Veľký obchod na úkor Podpoľania: Tarabova prečerpávačka podľa opozície nápadne vyhovuje Orbánovi

Hneď v druhý deň nového roka predložil minister životného prostredia Tomáš Taraba do medzirezortného pripomienkovania zásadný dokument. Žiada v ňom, aby štát posúdil investičný projekt prečerpávacej vodnej elektrárne (PVE) Málinec – Látky ako významnú investíciu. Informoval o tom portál Postoj.

Hoci ministerstvo argumentuje strategickými potrebami Slovenska a kritickou časovou tiesňou, opoziční politici naznačujú úplne iný motív. Projekt za stovky miliónov eur podľa nich nápadne kopíruje potreby maďarskej energetickej sústavy a vlády Viktora Orbána.

Na spoločnej tlačovej konferencii na tento problém ostro upozornili podpredsedníčka Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Tamara Stohlová (PS) a expert na životné prostredie Michal Kiča z mimoparlamentnej strany Demokrati.

Od Gabčíkova k Ipľu: Podozrivé smerovanie do Maďarska

Podľa slov politikov minister Taraba opäť koná v rozpore so záujmami Slovenska a jeho občanov. Stohlová tvrdí, že sa opakuje vzorec správania, ktorý sme videli už v minulosti. „Je neuveriteľné, kam je až ochotný zájsť pri zrádzaní našich záujmov pre vlastný prospech,“ vyhlásila poslankyňa.

Kritika opozície sa opiera o predchádzajúce kroky šéfa envirorezortu. Stohlová pripomenula situáciu okolo vodného diela Gabčíkovo, kedy minister navrhol, aby Slovensko odovzdalo polovicu vyrobenej elektriny priamo do rúk maďarskej vlády.

„Už v prípade Gabčíkova sme boli šokovaní, keď minister z ničoho nič navrhol, aby Slovensko odovzdalo polovicu elektriny vyrobenej v Gabčíkove do rúk vlády Viktora Orbána. Dnes vidíme, že to nebola náhoda. Novinárske zistenia naznačujú, že stopy zvláštneho konania okolo Tarabovej prečerpávacej elektrárne opäť smerujú do Maďarska,“ vysvetlila na tlačovej konferencii.

Dôvody, prečo by mal mať náš južný sused o projekt na Podpoľaní eminentný záujem, sú podľa poslankyne čisto pragmatické. Maďarsko momentálne buduje rozsiahle solárne parky, ktoré počas slnečných dní produkujú obrovské množstvo energie.

Túto elektrinu však potrebujú niekde uskladniť pre neskoršie využitie. Maďarsko pritom naráža na zásadný problém – jeho geografické podmienky, teda rovinatá krajina, neumožňujú výstavbu klasických prečerpávacích elektrární s veľkým prevýšením. Zároveň tamojšie projekty narážajú na chýbajúcu spoločenskú podporu.

Čo prezrádzajú maďarské médiá

O tom, že nejde len o dohady slovenskej opozície, svedčia aj informácie z maďarskej strany. Postoj poukázal na to, že maďarské opozičné aj provládne médiá už otvorene informujú o možnosti spoločného projektu a menujú práve lokalitu Málinec – Látky.

Maďarský provládny denník Magyar Nemzet naznačuje formujúcu sa maďarsko-slovenskú dohodu. Tá by mala slúžiť energetickej bezpečnosti oboch krajín. Portál Szabad Európa zase píše, že zapojením sa do projektu v slovenskom Málinci by sa Orbánova vláda vyhla miestnym protestom v Maďarsku a elektrinu by mohla zapojiť do systému znižovania cien energií.

Stohlová upozornila, že záujem o elektrinu zo zahraničia potvrdili aj Slovenské elektrárne a priamo maďarský záujem konkretizoval šéf Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). „Objavujú sa informácie, že vlády o tejto možnosti rokujú v súvislosti s uzatvorením diskusie okolo nedostavaného vodného diela Gabčíkovo – Nagymaros. Vyzerá to tak, že keď to Tarabovi nevyšlo s odovzdávaním elektriny z Gabčíkova, chce Maďarsku obetovať Podpoľanie,“ zdôraznila poslankyňa PS.

Technické otázniky a cena za pitnú vodu

Hoci ministerstvo prezentuje stavbu ako strategickú pre stabilizáciu siete a ukladanie prebytočnej elektriny, zároveň ako primárnu funkciu naďalej uvádza vodárenský účel nádrže Málinec. Argumentuje, že po vybudovaní hornej nádrže zabezpečí zásobovanie pitnou vodou pre viac ľudí.

Kritici však v tomto bode vidia zásadný rozpor. Ak štát v suchých obdobiach uprednostní vodárenský účel, de facto tým poprie energetickú funkciu prečerpávačky, ktorá sa prezentuje ako základný motív miliardovej investície.

Odborníci navyše varujú pred zvýšením cien vody pre bežných odberateľov. Voda prechádzajúca procesom prečerpávania totiž bude vyžadovať vyššiu mieru úpravy než doteraz, čo zvýši náklady na dodávku pitnej vody.

Milióny eur bez dostupných štúdií

Zarážajúcim faktom ostáva, že minister Taraba pretláča projekt bez toho, aby verejnosť poznala štúdiu realizovateľnosti. Minister aj vodohospodári ju opakovane sľubovali, no dodnes nie je k dispozícii. Napriek tomu štát plánuje v rokoch 2026 až 2029 minúť len na prípravné práce 60 miliónov eur.

Michal Kiča z Demokratov v tejto súvislosti jasne uviedol, že Slovensko takúto vodnú elektráreň na Ipli pre vlastné potreby momentálne nepotrebuje.

Tarabov megaprojekt za 2 miliardy eur má ohroziť stovky pozemkov: Demokrati varujú pred plytvaním miliónov

„Nemáme nič proti posilňovaniu stability energetickej sústavy, nemáme nič proti spolupráci s Maďarskom, ale nemôže sa to konať a diať pod rúškom nejakého tajomstva,“ poznamenal Kiča. Upozornil, že k návrhu výstavby neexistujú žiadne relevantné dokumenty, ktoré by potvrdzovali výhodnosť pre slovenskú stranu.

Hrozba vyvlastňovania

Zaradenie projektu medzi významné investície so sebou prináša aj drsný zásah do vlastníckych práv obyvateľov Podpoľania. Súčasťou materiálu je už teraz zoznam parciel a pozemkov, ktoré by mali byť stavbou zasiahnuté – či už ako priamo zatopené, alebo slúžiace pre technické zázemie a ochranné pásma. V praxi to znamená ich vyvlastnenie.

Už v prvej fáze budú musieť majitelia strpieť na svojich majetkoch prieskumné práce. Stohlová v tomto konaní vidí čistý mocenský postup. „Taraba chce z Málinca urobiť prednostnú investíciu, ale skutočnú prednosť majú len jeho vlastné záujmy. Chce vyvlastňovať majetky ľudí bez akejkoľvek debaty, bez rešpektu, bez toho, aby sa im čo i len pozrel do očí,“ uviedla. Minister podľa nej úplne ignoruje ľudí, ktorých sa tento megaprojekt priamo dotýka.

Maďarské granty pre slovenské územie?

Podľa Postoja je možný spôsob financovania cez maďarské štátne schémy. Európska únia totiž Budapešti schválila program štátnej pomoci na „skladovanie“ elektriny, ktorý nie je technologicky ani geograficky špecifikovaný.

Stačí, ak zariadenie bude poskytovať služby pre maďarskú sústavu. Tento grant by mohol pokryť až 45 % hodnoty projektu, čo pri miliardovej investícii predstavuje stovky miliónov eur.

Vráti sa povinná vojenčina? Slovensko je rozdelené, do kasární by mužov poslali skôr ženy (PRIESKUM)

Zhoda okolností je zarážajúca aj pri ďalších číslach. Maďarský projekt solárneho parku Paks II má mať výkon 2400 MW. Maďarská plánovaná prečerpávačka v Pilismaróte na Dunaji pokryje 1200 MW. Zvyšných 1200 MW výkonu presne zodpovedá plánovanej kapacite PVE Málinec – Látky.

Dokonca aj predpokladaný termín spustenia oboch projektov v roku 2035 sa zhoduje. Technické prepojenie medzi krajinami už existuje cez vedenia Rimavská Sobota – Sajóivánka a Gabčíkovo – Gönyű, čo umožňuje slovenským zariadeniam pracovať priamo pre maďarský trh.

Výzva na zastavenie kšeftov

Na záver Tamara Stohlová upozornila na pokrytectvo ministra Tarabu. „Jeho vzťah a láskavosti pre Viktora Orbána bežným ľuďom neprinesú nič. Koná v prospech maďarskej vlády, ale maďarskú menšinu žijúcu na Slovensku nemá problém kedykoľvek hodiť cez palubu,“ dodala s odkazom na nedávnu novelu Trestného zákona.

Progresívne Slovensko aj Demokrati preto ministra dôrazne vyzývajú, aby konečne začal konať v záujme Slovenska a nie v prospech cudzích mocností.

„Akékoľvek kšefty, ktoré si dohodol za chrbtom verejnosti s nejakými kontaktmi v Maďarsku, nestoja za to, aby ľudia na Slovensku platili drahú a zbytočnú investíciu, prichádzali o domovy a trpeli šikanu zo strany ministra Tarabu,“ uzavrela Stohlová.

Čítaj viac z kategórie: Politika