Poliaci ho volajú Diablak: Najmystickejší vrch Slovenska mali podľa legendy navŕšiť bosorky a čerti

Martina Némethová

27. apríla 2026 o 21:20

Orava ukrýva miesta, ktoré dodnes pôsobia mysticky a desivo
Babia hora a Diablov vrch sú opradené legendami

Na snímke ježibaba a Babia hora (Ilustračná fotografia) AI

Orava ukrýva miesta, ktoré dodnes pôsobia mysticky a desivo
Babia hora a Diablov vrch sú opradené legendami

Babia hora je najvyšší vrch Oravských Beskýd a nachádza sa na slovensko-poľskej hranici. S nadmorskou výškou viac ako 1 700 metrov patrí medzi najvýraznejšie dominanty severného Slovenska. Tento mohutný a pomerne osamotený masív sa týči nad okolitou krajinou a je viditeľný z veľkej vzdialenosti. Uvádza Štátna ochrana prírody SR vo svojom dokumente.

Jeho jediným blízkym vrchom je Malá Babia hora, ktorá s ním tvorí charakteristický hrebeň. Celé územie je súčasťou chránenej krajinnej oblasti Horná Orava aj poľského Babiogórskeho národného parku. Vďaka tomu si zachovalo svoju jedinečnú prírodu a bohatú biodiverzitu.

Babia hora je známa svojou prírodnou hodnotou a drsnými klimatickými podmienkami. Časté hmly, silný vietor a náhle zmeny počasia sú pre ňu typické počas celého roka. Babia hora sa nachádza na severnom okraji karpatského oblúka, kde zachytáva veterné prúdy prichádzajúce od Atlantického oceánu. Práve tieto prúdy spôsobujú chladné a vlhké podnebie. Výsledkom sú časté hmly, zrážky a silný vietor. Typickým javom sú aj náhle zmeny počasia, ktoré môžu turistov nepríjemne prekvapiť.

Práve tieto podmienky jej dodávajú tajomnú a niekedy až nehostinnú atmosféru. V minulosti si ľudia tieto javy vysvetľovali pomocou legiend a povier. V ľudových rozprávaniach je preto známa aj pod názvami Diablak alebo Diablov vrch. Tieto pomenovania odkazujú na príbehy o čarodejniciach, ktoré sa mali stretávať na jej vrchole. Babia hora sa tak stala symbolom miesta, kde sa prelína realita s fantáziou.

Chladná kráľovná Beskýd

Ako ďalej informuje ŠOPSR, geologickou zaujímavosťou Babej hory je výskyt pseudokrasových jaskýň, ktoré vznikli vplyvom gravitačných svahových deformácií a pohybov hornín. Doteraz tu bolo objavených sedem jaskýň. Oblasť Oravských Beskýd patrí do chladnej klimatickej oblasti. Vyššie položené časti a horské lesy spadajú do chladného horského okrsku a najvyššie polohy nad 1 400 m n. m. dokonca do studeného horského okrsku.

Masív Babej hory je známy aj veľkým množstvom povrchových vôd, čo je dôsledok častých zrážok a hustej lesnatosti. Na slovenskej strane sa pod jej úpätím nachádzajú aj sírne pramene. Zaujímavosťou sú tiež početné horské jazierka, ktorých sa v oblasti odhaduje približne dvadsať, aj keď na slovenskej strane masívu sa nachádza len jedno. Vody z južnej strany odvádzajú do rieky Polhoranka potoky Bystrá a Hlásna rieka, čím dotvárajú bohatý vodný systém tohto výnimočného horského územia.

Babia hora a jej legendy

Babia hora patrí medzi najtajomnejšie vrchy Slovenska a jej vznik si ľudia oddávna vysvetľovali legendami. Podľa jednej z nich vďačí za svoju výšku závistlivej bosorke, ktorá sa chcela stať vládkyňou celého kraja. Túžila mať lepší výhľad než jej konkurentky z okolitých vrchov, ako Pilsko či Veľký Choč, a preto zajala nešťastných ľudí, ktorých nútila nosiť kamene na vrchol. Informuje Námestovský klub slovenských turistov.

Tí pracovali celé dni a navŕšili množstvo skál, no bosorka stále nebola spokojná. Až keď na vrchol umiestnili kríž, stratila svoju moc a oni mohli ujsť. Podľa povestí však na hore zostala dodnes a svoju zlosť prejavuje prudkým počasím – silným vetrom, hmlou a častými búrkami. Aj preto ju Poliaci nazývajú Diablak a miestni veria, že sa tu stretávajú čarodejnice, najmä v noci z 30. apríla na 1. mája.

Iná legenda hovorí o bosorke, ktorá priletela na Oravu počas strašnej búrky a hľadala vrch, z ktorého by mohla vládnuť. Keďže všetky vyššie kopce už obsadili iné bytosti, našla nenápadný vrch na hranici s Poľskom a rozhodla sa ho zvýšiť. S pomocou čertov dala nanosiť obrovské množstvo balvanov, čím zvýšila vrchol o viac než sto metrov.

Čerti pracovali bez oddychu a ich dielo vraj vidno na vrchole dodnes. Keď bola bosorka spokojná, usadila sa ako vládkyňa kraja, no radosť jej dlho nevydržala. V diaľke uvidela Roháče, ktoré boli ešte vyššie, a od zlosti sa prepadla pod zem. Z jej sĺz mal vzniknúť prameň na Slanej vode, ktorému sa pripisujú liečivé účinky. Aj dnes toto miesto láka návštevníkov svojou zvláštnou atmosférou a spomienkou na dávne legendy.

Ako sa dostať na Babiu horu?

Tieto legendy dodnes robia z Babej hory miesto plné tajomna, kde sa príroda a fantázia spájajú do jedného silného príbehu. Aj preto má toto miesto neopakovateľnú atmosféru, ktorú cíti každý návštevník. Drsné počasie, hmla a vietor akoby stále pripomínali staré príbehy o bosorkách a diablovi.

Na Babiu horu sa podľa portálu Hory so sprievodcom dá vystúpiť viacerými trasami. Zo slovenskej strany vedie najznámejšia červená značka od chaty Slaná voda cez Malú Babiu horu a sedlo Brána až na vrchol. Druhá trasa začína na rovnakom mieste, no pokračuje po žltej značke okolo Hájovne na Rovniach, spojenej s dielom Pavla Országha Hviezdoslava a jeho básňou Hájnikova žena.

Obe cesty možno spojiť do pekného okruhu. Výstup je možný aj z poľskej strany z obce Przywarówka. Treba však počítať s náročným prevýšením takmer 1 000 metrov, preto je dôležité sledovať počasie a byť dobre pripravený.

ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti