Zistili sme, čo ministri pripravujú v roku 2026. Ambiciózne plány a veľké zmeny čakajú všetky rezorty

Chceš vedieť, na čo sa slovenské ministerstvá sústredia v roku 2026? Redakcii Startitup rezorty prezradili svoje hlavné plány a priority na druhú polovicu volebného obdobia. V texte sa dozvieš, čo ministerstvá považujú za kľúčové, kam chcú nasmerovať energiu, financie a reformy a aké oblasti budú sledovať najbližší rok.

Pozrieme sa, ako plánujú ovplyvniť každodenný život ľudí – od školstva, zamestnanosti a sociálnej politiky, cez bezpečnosť, dopravu či infraštruktúru, až po eurofondy a zahraničnú politiku. Získaš prehľad o tom, kde rezorty vidia najväčšie výzvy a na čo sa chcú sústrediť.

Ministerstvo obrany Roberta Kaliňáka

Rezort obrany vstupuje do roku 2026 s dôrazom na kontinuitu modernizačných projektov a zvládnutie finančných záväzkov, ktoré vyplývajú zo zmlúv uzavretých v predchádzajúcich rokoch. Väčšina rozpočtu má už vopred určené využitie, keďže dlhodobé kontrakty viažu rozhodujúcu časť výdavkov rezortu.

Ministerstvo preto vníma nadchádzajúci rok ako obdobie, v ktorom sa začnú naplno prejavovať rozhodnutia prijaté v minulosti, najmä v oblasti technického vybavenia ozbrojených síl.

Ministerstvo tiež počíta s pokračovaním splátok za stíhacie lietadlá F-16, s dodávkami obrnených vozidiel a s realizáciou ďalších strategických projektov. „V roku 2026 pôjde vo veľkej miere o splácanie už existujúcich zmlúv a o pokračovanie dodávok techniky, ktoré vyplývajú z dlhodobého plánu rozvoja Ozbrojených síl SR,“ uviedol minister Robert Kaliňák v našom decembrovom rozhovore.

Súčasťou cieľov na rok 2026 zostáva aj rozvoj infraštruktúry, ktorá má vytvoriť zázemie pre nové technológie aj personál. Ministerstvo sa sústreďuje najmä na projekty s duálnym využitím, ktoré majú presah do civilnej oblasti a zároveň podporujú obranyschopnosť štátu. Osobitnú pozornosť venuje výstavbe vojenských nemocníc v Prešove a Bratislave, ktoré považuje za strategické investície s dlhodobým významom.

„Z obranných výdavkov smeruje významná časť financií do duálnej výstavby, ktorá má prínos nielen pre obranu štátu, ale aj pre civilnú infraštruktúru a zdravotníctvo,“ doplnil Kaliňák. Ministerstvo zároveň avizuje pokračovanie spolupráce s ďalšími rezortmi, najmä v oblasti zdieľania kapacít a efektívnejšieho využívania zdrojov. V menších obstarávaniach plánuje pracovať predovšetkým s ušetrenými prostriedkami, ktoré vznikli efektívnejším nastavením zmlúv.

Celkové smerovanie rezortu tento rok podľa slov ministra stojí na stabilite, realizácii rozbehnutých projektov a postupnom posilňovaní obranyschopnosti krajiny v prostredí vysokých očakávaní a obmedzených kapacít. „Rok 2026 bude veľmi plný, pretože sa v ňom pretavia rozhodnutia z predchádzajúcich rokov do konkrétnych dodávok a investícií,“ uzavrel minister.

Ministerstvo športu Rudolfa Huliaka

Rezort športu smeruje v roku 2026 k upevneniu systémových zmien, ktoré majú zabezpečiť dlhodobú stabilitu financovania a rozvoja športu na Slovensku. Rezort kladie dôraz na pokračovanie Národného programu rozvoja športu, ktorý má aj v nasledujúcom roku zostať hlavným nástrojom podpory vrcholového, mládežníckeho aj rekreačného športu. Prioritou ostáva znižovanie investičného dlhu v športovej infraštruktúre a vyrovnávanie regionálnych rozdielov, aby športové zariadenia vznikali nielen vo veľkých mestách, ale aj v menších obciach.

Ministerstvo zároveň plánuje udržať vysokú úroveň verejných investícií do športu aj v podmienkach konsolidácie verejných financií, pričom deklaruje snahu chrániť šport pred rozpočtovými škrtmi. „Našou ambíciou je, aby si šport udržal stabilné financovanie aj v náročnom rozpočtovom období a aby sme nemuseli brzdiť rozbehnuté projekty,“ uviedol Rudolf Huliak ešte na decembrovej tlačovej konferencii.

Ťažiskom aktivít v roku 2026 zostáva príprava slovenských športovcov na zimné olympijské a paralympijské hry v Miláne a Cortine. Ministerstvo plánuje pokračovať v programe Generácia Olymp, ktorý má zabezpečiť lepšie tréningové podmienky, odborné zázemie a materiálne vybavenie pre reprezentantov.

Podpora športu u detí

Minister očakáva, že systematická podpora sa prejaví nielen vyšším počtom kvalifikovaných športovcov, ale aj konkurencieschopnejším vystúpením na vrcholných podujatiach. „Chceme, aby slovenskí športovci vstupovali do olympijských hier pripravení tak, aby mohli reálne bojovať o čo najlepšie výsledky,“ doplnil. Súčasne sa pozornosť sústreďuje aj na mládežnícky šport, ktorý ministerstvo vníma ako základ budúcich úspechov a dlhodobej udržateľnosti športového systému.

Rezort plánuje v roku 2026 posilniť podporu športu detí a mládeže na školách, rozvíjať centrá olympijskej prípravy a pokračovať v projektoch zameraných na pohybovú gramotnosť a zdravý životný štýl. Dôležitou témou zostáva aj legislatívne prostredie, kde ministerstvo avizuje ďalšie zjednodušenie administratívy pre športové kluby a zväzy a stabilizáciu fungovania Fondu na podporu športu.

Huliak deklaruje, že jeho cieľom je vytvoriť podmienky, v ktorých šport nebude závislý od jednorazových rozhodnutí, ale od predvídateľného a spravodlivého systému. „Naším cieľom je, aby šport na Slovensku fungoval ako stabilný systém dostupný pre všetky generácie a regióny,“ dodal.

Ministerstvo školstva Tomáša Druckera 

Ministerstvo školstva sa v tomto roku sústredí predovšetkým na implementáciu reformy, optimalizáciu siete základných a stredných škôl, zavádzanie umelej inteligencie do vzdelávania a systematickú podporu učiteľov. Podľa rezortu, ak sa tempo legislatívnych a nelegislatívnych zmien udrží nasledujúcich 10 až 15 rokov, školstvo môže významne prispieť k ekonomickému rastu Slovenska a generovať desiatky miliárd eur navyše.

Minister Tomáš Drucker pripomína, že od 1. januára 2026 sa zvýšia platy pedagogických a odborných zamestnancov v regionálnom školstve o sedem percent, pričom súčasťou bude aj nový príplatok za hodnotenie zamestnancov, ktorý nadobudne účinnosť od septembra 2027. Zvýšenie sa týka aj vysokoškolských učiteľov, výskumných pracovníkov a nepedagogických zamestnancov.

Od školského roka 2025/2026 získajú žiaci možnosť vykonať externú časť maturity zo slovenského a maďarského jazyka elektronicky. Digitálna forma sa týka len testov, ústna a slohová časť zostáva klasická. Ministerstvo zároveň pripravuje plán integrácie umelej inteligencie do vzdelávacieho systému s cieľom uľahčiť prácu učiteľom, podporiť žiakov a zvýšiť efektivitu celého systému.

Slovenské ministerstvá zhodnotili rok 2025: Takto svoju prácu bilancujú Kaliňák, Tomáš, Blanár a ďalší (EXKLUZÍVNE)

Projekt individuálnych vzdelávacích účtov umožní občanom od apríla 2026 zvyšovať kvalifikáciu a získavať nové zručnosti na jednej platforme. Zavádzajú sa tiež elektronické prihlášky na materské, základné a stredné školy.

Nový štátny program

Od školského roka 2026/2027 sa všetky základné školy zapoja do vzdelávania podľa nového štátneho programu, ktorý pripravuje žiakov na život v 21. storočí, podporuje kritické myslenie, praktické zručnosti, spoluprácu a schopnosť riešiť problémy. Plán obnovy a odolnosti poskytol významný balík financií na nové učebnice.

