Liečba Alzheimerovej choroby môže byť realitou už do desiatich rokov. Vedci hovoria o prelomových zmenách vo výskume

Liečba, ktorá dokáže zásadne zmeniť život ľudí s demenciou, by sa mohla stať realitou už v priebehu najbližších piatich až desiatich rokov. Tvrdia to britskí vedci, podľa ktorých sa Alzheimerova choroba prestáva vnímať ako nevyhnutná súčasť starnutia a čoraz viac ako ochorenie, ktoré sa dá liečiť, spomaliť a raz možno aj úplne vyliečiť.

Demencia už nie je len „daň za vek“

Počas vysielania relácie Today na BBC odborníci upozornili na zásadný posun v chápaní demencie. Vďaka rýchlemu vývoju výskumu mozgu sa Alzheimerova choroba dnes nepovažuje za neodvratný dôsledok vysokého veku, ale za chorobu, proti ktorej sa dá cielene bojovať, píše portál Daily Mail.

Na Slovensku bol od roku 2018 zaznamenaný 25-percentný nárast Alzheimerovej choroby, informuje TASR na základe údajov Všeobecnej zdravotnej poisťovne. 

Ako sme ťa informovali, ochorenie je najčastejšie diagnostikované u obyvateľov vo vekovej skupine 80+ rokov a až trikrát viac postihuje ženy ako mužov. 60 – 70 % všetkých prípadov demencie tvorí práve Alzheimerova choroba, o demencii ako takej nie sú u nás zatiaľ presné epidemiologické údaje, avizuje Slovenská Alzheimerová spoločnosť. Je však známe, že je diagnostikovaných menej ako 50-tisíc pacientov. 

zdroj: Freepik

Od tlmenia príznakov k zásahu do choroby

Donedávna sa liečba demencie sústreďovala najmä na zmierňovanie príznakov, nie na samotnú podstatu ochorenia. To sa však podľa vedcov začína meniť.

Výskumníci z Univerzity v Edinburghu pre BBC uviedli, že v budúcnosti by malo byť možné Alzheimerovu chorobu nielen spomaliť, ale jej progresiu úplne zastaviť, prípadne jej vzniku predchádzať. V dlhšom časovom horizonte nevylučujú ani úplné vyliečenie ľudí, u ktorých sa už prvé príznaky objavili.

Podľa doktorky Clare Durrant dnes v oblasti výskumu panuje skutočný optimizmus: „Dôkazy, ktoré máme v súčasnosti, hovoria, že ide o chorobu. A vieme z minulosti, že choroby sa dajú liečiť a vyliečiť.“

Zároveň pripustila, že pohľad na Alzheimerovu chorobu sa môže v budúcnosti ešte meniť. „Možno raz zistíme, že Alzheimerova choroba je neoddeliteľnou súčasťou ľudského bytia a keby sme žili do 200 rokov, bola by s nami úplne prepojená. Momentálne však na to nevidím dôkazy,“ dodala. Odborníci upozorňujú, že vzhľadom na extrémnu zložitosť mozgu bude rozhodujúce, ako dopadnú budúce klinické štúdie.

Možno by ťa mohli zaujímať akademické články a štúdie, ktoré hodnotia nové lieky – najmä tie, ktoré modifikujú priebeh Alzheimerovej choroby. Science Direct informuje napríklad o tejto situácii v Británii. 

Preteky s časom a živý mozog v laboratóriu

Čas zohráva kľúčovú úlohu. Mozgové tkanivo sa musí do dvoch hodín od operácie pacienta dostať do laboratória a do inkubátorov, aby zostalo životaschopné.

Vedci ho následne režú na plátky hrubé približne tretinu milimetra, teda tenšie než ľudský vlas. Pomocou okysličenej tekutiny a špeciálnych zariadení ho udržiavajú „nažive“.

Boj s Alzheimerom sa odohráva dávno pred prvými príznakmi. Vedci našli spôsob, ako spomaliť jeho priebeh

Ako hovorí odborníčka Durrant, ide o „dokonalý model ľudského mozgu v miske“. Výskumníci na zdravé mozgové tkanivo pôsobia toxickými proteínmi spojenými s Alzheimerovou chorobou – amyloidom a tau proteínom – ktoré pochádzajú z mozgov ľudí, ktorí na túto chorobu zomreli.

Choroba sa bude dať vyliečiť, tvrdia vedci

Optimistický tón potvrdzujú aj ďalšie vyjadrenia z výskumného tímu. „Je to problém, ktorý sa dá vyriešiť. Nikdy som v oblasti výskumu Alzheimerovej choroby nevidela toľko nádeje ako teraz. Je pred nami obrovské množstvo možností,“ povedala Durrant a dodala, že verí v nádej na zmysluplnú zmenu ešte počas jej života.

Podobný optimizmus zdieľa aj profesorka Tara Spires-Jones, riaditeľka Centra pre objavné neurovedy na Univerzite v Edinburghu: „Som veľmi optimistická, že v krátkodobom horizonte budeme mať liečbu, ktorá dokáže výrazne spomaliť alebo zastaviť progresiu ochorenia.“

Zároveň dodala, že by odborníci mali byť schopní demencii úplne predchádzať a dospejú k lieku pre ľudí, ktorí ochorením už trpia. Budúca liečba podľa nej pravdepodobne nebude stáť na jedinom riešení, ale na kombinácii viacerých prístupov.

Zlomovým momentom bol príchod liekov lecanemab a donanemab – prvých preparátov, ktoré neovplyvňujú len príznaky, ale samotný priebeh ochorenia.

„Veci sa výrazne zrýchlili. Keď máme prvé lieky, ktoré dokážu chorobu aspoň trochu modifikovať, otvára to dvere ďalšiemu financovaniu, priťahuje to šikovných ľudí a farmaceutické firmy, ktoré potrebujeme na náročné klinické štúdie,“ vysvetlila. Dúfa, že do desiatich rokov budú mať v rukách skutočný kľúč k vyriešeniu tejto choroby, niečo oveľa významnejšie. 

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti