanická zo Štatistického úradu.

Celkovo Slovensko za posledných 5 rokov stratilo prirodzeným pohybom takmer 40-tisíc obyvateľov. Trend poklesu počtu živonarodených detí evidujú posledných 7 rokov, k výraznému prepadu však došlo v posledných troch rokoch. Z dlhodobého hľadiska krivka pôrodnosti na Slovensku kulminovala po dvoch svetových vojnách a na konci 70. rokov minulého storočia, keď sa na Slovensku rodilo viac ako 100-tisíc živých detí – dnes je ich menej ako polovica.

Tieto čísla ilustrujú, ako sa menia priority Slovákov. Kým predchádzajúce generácie považovali založenie rodiny za samozrejmosť, dnešní mladí ľudia majú viac možností rozhodnúť sa, ako chcú žiť. Mnohí pokračujú vo vzdelávaní a kladú väčší dôraz na osobné naplnenie než na rodinné záväzky.

zdroj: Canva

Domáce zvieratá ako emocionálne bytosti

Ďalšia štúdia z roku 2017 zistila, že bezdetní majitelia psov a mačiek vnímali svoje zvieratá ako emocionálne a mysliace bytosti. Mnohým tak starostlivosť o zvieratá naplnila ich potrebu starať sa o niekoho, čo ich podporilo v rozhodnutí nemať vlastné deti.

Tento spôsob vnímania podporuje vytvorenie rodičovskej identity voči zvieraťu. Niektorí jedinci zistia, že ich potreba starať sa o niekoho je naplnená zvieraťom, a to ich následne vedie k rozhodnutiu nemať deti.

Starostlivosť o domáce zvieratá nám umožňuje naplniť evolučnú potrebu starať sa o niekoho, no s menšími nárokmi na čas, peniaze a emocionálnu energiu ako pri výchove detí. Aj keď starostlivosť o psa znamená absolvovať výcvik, nie rodičovské združenie a namiesto omaľovánok je tu pachová prechádzka, základná funkcia zostáva rovnaká: napĺňanie našej potreby starať sa, vyučovať a milovať inú cítiacu bytosť.

Kontroverzná debata o „psích materských dovolenkách“

Tento trend vyvoláva aj kontroverzné diskusie o tom, aké práva by mali mať majitelia zvierat. Newsweek nedávno informoval o prípade CEO, ktorý dostal žiadosť o „rodičovskú dovolenku“ pre šteňa.

Roger Wade, CEO a zakladateľ spoločnosti Boxpark, zverejnil príspevok na LinkedIn, kde sa pýtal ostatných na ich názor: „Jeden z mojich zamestnancov požiadal o rodičovskú dovolenku, pretože má nové šteňa. Čo si o tom myslíte?“

Príspevok sa rýchlo rozšíril a vyvolal viac ako 2 000 komentárov, ktoré rozoberali, či je takáto žiadosť oprávnená. Sarah Stoughton, manažérka klientského účtu, napísala: „Niektorí ľudia nemajú to šťastie, že môžu mať deti, a pes je pre nich ich ‚chlpaté bábätko‘ a novým členom rodiny. Aj šteniatka potrebujú lásku a podporu v prvých dňoch – rovnako ako deti.“

Ďalší používateľ poznamenal: „Ak niekoľko týždňov dovolenky pomôže mentálnemu zdraviu zamestnanca a zvýši jeho produktivitu, prečo by to nemohla byť dobrá vec?“

Nie všetci však s týmto názorom súhlasili. Steve Gibbons, konzultant pre riadenie rizík, napísal: „Nie všetci s deťmi stíhame všetky rodičovské schôdzky alebo športové dni. Prečo? Lebo práca platí účty. Ak naozaj veríš, že ti zamestnávateľ má zaplatiť 2-týždňovú dovolenku len preto, že si sa rozhodol kúpiť si zviera, možno by si sa mal zamyslieť.“

Flexibilita v starostlivosti

Momentálne prežívame jedinečné obdobie v ľudskej histórii. Mnohé spoločnosti, vrátane Slovenska, zažívajú zásadné zmeny v spôsobe, akým ľudia žijú, pracujú a socializujú sa. Klesajú pôrodnosti, ľudia majú viac možností rozhodnúť sa, ako chcú žiť.

Tento vývoj vytvára priestor na to, aby sa ľudia vedome rozhodli venovať domácim miláčikom namiesto vlastných detí. Výskum Volsche a jej kolegov naznačuje, že možno nie sme evolučne nastavení na rodičovstvo ako také – ale na starostlivosť. A to, koho a kedy vychovávame, môže byť oveľa flexibilnejšie, než sme si doteraz mysleli.

Či už ide o výchovu detí, alebo starostlivosť o domáce zvieratá, základná potreba starať sa o iné bytosti zostáva rovnaká. Rozdiel spočíva len v tom, na koho sa táto starostlivosť zameriava. V dobe klesajúcej pôrodnosti a meniacich sa životných priorít sa domáce zvieratá stávajú pre mnohých ľudí spôsobom, ako naplniť svoju prirodzenú potrebu vychovávať a starať sa.