Čína masívne požičiava desiatkam krajín. Toto je 30 najväčších dlžníkov, hrozia im masívne riziká

Čína je masívnym veriteľom množstva krajín. Ide predovšetkým o rozvíjajúce sa trhy. Kritici však tvrdia, že zahraničné pôžičky sa za posledné dve dekády zmenili z rozvojového impulzu na nástroj geopolitiky a finančnej kontroly.

Kým na začiatku iniciatívy Pás a cesta (BRI) dominovala výstavba ciest, prístavov, elektrární či železníc, dnes sa Čína v mnohých regiónoch správa skôr ako krízový veriteľ: požičiava štátom, ktoré sú pod tlakom dlhu – často práve dlhu voči Pekingu.

Rebríčky obvykle vychádzajú z databáz, ktoré mapujú objem úverov a zároveň hodnotia, akú váhu majú voči veľkosti ekonomiky (HDP). To je dôležité. Napríklad 30 miliárd dolárov je pre veľkú ekonomiku iný príbeh než pre malý štát. V tom môže podobná suma predstavovať desiatky percent ročného výkonu, píše portál e15. 

Čína požičala a ďalej požičiava viacerým krajinám

Podstatou vplyvu pritom nie je len samotná veľkosť pôžičiek, ale aj ich režim. Čínske úvery bývajú viazané na konkrétne projekty a často na dodávateľov. Stavby realizujú čínske firmy, používajú vlastný materiál a neraz aj pracovnú silu. Dlžník tak získa infraštruktúru, no menej rozvíja vlastné kapacity a časť peňazí sa okamžite vráti späť do Číny cez kontrakty, upozorňuje na špecifiká Yahoo Finance. 

Druhým podstatným faktorom je netransparentnosť. Časť záväzkov môže byť ukrytá v štátnych podnikoch, špeciálnych projektových firmách alebo v zmluvách, ktoré nie sú plne verejné. To komplikuje vyjednávanie s inými veriteľmi (napríklad s MMF) a zvyšuje neistotu investorov.

Top 10 Countries Owing the Most Debt to China🇨🇳💹:

1. 🇵🇰 Pakistan –$26.6B
2. 🇦🇴 Angola –$20.98B
3. 🇱🇰 Sri Lanka –$8.9 B
4. 🇪🇹 Ethiopia –$6.8 B
5. 🇰🇪 Kenya –$6.7 B
6. 🇧🇩 Bangladesh –$6.1 B
7. 🇿🇲 Zambia –$6.1B
8. 🇱🇦 Laos –$5.3B
9. 🇪🇬 Egypt –$5.21 B
10. 🇳🇬 Nigeria –$4.29B pic.twitter.com/WwpZWoejsv

— Kindergärten ✞🇳🇬 (@kiindergarten_) January 17, 2026

Zaujímavé je, že „dlhová pasca“ sa v praxi neprejavuje iba tak, že Čína prevezme prístav alebo elektráreň. Často ide o mäkšie, ale účinnejšie formy. A to napríklad politické páky, technologickú závislosť, kontrolu nad finančnými tokmi alebo výhodné prístupy k surovinám. Príkladom je mechanizmus viazaných účtov, kde musí dlžník držať určitý podiel nesplateného dlhu ako hotovostnú rezervu na účtoch pod kontrolou čínskej strany, pripomína Medzinárodný menový fond. 

To funguje ako „zástava na diaľku“. Ak sa krajina dostane do problémov, veriteľ má prakticky okamžite lepšiu pozíciu než ostatní. Pre dlžníka je to dvojitý úder. Dôvodom je, že v kríze mu chýba hotovosť v rozpočte, no zároveň mu iní veritelia nemusia chcieť pomôcť, lebo by tým nepriamo chránili čínske pohľadávky.

Rôzne podoby finančnej podpory

Na reálnych príbehoch krajín sa dá vidieť, že čínske pôžičky majú rôzne „režimy“. Turecko napríklad nemusí byť typický prípad krajiny, ktorú Čína drží finančne. Skôr ide o strategickú technologickú a infraštruktúrnu previazanosť (energetika, telekomunikácie). To vytvára dlhodobú závislosť nie cez hrozbu bankrotu, ale cez dodávateľské reťazce, servis, kompatibilitu s technológiami či politické náklady odklonu.

China Is Iran’s Lifeline — And Trump Just Cut It.
Iran Bet Everything on China. That Was the Mistake.

Iran’s regime is facing its greatest crisis yet — and this time, it’s not just about protests or sanctions. From Starlink-exposed killings to economic strangulation and… pic.twitter.com/k1hl0xrwoK

— Ken Cao-The China Crash Chronicle (@Ken_LoveTW) January 14, 2026

Portál e15 poukazuje na to, že Irán prakticky reprezentuje to, ako môžu čínske financie obchádzať sankčné prostredie. Peniaze idú do projektov, ktoré nemusia byť ekonomicky najlepšie, ale slúžia na upevnenie väzieb a prezentáciu čínskych riešení. Výsledok je často rovnaký. Veľká časť hodnoty zostáva na strane čínskych firiem a dlžníkovi ostane záväzok.

Malajzia je naopak príkladom, že sa dá vyjednávať. Keď vláda pritvrdí, vie docieliť zníženie cien a prehodnotenie zmlúv. To je dôležitá lekcia, pretože problém nie je automaticky v tom, že projekt financuje Čína, ale v tom, či má dlžník silu, expertízu a politickú vôľu nastaviť pravidlá, kontrolovať korupciu a vymáhať transparentnosť. Pri slabšej správe vecí verejných sa čínske megaprojekty ľahko zmenia na kombináciu predraženia, sporov a posúvania termínov. A to zhoršuje návratnosť a zvyšuje dlhové riziko, pripomína zdroj. 

Ďalší typ je tzv. krízový bailout cez menové swapy a krátkodobé financovanie. To vlastne v prípade problémov udržiava krajinu pri živote, ale za cenu vysokých poplatkov, poistiek a tvrdých podmienok. Argentína je tu ukážkou tohto problému, píše Reuters. Keď dochádzajú devízové rezervy a hrozí kolaps platobnej schopnosti, swapová linka môže byť rýchle riešenie. No zároveň to vytvára situáciu, kde sa krajina bez čínskej pomoci neudrží v situácii schopnosti splácať svoje záväzky. To znamená, že jej zahraničná politika má užšie manévrovacie pole, než naznačujú politické vyhlásenia.

Danko otvorene kritizuje Fica za dohodu s USA: „Myslíte si, že som šťastný v tejto vláde?“

Rovnaký zdroj pripomína, že najextrémnejšie prípady sú tie, kde sa štát dostane do kombinácie dlhu, politickej nestability a slabých inštitúcií. Sudán alebo Myanmar ukazujú, že ani pre Čínu nie je takáto angažovanosť bezpečná. Investície vo forme pôžičiek môžu doslova uviaznuť v konfliktoch, sankciách a kolapse štátu.

Paradoxne tu vzniká aj pasca pre veriteľa. Čína nevie odísť bez veľkých strát, ale pokračovanie podpory môže znamenať ďalšie riziká a reputačné náklady. Venezuela je typickým príkladom, kde sa ropné splácanie zlomí, keď sa ropný sektor rozpadne a výnosy sa minú na dlhy namiesto údržby a investícií. Výsledkom je dlhodobé znižovanie produkcie, a teda aj schopnosti splácať. 

Čína požičiava, ale podmienky sú tvrdé

Celý fenomén čínskeho úverovania preto nie je len o tom, koľko krajina dlhuje. Rovnako dôležité je, ako dlhuje a čo za to získala. Pôžička na infraštruktúru môže krajinu reálne posunúť (ak je projekt ekonomicky zmysluplný, dobre riadený a transparentný), alebo ju môže zablokovať v cykle splátok, korupcie a závislosti, píše The Diplomat.

Z pohľadu geopolitiky je kľúčové, že krajiny s takýmto dlhom sa často stávajú bojiskom v technologickej a surovinovej konkurencii veľmocí. Je tu tlak na vylúčenie konkrétnych dodávateľov z telekomunikačných sietí, výmeny úverov za prístup k surovinám, či politická podpora v medzinárodných organizáciách. Problémy so splácaním v jednotlivých krajinách však môžu ovplyvniť aj celkovú čínsku ekonomiku. 

China just reported its weakest retail sales in 3 years and its third consecutive month of investment decline, marking the first annual contraction in over 30 years.

– Property crisis entering year 5.
– Household debt is at 131% of income.
– M2 at $47.6 trillion and growing.… pic.twitter.com/LKK3mPE5bx

— Michael Nicoletos (@mnicoletos) December 15, 2025

Realita má viacero vrstiev. Niektoré štáty si vedia vyjednať lepšie podmienky, iné sa do problémov dostanú kombináciou vlastnej slabej správy a nevýhodných zmlúv. No spoločný menovateľ zostáva v tom, že ak dlh narastie do úrovní, ktoré vytláčajú verejné služby a investície, politická suverenita sa začne nenápadne zmenšovať. A vtedy už nejde iba o ekonomiku, ale aj o to, kto rozhoduje o strategických sieťach, prístavoch, energetike, dátach a budúcom smerovaní krajiny, uvádza zdroj. 

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie