Takmer 50 % prípadom demencie sa dá predísť zmenou životného štýlu. Vedci popísali návyky, ktoré chránia mozog

Možno si myslíš, že strata pamäti a kognitívnych schopností je len smutnou lotériou, ktorú prináša staroba, no veda dnes tvrdí opak. Najnovšie zistenia naznačujú, že osud svojho mozgu máš do veľkej miery vo vlastných rukách a boj s týmto ochorením sa začína už v strednom veku.

O prevratnej kampani a nových zisteniach, podľa ktorých sa dá predísť až 45 percentám prípadov demencie, informoval web Dailymail. Proteíny spojené s týmto ochorením sa totiž v mozgu začínajú hromadiť už po štyridsiatke, teda dvadsať rokov predtým, ako sa objavia prvé príznaky.

Tvoje srdce a cievy chránia hlavu

Základom prevencie je pohyb, pričom každá aktivita sa počíta, či už ide o prácu v záhrade, upratovanie alebo jazdu na bicykli. Štúdie ukazujú, že pravidelné cvičenie, pri ktorom sa aspoň trochu zadýchaš, znižuje riziko demencie o viac ako tretinu. Dôležitá je aj sila úchopu, ktorú si môžeš trénovať obyčajným stláčaním tenisovej loptičky. Fyzická aktivita zlepšuje prietok krvi a bojuje proti vysokému krvnému tlaku, ktorý je jedným z najväčších rizikových faktorov. Tlak nad 130/80 mmHg poškodzuje drobné cievky v mozgu, preto by si si ho mal doma pravidelne kontrolovať.

Rovnako nebezpečný je aj vysoký cholesterol, prezývaný tichý zabijak, a nadmerná hmotnosť. Pozor si daj najmä na tuk v oblasti brucha a ochabnuté svalstvo na pažiach, ktoré výskumy spájajú s vyšším rizikom Alzheimerovej choroby. Kľúčové je vyhnúť sa cukrovke 2. typu, ktorá dokáže riziko demencie až strojnásobiť, pretože poškodzuje cievy a vedie k usádzaniu toxických proteínov.

Pozor na zlozvyky a izoláciu

Ak fajčíš, okamžite prestaň, pretože aj skoncovanie s týmto zlozvykom po šesťdesiatke ti môže predĺžiť život a vyrovnať riziko na úroveň nefajčiarov. Opatrný buď aj s alkoholom, keďže podľa nových zistení neexistuje bezpečná hranica a aj mierne pitie zmenšuje objem šedej hmoty. Nezabúdaj na kvalitný spánok, ktorý by mal trvať aspoň šesť hodín, aby sa mozog stihol zbaviť toxínov. Vyhýbaj sa tiež znečistenému vzduchu z dopravy či krbov na drevo a pri bicyklovaní vždy nos prilbu, lebo aj staré úrazy hlavy sa môžu po rokoch vypomstiť.

Trénuj zmysly a nezostávaj sám

Prekvapivo dôležitá je starostlivosť o zrak a chrup. Neliečený sivý zákal alebo ochorenia ďasien, odkiaľ baktérie putujú do mozgu, výrazne zvyšujú pravdepodobnosť problémov s pamäťou. Zuby si čisti dvakrát denne a používaj medzizubnú niť, no ústnej vode sa radšej vyhni, aby si nezničil dobré baktérie.

Mozog potrebuje neustále výzvy, preto lúšti krížovky, uč sa nové jazyky alebo len zmeň cestu do práce. Rovnako dôležitý je spoločenský kontakt. Izolácia je pre mozog devastačná, preto každý deň niekomu zavolaj alebo zájdi na kávu s priateľmi. Ak ťa trápi depresia alebo zhoršený sluch, rieš to okamžite, pretože tieto faktory priamo súvisia s poklesom kognitívnych funkcií.

Prelomová liečba môže prísť čoskoro

Kým úprava životného štýlu je v tvojich rukách a predstavuje najlepšiu dnešnú zbraň proti demencii, veda nezaháľa a pracuje na riešení pre tých, ktorým prevencia nestačila. Obrovský pokrok v laboratóriách naznačuje, že éra, kedy bola Alzheimerova choroba rozsudkom bez možnosti odvolania, sa možno čoskoro skončí. Ako sme o tom informovali v minulosti, vedci sú optimistickí a veria, že účinná liečba je už takmer na dosah.

Odborníci začínajú vnímať demenciu úplne novou optikou – nie ako nutné zlo starnutia, ale ako chorobu, ktorú je možné liečiť a raz možno aj úplne vyliečiť. Britskí vedci odhadujú, že zásadný zlom by mohol nastať už v priebehu nasledujúcich piatich až desiatich rokov.

Na Slovensku, kde počet prípadov Alzheimerovej choroby stúpol od roku 2018 o štvrtinu, by to bola pre tisíce rodín fantastická správa. Najohrozenejšou skupinou sú pritom ľudia nad 80 rokov, pričom ženy sú postihnuté až trikrát častejšie než muži.

Vedci skúmajú živé tkanivo mozgu

Výskum sa posunul na úroveň, ktorá pripomína sci-fi. V laboratóriách pracujú s ľudským mozgovým tkanivom, ktoré udržiavajú pri živote v špeciálnych inkubátoroch. Vzorky sa musia spracovať do dvoch hodín od operácie pacienta a nakrájať na plátky tenšie ako vlas. Na tento „mozog v miske“ následne aplikujú toxické proteíny spojené s Alzheimerom, aby sledovali reakcie a testovali liečivá.

Prvé lieky už menia pravidlá

Optimizmus vedcov pramení najmä z príchodu nových liekov ako lecanemab a donanemab. Tieto preparáty sú prvé svojho druhu, ktoré neriešia len symptómy, ale dokážu priamo zasiahnuť do priebehu ochorenia a spomaliť ho.

Doktorka Clare Durrant verí, že demencia je riešiteľný problém a nádej na zmenu je väčšia než kedykoľvek predtým. Cieľom do budúcnosti nie je len chorobu brzdiť, ale jej úplne predchádzať kombináciou rôznych liečebných postupov.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti