EXKLUZÍVNE Boj o hlasy z cudziny rozdeľuje Slovensko: Prieskum odhalil priepastné rozdiely, ako chceme voliť

Slovensko stojí pred zásadnou demokratickou križovatkou. Otázka, ako majú naši občania v zahraničí uplatňovať svoje volebné právo, prestala byť technickou diskusiou a stala sa horúcim politickým bojiskom. Štát uvažuje totiž tento spôsob voľby zrušiť.

Najnovší prieskum agentúry SCIO pre Startitup, ktorý prebiehal v dňoch od 7. mája do 11. mája 2026 na reprezentatívnej vzorke 1 031 respondentov, prináša prekvapivé dáta.

Zatiaľ čo väčšina spoločnosti vníma voľbu poštou ako zmysluplnú, vládna koalícia čoraz hlasnejšie presadzuje alternatívu, ktorá môže tisíckam ľudí účasť na voľbách znemožniť. Čo hovoria tvrdé dáta a prečo analytik Martin Klus varuje pred logistickým kolapsom?

Voľba poštou: Tradícia, ktorú si väčšina váži

Téma volieb zo zahraničia rezonuje v slovenskom verejnom priestore s nevídanou intenzitou. Pre jednu stranu politického spektra predstavujú Slováci v cudzine modernú, proeurópsku silu, pre druhú stranu sú to „odrodilci“, ktorí by o osude krajiny, v ktorej nežijú, rozhodovať nemali. Prieskum agentúry SCIO však ukazuje, že realita je oveľa komplexnejšia než len čiernobiele politické vyhlásenia.

Slovensko umožňuje svojim občanom voliť poštou zo zahraničia už od roku 2006. Za tie roky si tento systém našiel svoje pevné miesto v našom volebnom poriadku. Dáta z najnovšieho prieskumu potvrdzujú, že 55,97 % respondentov považuje tento spôsob voľby za zmysluplný. Proti sa stavia 32,49 % opýtaných, pričom zvyšných 11,54 % na otázku nevedelo odpovedať.

Priaznivci Progresívneho Slovenska a SaS stoja za voľbou poštou takmer v šíku – kladne na ňu odpovedalo až 90,6 % z nich. Podobne silnú podporu vyjadrujú aj voliči KDH (75,9 %) a hnutia Slovensko (74,5 %). Na druhej strane barikády však panuje opačný názor. Voliči Smeru-SD vnímajú význam voľby poštou len v 22,5 % prípadov, zatiaľ čo 66,2 % ju odmieta. Podobne sú na tom voliči SNS, kde význam poštovej voľby vidí len 29,4 % respondentov.

zdroj: SCIO pre Startitup

Čo sa skrýva za pokusom o zrušenie poštovej voľby?

Vláda v posledných mesiacoch otvorila tému možného zrušenia hlasovania cez poštu a jeho nahradenia inými formami. Verejnosť tento krok vníma citlivo. Prieskum SCIO ukazuje, že 44,33 % Slovákov vníma pokus o zrušenie voľby poštou negatívne. Pozitívne ho hodnotí len 26,58 % opýtaných. Zaujímavá je však skupina 20,76 % respondentov, ktorí tento krok neoznačili za dobrý ani zlý, ale vnímajú ho čisto ako „politickú tému“.

Martin Klus upozorňuje, že za týmito snahami môžu byť aj vnútrokoaličné trenice a snaha o preskupenie síl. „Vidíme, akú opozíciu v koalícii robí samotný Andrej Danko,“ hovorí analytik v súvislosti s tým, že sa čoraz častejšie skloňuje veľká vládna rošáda. Podľa neho neexistuje v koalícii jasná zhoda ani na témach, ktoré sa predtým zdali byť bezproblémové, vrátane úpravy volebných pravidiel.

Zaujímavé rozdiely prináša regionálne rozdelenie. Najväčší odpor voči zrušeniu voľby poštou vykazuje Košický kraj (55 %) a Bratislavský kraj (52 %). Naopak, v Žilinskom či Banskobystrickom kraji sú čísla o niečo miernejšie, čo môže odrážať odlišnú štruktúru voličskej základne v týchto regiónoch.

Prieskum agentúry SCIO pre Startitup: Ako vnímajú Slováci zrušenie voľby poštou?

GALÉRIA+ 5

Alternatíva menom ambasáda: Väčšina súhlasí, odborník varuje

Keď politici hovoria o zrušení voľby poštou, takmer vždy jedným dychom dodávajú, že chcú posilniť možnosť voliť na zastupiteľských úradoch (ambasádach a konzulátoch). Tento návrh má prekvapivo vysokú podporu naprieč celým spektrom – až 56,26 % respondentov ho považuje za významný. Pri voličoch Smeru táto podpora vystrelila až na 82,4 %.

Hoci to na papieri znie ako férovejšia a bezpečnejšia alternatíva, Martin Klus dvíha varovný prst a poukazuje na drsnú realitu nášho diplomatického aparátu. „Slovensko má malý zastupiteľský zbor. Máme síce pomerne veľké množstvo zastupiteľských úradov, ale väčšinou sú to úrady, kde máme dvoch, maximálne troch, štyroch, keď to chcem prehnať, občanov Slovenska,“ vysvetľuje analytik.