„Slovensko, ak chce v budúcnosti ekonomicky rásť, musí investovať do vzdelania a do kvality kvalifikovanej pracovnej sily. Balík zmien, ktorý sme tento rok schválili, je presne o tom. Ak si udržíme tempo, máme reálnu šancu priniesť desiatky percent hospodárskeho rastu,“ hovorí Drucker. Zdôrazňuje, že implementácia prebieha postupne. Niektoré opatrenia začnú od januára, iné od nového školského roka a ďalšie až neskôr, aby mali školy, učitelia aj rodičia jasný obraz. Nové kurikulum sa zameriava na porozumenie a aplikáciu vedomostí, nie len memorovanie.

„Reformný balík, ktorý sme predstavili, získal ocenenie OECD a verím, že aj Európska komisia ho potvrdí. Kľúčové je dostať veci do praxe a zabezpečiť kontinuitu. Neprišiel som s cieľom všetko zrušiť a začínať nanovo. Tam, kde boli veci dobre nastavené, v nich pokračujeme,“ dodáva minister Drucker.

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Samuela Migaľa

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) sa v druhej polovici svojho funkčného obdobia zameria na zrýchlenie implementácie už zazmluvnených projektov a zvýšenie čerpania eurofondov. Kľúčovou výzvou zostáva splniť pravidlo n+3 pre rok 2026, pričom k 31. decembru zostáva vyčerpať 2,06 miliardy eur.

Súčasne rezort pripravuje nové programové obdobie 2028–2034 a plánuje aktívne vstupovať do rokovaní tak, aby budúce eurofondy lepšie reagovali na potreby regiónov, podporovali konkurencieschopnosť Slovenska a adresovali technologické, ekonomické a bezpečnostné výzvy. Ministerstvo zriadilo pracovnú skupinu, ktorá koordinuje prípravu plánu a harmonogramu s cieľom zabezpečiť čo najlepšiu pozíciu pri získavaní európskych fondov v nasledujúcom období.

Digitalizácia zostáva jednou z priorít rezortu. MIRRI bude pokračovať v rozvoji umelej inteligencie a ochrane detí v online prostredí, rozširovať gigabitovú infraštruktúru v oblastiach s nedostatočným pokrytím a pripravovať nový ústredný portál verejnej správy, ktorý sprístupní služby občanom rýchlejšie a efektívnejšie.

Ministerstvo investícií zdôrazňuje, že jeho cieľom je moderné, dostupné a spravodlivé Slovensko, kde európske zdroje aj štátne financie prinášajú konkrétne, merateľné a dlhodobo udržateľné výsledky pre občanov. „Chceme, aby každý projekt a každé euro priniesli reálny prínos pre ľudí a regióny,“ uviedol pre nás minister Samuel Migaľ.

Zároveň upozorňuje, že efektívne využitie finančných prostriedkov vyžaduje sústavnú koordináciu, systematický dohľad a jasne nastavené priority, preto MIRRI kladie dôraz na transparentnosť, plánovanie a strategický prístup vo všetkých oblastiach svojej činnosti.

Vzhľadom na nové programové obdobie ministerstvo zdôrazňuje, že príprava musí začať včas, aby Slovensko získalo najvýhodnejšiu pozíciu pri eurofondoch. Rezort bude podporovať projekty, ktoré prinášajú inováciu, zlepšujú kvalitu života a posilňujú hospodársku stabilitu, pričom digitalizácia, regionálny rozvoj a efektívne využitie európskych prostriedkov zostávajú hlavnými piliermi stratégie.

Ministerstvo práce Erika Tomáša

Rezort vedený Erikom Tomášom sa v roku 2026 sústredí na pokračovanie reforiem, ktoré zlepšujú životné podmienky pracujúcich, rodín, seniorov a znevýhodnených skupín obyvateľstva. Od začiatku volebného obdobia rezort naplnil 75 % programového vyhlásenia vlády a ochraňuje všetky sociálne dávky, vrátane 13. dôchodkov, rodinných dávok či príspevkov pre odkázaných. Rodičovský príspevok po prvýkrát prekročí hranicu 500 eur.

Od 1. januára stúpne minimálna mzda z 816 na 915 eur, čo predstavuje historický nárast. Zvýšia sa aj príplatky za prácu v noci a cez víkendy, naviazané na minimálnu mzdu, čo podnieti rast aj ostatných miezd. Zákon, ktorý definitívne odstraňuje diskrimináciu za výchovu detí, zaručí, že rodičia počas materskej a rodičovskej dovolenky budú považovaní za riadne zamestnaných a zvýši sa im budúci dôchodok. Prepočítajú sa pritom aj dôchodky matiek, ktoré sú už v seniorskom veku.

Zamestnanosť podporuje rezort prostredníctvom národných projektov ako Finančné stimuly pre zamestnanosť, Zručnosti pre trh práce či Právo na prvé zamestnanie, ktoré vytvorili tisíce pracovných miest.

Rozšírila sa aj schéma Kurzarbeit na zmiernenie dopadov hospodárskych šokov. V sociálnej oblasti stúpol opatrovateľský príspevok a hodinová sadzba na 6,22 eura, zlepšila sa dostupnosť domácej a ambulantnej starostlivosti a podporujú sa ženy zažívajúce násilie.

Politické bizarnosti roku 2025 hýbali Slovenskom: Nebinárny bizón, bitka v parlamente aj miliónová „slayáda“

„Chceme, aby každý projekt a každé euro priniesli reálny prínos pre ľudí a regióny,“ hovorí Erik Tomáš. Rezort tiež tvrdí, že do leta 2026 pribudne takmer 170 nových zariadení sociálnych služieb s kapacitou viac ako 3 000 miest, pokračuje výstavba inkluzívnych ihrísk a zavádzajú sa reformy posudkovej činnosti a financovania sociálnych služieb. Rezort pripravuje aj nové životné minimum, dôchodkový strop pre náročné profesie, valorizáciu dôchodkov a rodinné karty so zľavami pre osamelých rodičov.

Ministerstvo zahraničných vecí Juraja Blanára

Ministerstvo spadajúce pod Juraja Blanára sa v nasledujúcom období zameria na strategické ciele, ktoré posilnia postavenie Slovenska na medzinárodnej scéne. Prioritou zostáva kandidatúra Slovenska do Bezpečnostnej rady OSN na roky 2028–2029, aby krajina mohla aktívne prispieť k riešeniu globálnych bezpečnostných výziev a podporovať medzinárodný mier. „Naša kandidatúra odráža záväzok k diplomatickým riešeniam konfliktov a posilneniu multilaterálnej spolupráce v rámci OSN,“ uvádza ministerstvo.

Rezort pripravuje aj rokovania o budúcom viacročnom finančnom rámci EÚ pre roky 2028–2034. Cieľom je zachovať silnú kohéznu politiku a presadzovať záujmy Slovenska, pričom ministerstvo posilňuje koordináciu s partnermi a pripravuje rámcové pozície na kľúčové témy.

„Prioritou je zabezpečiť, aby rozpočtové prostriedky EÚ efektívne podporovali konkurencieschopnosť Slovenska a reagovali na technologické, ekonomické a bezpečnostné výzvy,“ dodávajú.

Slovensko sa podľa nich pripravuje na predsedníctvo v Rade EÚ v roku 2030 a ministerstvo začalo prípravy, aby SR zvládla všetky úlohy spojené s predsedníctvom. Zároveň sa modernizuje vízová agenda, pričom jednotné vízové centrum (RCVO) zvyšuje kapacitu posudzovania víz, zjednocuje rozhodovanie a znižuje korupčné riziká. „Od 1. septembra 2025 už centrum funguje v testovacom režime a jeho plná implementácia zabezpečí profesionálne a efektívne posudzovanie žiadostí,“ dopĺňa ministerstvo.

Cieľom MZVEZ SR je, aby Slovensko aktívne participovalo na riešení globálnych výziev a aby medzinárodná pôsobnosť krajiny bola systematicky plánovaná a koordinovaná so všetkými relevantnými partnermi.

Ministerstvo vnútra Matúša Šutaja Eštoka

Rezort Matúša Šutaja Eštoka sa v druhej polovici volebného obdobia zameria na realizáciu úloh, ktoré podporia naplnenie programového vyhlásenia vlády a koncepčných dokumentov schválených kabinetom. Rezort plánuje pokračovať v naštartovaných procesoch a realizovať stanovené priority s cieľom zvýšiť bezpečnosť obyvateľov a efektívnosť štátnych služieb.

Medzi kľúčové oblasti patrí reforma krízového riadenia a civilnej ochrany, zvyšovanie odolnosti občanov voči rôznym hrozbám prostredníctvom školiacich a preventívnych programov a modernizácia vybavenia zložiek rezortu. „Budeme pokračovať v ďalšej modernizácii a stabilizácii Policajného zboru a Hasičského a záchranného zboru, aby ich schopnosti reflektovali súčasné bezpečnostné požiadavky,“ uvádzajú.

Rezort zároveň plánuje rozšíriť dostupnosť štátnych služieb pre občanov, zlepšiť sieť kamenných klientskych centier a podporovať digitalizáciu, ktorá zníži byrokraciu a zrýchli vybavovanie žiadostí. „Zvyšovanie kybernetickej bezpečnosti a ochrana občanov pred online hrozbami ostáva jednou z hlavných priorít,“ zdôrazňuje ministerstvo.

Ministerstvo sa sústreďuje aj na kontrolu nelegálnej migrácie, modernizáciu samosprávy a volebných kódexov, aby fungovali efektívnejšie a transparentnejšie. „Cieľom je zabezpečiť, aby štátne služby boli moderné, dostupné a pripravené reagovať na všetky typy hrozieb,“ dodáva rezort.

Plány ministerstva vnútra preto kombinujú posilnenie bezpečnosti, technologickú modernizáciu, zlepšenie dostupnosti služieb a systematickú prípravu občanov na rôzne riziká, čím sa snažia zvýšiť odolnosť Slovenska voči súčasným aj budúcim výzvam.

Ministerstvo dopravy Jozefa Ráža

Rezort Jozefa Ráža mladšieho sa v druhej polovici volebného obdobia zameriava na dokončenie rozbehnutých dopravných projektov a ďalší rozvoj infraštruktúry, ktorá zlepšuje prepojenie regiónov a bezpečnosť cestnej a železničnej dopravy. Budúci rok sa plánuje otvorenie obchvatu Ružomberka na D1 (Hubová – Ivachnová) a poklepanie základného kameňa posledného úseku medzi Bratislavou a Košicami.

Pracuje sa aj na obchvate Prešova a obchvatoch miest na cestách I. triedy, vrátane Šale, Sabinova a Prievidze. „Obchvaty dokážu odbremeniť centrá miest od áut, najmä nákladných, a zlepšiť bezpečnosť a plynulosť dopravy,“ uvádza ministerstvo.

Rezort pokračuje v masívnej modernizácii mostov na cestách I. triedy formou PPP a intenzívne sa sústreďuje na železničnú infraštruktúru. Medzi budúce projekty patrí dokončenie modernizácie uzla Žilina, modernizácia trate Poprad – Vydrník a regionálnych tratí z Plánu obnovy.

„Do konca roka 2026 plánujeme otvorenie zmodernizovaného úseku Čadca – štátna hranica SR/ČR a rekonštrukciu trate Hronský Beňadik – Nová Baňa,“ uvádza ministerstvo.

Bratislava má novú kultúrnu „baštu“. Unikátny priestor prináša butikové kino, výberovú kávu a galériu

Ministerstvo dopravy kladie dôraz aj na rozvoj leteckej dopravy a bezpečnosť cestujúcich. „Spustenie leteckej linky Bratislava – Košice prinieslo rýchle a bezpečné spojenie medzi dvomi najväčšími mestami a teší sa veľkej obľube,“ dodáva rezort. Súčasne pokračuje kampaň Nemobiluj! Šoféruj!, ktorá upozorňuje na riziká používania mobilu za volantom.

Ministerstvo dopravy zdôrazňuje, že úspešná realizácia všetkých projektov závisí od kontinuity a dôslednej koordinácie. „V druhej polovici funkčného obdobia chceme rozbehnuté projekty dokončiť a zároveň spustiť výstavbu zvyšných úsekov kysuckej D3,“ uvádza ministerstvo.

V súvislosti s týmto textom sme kontaktovali všetky ministerstvá. Tie, ktoré v texte chýbajú, svoje odpovede do uzávierky neposkytli. Menovite ide o tieto rezorty: ministerstvo hospodárstva, ministerstvo financií, ministerstvo kultúry, ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ministerstvo spravodlivosti, ministerstvo zdravotníctva a ministerstvo životného prostredia.

Čítaj viac z kategórie: Politika