Vedci objavili spôsob, ako prinútiť telo bojovať s rakovinou. Prelomový výskum mení pravidlá liečby zákerného ochorenia

  • Imunitný systém má schopnosť bojovať proti rakovine, no často mu chýba dostatočne silný signál
  • Vedci teraz prišli s riešením, ktoré môže jeho reakciu výrazne zosilniť
Na snímke je chorá žena a T bunka
  • Imunitný systém má schopnosť bojovať proti rakovine, no často mu chýba dostatočne silný signál
  • Vedci teraz prišli s riešením, ktoré môže jeho reakciu výrazne zosilniť
ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Imunitný systém má v tele presne rozdelené úlohy, no pri rakovine často naráža na hranice vlastných možností. Nádorové bunky dokážu oslabiť signály, ktoré by ho mali aktivovať, a uniknúť tak prirodzenej obrane organizmu. Vedci sa preto snažia nájsť spôsoby, ako imunitným bunkám „zvýšiť hlas“, aby rozpoznali hrozbu včas a reagovali presnejšie.

Nový výskum z Veľkej Británie ukazuje, že kľúčom môže byť úprava samotných protilátok a spôsobu, akým spájajú imunitné receptory. O výskume informoval web ScienceDaily.

Silnejší signál pre T bunky

Tím z Centra pre imunológiu rakoviny na Univerzite v Southamptone sa zameral na to, ako zlepšiť aktiváciu T buniek, ktoré sú zodpovedné za ničenie rakovinových buniek. V štúdii publikovanej v časopise Nature Communications testovali špeciálne upravené protilátky, ktorých cieľom je zosilniť signály v imunitnom systéme.

Tieto protilátky fungujú tak, že naraz spájajú viacero receptorov na povrchu imunitných buniek. Vďaka tomu vzniká silnejší signál, ktorý T bunkám jasne „povie“, že majú zaútočiť na nádor. Čím je signál intenzívnejší, tým je pravdepodobnejšie, že sa spustí plnohodnotná imunitná reakcia.

Prečo bežné protilátky nestačia

Výskumníci sa sústredili na receptor CD27, ktorý zohráva kľúčovú úlohu pri aktivácii T buniek. Pri infekciách telo prirodzene vytvára látku, ktorá tento receptor zapne. Nádorové bunky však takýto signál neposkytujú, a preto zostáva aktivácia imunitného systému slabá.

Bežne používané protilátky majú tvar písmena Y a dokážu sa naviazať len na dva receptory naraz. To často nestačí na to, aby sa imunitná odpoveď naplno rozbehla, hoci protilátková liečba už zásadne zmenila onkologickú starostlivosť.

Štvorramenný dizajn mení hru

Nové protilátky majú namiesto dvoch až štyri väzbové ramená. Vďaka tomu dokážu súčasne spojiť viacero receptorov CD27 a zároveň pritiahnuť ďalšiu imunitnú bunku, ktorá receptory zoskupí do jedného miesta. Tento efekt napodobňuje prirodzený spôsob aktivácie v tele.

Vedúci výskumu profesor Aymen Al Shamkhani vysvetľuje: „Už sme rozumeli tomu, ako prirodzený signál CD27 aktivuje T bunky, ale preniesť túto znalosť do lieku bolo skutočnou výzvou. Protilátky sú spoľahlivé molekuly, no ich prirodzená forma nebola dostatočne silná, preto sme museli vytvoriť účinnejšiu verziu.“

Testy na myšiach aj na ľudských imunitných bunkách ukázali, že nové protilátky výrazne lepšie aktivujú CD8+ T bunky, ktoré priamo ničia rakovinové bunky. Výsledkom bola silnejšia protinádorová odpoveď.

Profesor dodáva: „Tento prístup môže pomôcť zlepšiť budúcu liečbu rakoviny tým, že umožní imunitnému systému fungovať bližšie k jeho plnému potenciálu.“

Bunky pripravené vopred

O spôsoboch, ako posilniť imunitný systém v boji proti rakovine, sme informovali aj v minulosti. Najnovší výskum z USA ukázal, že imunoterapia sa môže stať nielen účinnejšou, ale aj dostupnejšou pre viac pacientov.

Vedci z MIT a Harvard Medical School vyvinuli metódu, ktorá umožňuje upraviť prirodzené zabíjačské bunky tak, aby sa v tele správali nenápadne a neboli zničené imunitným systémom pacienta. Tieto CAR-NK bunky sú geneticky nastavené tak, aby cielene rozpoznávali nádorové bunky.

Na rozdiel od doterajšieho postupu, pri ktorom sa bunky odoberali priamo pacientovi, nový prístup využíva bunky od zdravých darcov. To otvára cestu k rýchlejšej liečbe bez dlhého čakania.

Menej odmietnutia, viac účinku

Kľúčom je úprava povrchových proteínov buniek, vďaka ktorej ich imunitný systém pacienta neodmieta. Ako vysvetľuje Jianzhu Chen z MIT: „Umožňuje nám to jednorazové inžinierstvo CAR-NK buniek, ktoré sa vyhnú odmietnutiu imunitným systémom a zároveň účinnejšie ničia rakovinové bunky.“

V testoch na myšiach tieto bunky prežívali výrazne dlhšie a nádory sa pri ich použití zmenšovali. Výskum zatiaľ prebieha v predklinickej fáze, no naznačuje smer k univerzálnej imunoterapii dostupnej „z police“.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy

Zdroje: sciencedaily.com, startitup.sk

Najnovšie videá

Trendové videá