Zdroj: SCIO pre Startitup

Problémom je, že voľby nemôžu organizovať „miestne sily“, teda zamestnanci úradu, ktorí nie sú občanmi SR. Celá ťarcha volebného dňa by tak padla na plecia dvoch či troch diplomatov, ktorí by museli zvládnuť nápor tisícov voličov. „Potom sú tam najmä miestne sily, ktoré pomáhajú s chodom samotných zastupiteľských úradov, ale tí sa nemôžu stať členmi okrskovej volebnej komisie,“ dodáva Klus.

Geografické bariéry

Okrem personálneho poddimenzovania úradov naráža osobná voľba na ambasádach aj na čistú geografiu. Slovensko má svoje úrady väčšinou len v hlavných mestách alebo vo veľkých metropolách. Pre tisíce Slovákov v zahraničí je návšteva takéhoto úradu logistickou nočnou morou.

Prieskum agentúry SCIO pre Startitup: Podporujú Slováci voľbu na zastupiteľských úradoch?

GALÉRIA+ 5

Problém to môže byť pre tých, ktorí majú ambasády hodiny vzdialené. Ak by sme zrušili poštu, pre takýchto občanov by sa volebné právo stalo v podstate nevykonateľným, pretože by si vyžadovalo dni cestovania a vysoké finančné náklady, dodáva analytik.

Tiež upozorňuje, že ak by štát skutočne trval len na osobnej voľbe, mohlo by to mať nečakaný psychologický efekt. „Ľudia sa vďaka tomuto možno ukážu aj vo väčšom počte, pretože ich to nejakým spôsobom nahecuje, aby vo voľbách volili,“ myslí si Klus. Hlasovanie „natruc“ by však bolo skôr prejavom frustrácie než efektívneho fungovania štátu.

Skryté státisíce: Koho sa zmeny reálne dotknú?

Jedným z kľúčových zistení diskusie o voľbách zo zahraničia je fakt, že nikto presne nevie, koľko Slovákov v cudzine vlastne žije. Oficiálne štatistiky sú podľa Klusa výrazne podhodnotené. Kým konzervatívne odhady pracujú s číslom 300 až 400-tisíc občanov, realita môže byť oveľa dramatickejšia.

EXKLUZÍVNE pre Startitup: Mal Orbán pred voľbami pomôcť Robertovi Ficovi? Prieskum ukázal, čomu Slováci reálne veria

„Ak dnes konzervatívne odhadujeme, že máme v zahraničí okolo 300 až 400 000 občanov Slovenska, tak ja by som pridal minimálne 100 až 200 000 navyše,“ tvrdí Martin Klus. Opiera sa pritom o dáta zo zdravotných poisťovní a skúsenosti z Veľkej Británie po Brexite.

Keď sa Slováci museli registrovať pre pobytové práva, ich počet vyskočil na takmer 130-tisíc, čo bolo číslo, ktoré predtým žiadna oficiálna slovenská štatistika neuvádzala. Všetkým týmto ľuďom by zmeny v systéme zásadne zasiahli do života.

zdroj: SCIO pre Startitup

Vzdelanie a vek ako určujúce faktory

Prieskum agentúry SCIO priniesol aj zaujímavé sociodemografické rozdiely v tom, ako vnímame význam poštovej voľby. Najväčšiu podporu má u mladých ľudí vo veku 18 až 29 rokov (68,3 %). S pribúdajúcim vekom táto podpora klesá, pričom v kategórii nad 60 rokov ju vníma ako zmysluplnú už len 46,2 % respondentov.

Prieskum agentúry SCIO pre Startitup: Má podľa Slovákov význam voľba poštou?

GALÉRIA+ 5

Z hľadiska vzdelania sú najväčšími zástancami moderných foriem hlasovania vysokoškolsky vzdelaní ľudia (68,5 %). Prekvapením je však vysoká podpora medzi ľuďmi so základným vzdelaním (62,5 %), čo je viac než u ľudí s učňovským vzdelaním bez maturity (47,4 %).

Analytici to pripisujú faktu, že v zahraničí pôsobí obrovské množstvo sezónnych pracovníkov a opatrovateliek, pre ktorých je práve pošta jedinou možnosťou, ako nestratiť kontakt s politickým dianím doma.

Demokracia vs. politická kalkulácia

Dáta z prieskumu pre Startitup jasne hovoria, že Slováci si voľbu poštou vážia a považujú ju za dôležitú súčasť štátu. Snahy o jej zrušenie alebo nahradenie logisticky nepripravenou sieťou ambasád vníma veľká časť verejnosti s nevôľou.

Analytik Martin Klus uzatvára tému s tým, že štát by mal skôr hľadať cesty, ako občanom účasť na správe vecí verejných uľahčiť, nie ju komplikovať administratívnymi bariérami. Ak sa koalícia rozhodne pre radikálne zmeny, riskuje nielen logistický chaos na zastupiteľských úradoch, ale aj ďalšie prehlbovanie priepasti medzi občanmi doma a tými, ktorí sa rozhodli skúsiť život za hranicami.

Viac o tejto téme sa dozvieš už čoskoro v podrobnej relácii Zo zákulisia politiky s Martinom Klusom. Zatiaľ si môžeš pozrieť predchádzajúcu časť, kde sme analyzovali vplyv politických lídrov.

Čítaj viac z kategórie: Politika