Europarlament chce „vojenský schengen“. Armády EÚ sa budú môcť presunúť do 24 hodín

Bezpečnostná situácia v Európe sa mení a únia na to reaguje konkrétnymi krokmi. Europarlament teraz schválil návrh, ktorý môže zásadne ovplyvniť fungovanie armád naprieč členskými štátmi. O téme informoval web noviny.sk. 

Rýchlejší presun armád v EÚ

Europarlament prišiel s legislatívou, ktorá má zjednodušiť a zrýchliť presun vojakov a vojenského vybavenia medzi krajinami Európskej únie. Takzvaný vojenský schengen má zabezpečiť, aby boli európske armády lepšie pripravené reagovať na prípadnú ruskú agresiu. Jednotky rýchlej reakcie by sa po novom mali vedieť presunúť do 24 hodín.

Dnes je presúvanie armády naprieč EÚ zdĺhavé a zaťažené množstvom administratívnych prekážok. Europoslanec za Progresívne Slovensko Michal Wiezik upozorňuje, že investície do obrany sú nevyhnutné. „Bohužiaľ, žijeme v časoch, kedy značné prostriedky budeme musieť investovať nielen do kohéznej a štrukturálnej politiky, ale aj do obrannej politiky. Túto možnosť sme si nevybrali,“ uviedol.

Východné krídlo ako priorita

Podľa europoslancov je vojenská mobilita zásadná najmä pre bezpečnosť východného krídla Únie, konkrétne Pobaltia a Poľska. Návrh podporila výrazná väčšina poslancov – hlasovalo zaň takmer 500 europoslancov, proti bolo približne 130.

Nie všetci však s týmto smerovaním súhlasia. Europoslanec za HLAS Branislav Ondruš varuje pred oslabovaním NATO. „Ak tu máme jeden vojenský pakt, ktorým je Severoatlantická aliancia. Ja nesúhlasím, aby sme ho nahrádzali Európskou úniou,“ vyhlásil.

Miliardy na infraštruktúru a obranu

Rozpočet určený na vojenskú mobilitu sa má v najbližších rokoch zvýšiť o 17 miliárd eur. Vojenský schengen má umožniť plynulý presun vojsk cez štyri hlavné dopravné koridory v rámci EÚ.

S kritikou prišla aj europoslankyňa za Smer Katarína Roth Neveďalová, ktorá pripomenula odpor verejnosti voči vojenskej prítomnosti na Slovensku. „Mne sa tieto návrhy celkovo nepáčia, pretože vieme, že sme mali aj na Slovensku napríklad odpor voči rozmiestňovaniu niektorých vojsk alebo niektorých zariadení, niektorých vojsk Severoatlantickej aliancie, ktoré mali na našom území fungovať,“ povedala.

Len modernizácia mostov a tunelov potrebných na presuny armád si podľa odhadov vyžiada až 100 miliárd eur. Europarlament chce časť nákladov ušetriť spoločným obstarávaním techniky. „Aby bolo spoločné verejné obstarávanie viacerých krajín preto, lebo tak môžeme za menej peňazí mať vyššiu ochranu,“ dodala europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann.

Žandári vyrazili do ulíc

Kým Európska únia rieši presuny armád a posilňovanie obrany zvonka, bezpečnostné opatrenia sa menia aj doma. Slovensko už pristúpilo ku konkrétnym krokom, ktoré majú zvýšiť poriadok a pocit bezpečia v regiónoch. O týchto zmenách sme informovali už v minulosti.

Na Slovensku začali pôsobiť prvé žandárske hliadky, ktoré majú pomáhať Policajnému zboru pri zabezpečovaní verejného poriadku. V pilotnej fáze boli nasadené do štyroch vybraných lokalít – Malaciek, Bánoviec nad Bebravou, Slovenskej Ľupče a Kapušian. Počas prvej nočnej služby bolo v teréne sedem hliadok.

Vznik Žandárskeho zboru predstavili minister vnútra Matúš Šutaj Eštok spolu s ministrom obrany Robertom Kaliňákom. Cieľom je posilniť najmä vidiecke a prímestské oblasti, kde je policajtov dlhodobo nedostatok.

Posila pre políciu a výcvik

Podľa hovorcu rezortu vnútra Mateja Neumanna je nasadenie žandárov výsledkom niekoľkomesačnej spolupráce medzi Policajným zborom a Ozbrojenými silami SR. Žandári budú pôsobiť pod velením polície a zapoja sa najmä do poriadkovej služby ako dobrovoľná doplnková zložka.

Minister vnútra zdôrazňuje, že ide o reakciu na dlhodobý personálny podstav v polícii. „Zavedenie žandárov po vzore viacerých európskych krajín bude doplnkom do bezpečnostnej mozaiky, ktorá by mala garantovať obyvateľom Slovenskej republiky základný pocit bezpečia. Reagujeme tak aj na dlhodobý problém, ktorý má Policajný zbor už viac ako desať rokov, a to je neustály podstav. Som nesmierne rád, že tento rok bude prvý, keď po dlhom období nastúpi do zboru viac policajtov, ako z neho odíde,“ povedal Matúš Šutaj Eštok.

Minister obrany Robert Kaliňák doplnil, že do Žandárskeho zboru sa prihlásilo viac ako 1 100 profesionálnych vojakov, vyše 250 aktívnych policajtov a viac než 200 bývalých príslušníkov polície. Zatiaľ bolo vycvičených viac ako 340 žandárov, ktorí budú postupne nasadzovaní do služby, najmä v oblastiach s najmenšími policajnými oddeleniami.

Čítaj viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality