Grónsko ako šachovnica veľmocí: EÚ prvýkrát nalieva milióny do arktického ostrova, aby ho „neuchmatol“ Trump

14. januára 2026 o 18:00

Grónsko dostáva prvú priamu investíciu od EÚ do ťažby
Projekt sa zameriava na kľúčové suroviny
Rozhodnutie reaguje na globálny boj o zdroje a napätie

Na snímke je Grónsko (Ilustračná fotografia) Unsplash.com/Dominik Vanyi/Visit Greenland

Grónsko dostáva prvú priamu investíciu od EÚ do ťažby
Projekt sa zameriava na kľúčové suroviny
Rozhodnutie reaguje na globálny boj o zdroje a napätie

ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Grónsko nie je len otázkou politiky, ale do veľkej miery aj ekonomikou záležitosťou. Európska únia stojí pred strategickým rozhodnutím, ktoré môže zásadne ovplyvniť jej priemyselnú aj bezpečnostnú budúcnosť. Po rokoch váhania sa Brusel po prvý raz rozhodol priamo financovať ťažobný projekt v Grónsku. Tento krok prichádza v období, keď sa surovinová bezpečnosť stáva jednou z hlavných geopolitických tém a keď sa o arktický ostrov čoraz hlasnejšie zaujímajú globálne veľmoci.

Rozhodnutie EÚ nie je izolovaným ekonomickým opatrením. Ide o reakciu na rastúcu závislosť Európy od dovozu kritických surovín a zároveň na čoraz tvrdší mocenský zápas v Arktíde, píše Politico.

Grónsky ťažobný projekt s priamou podporou EÚ

Podľa grónskych médií EÚ prvýkrát nasmeruje financovanie Európskej investičnej banky do ťažobného projektu na území Grónska. Podpora sa týka ložiska Malmbjerg v severovýchodnej časti ostrova, kde sa nachádzajú zásoby molybdénu a horčíka. Obe suroviny sú kľúčové pre európsky priemysel, obranu aj moderné technológie, pripomína Politico.

Greenland’s Prime Minister Jens-Frederik Nielsen:

If we have to choose between the United States and Denmark here and now, we choose Denmark. We choose NATO. We choose the Kingdom of Denmark. We choose the EU. pic.twitter.com/s7KK9Goezh

— Clash Report (@clashreport) January 13, 2026

Grónska vláda tento krok privítala. Ministerka pre nerastné zdroje Naaja H. Nathanielsen označila novú stratégiu EÚ za zásadný posun. Doteraz totiž Únia nemohla priamo podporovať ťažbu, čo ju v globálnych pretekoch o suroviny výrazne brzdilo. Podľa Arctic Today presná výška investície zatiaľ zverejnená nebola.

Mala by Európa dať dôraz na využitie Grónska?

Určite áno

Asi by mala

Skôr nie

Jednoznačne nie

Projekt však ešte čaká séria povolení. Ťažobná spoločnosť musí dokončiť environmentálne aj spoločenské hodnotenia a absolvovať verejné konzultácie. Bez súhlasu miestnych samospráv a obyvateľov sa ťažba nezačne.

Grónsko je plné bohatstva, no bez baní

Grónsko, autonómna súčasť Dánska, patrí k územiam s najväčším nerastným potenciálom na svete. Disponuje významnými zásobami vzácnych zemín, medi, grafitu, niklu, ale aj ropy a plynu. Odhady hovoria, že niektoré ložiská by dokázali pokryť až štvrtinu svetového dopytu po vybraných prvkoch, uvádza Arctic Today.

Napriek tomu sa na ostrove dnes nachádzajú len dve aktívne bane. Dôvodom sú extrémne klimatické podmienky, slabá infraštruktúra, vysoké náklady a prísne environmentálne pravidlá. Zásadnú úlohu zohráva aj zákaz ťažby uránu z roku 2021, keďže urán sa často nachádza spolu so vzácnymi zeminami.

Trump a nový tlak na Európu

Situáciu dramaticky mení geopolitika, tvrdí Al Jazeera. Americký prezident Donald Trump opakovane naznačil, že má o Grónsko záujem, a po udalostiach vo Venezuele už Európania jeho vyhlásenia neberú na ľahkú váhu. Hrozba násilného prevzatia územia členského štátu NATO bola ešte pred pár rokmi nemysliteľná.

Pre Európsku Úniu je preto vstup do grónskej ťažby aj otázkou politického vplyvu. Ak Európa neponúkne Grónsku ekonomické partnerstvo, riskuje, že priestor zaplnia Spojené štáty alebo Čína.

Slováci zaostávajú za Západom: Majú nižšie úspory, menej investujú a boja sa úverov (ODBORNÍK)

Klimatická zmena ako paradoxná výhoda

Zatiaľ čo klimatická zmena predstavuje globálnu hrozbu, v Arktíde paradoxne zlepšuje podmienky pre ťažbu. Topiaci sa ľad uľahčuje prístup k ložiskám a predlžuje obdobie, keď je možné pracovať. Niektorí odborníci tvrdia, že pobrežné oblasti Grónska sa čoraz viac približujú podmienkam v Nórsku či Kanade, pripomína CNN.

To však zároveň zvyšuje dilemu miestnych obyvateľov. Ťažba by mohla priniesť pracovné miesta a príjmy, no ohrozuje jedinečnú prírodu a tradičný spôsob života.

Politico pripomína, že európske financovanie Malmbjergu je prvým, no zrejme nie posledným krokom. Grónsko sa stáva symbolom novej éry, v ktorej sa suroviny, bezpečnosť a geopolitika nedajú oddeliť. Pre Európu ide o pokus dobehnúť zameškané roky a získať späť kontrolu nad strategickými zdrojmi.

Otázkou zostáva, či tento krok príde včas. V čase, keď veľmoci čoraz častejšie presadzujú silu namiesto diplomacie, môže byť rozhodovanie o budúcnosti Grónska jedným z najdôležitejších testov európskej jednoty a suverenity.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie