SaS podáva trestné oznámenie pre podozrenie zo sabotáže. Tvrdí, že koalícia blokuje odvolávania

Strana Sloboda a Solidarita (SaS) podáva trestné oznámenie na Generálnu prokuratúru SR pre podozrenie zo spáchania trestného činu sabotáže. Dôvodom je dlhodobé a systematické znemožňovanie parlamentnej kontroly vlády zo strany vládnej koalície.

Strana tvrdí, že vládna koalícia sa v parlamente cielene vyhýba rokovaniu o návrhoch na odvolávanie členov vlády či celého kabinetu a tým oslabuje kontrolnú funkciu Národnej rady. Na pondelkovom brífingu pred Generálnou prokuratúrou SR to oznámila poslankyňa Mária Kolíková. 

Podľa SaS ide o bezprecedentnú situáciu, keď už celé mesiace – v niektorých prípadoch viac ako rok – vláda a jej členovia odmietajú predstúpiť pred parlament a zodpovedať sa za svoje kroky, hoci opozícia splnila všetky ústavné podmienky.

Kontrola vlády sa „zasekla“ na programe schôdzí

Kolíková hovorí o situácii, ktorú SaS považuje za bezprecedentnú. Podľa nej sa o niektorých návrhoch na vyslovenie nedôvery nerokuje mesiace, v časti prípadov aj viac než rok.

„Čelíme naozaj bezprecedentnému aktu zo strany vládnej koalície. Už niekoľko mesiacov, v niektorých prípadoch je to viac ako rok, vládna koalícia nedáva priestor, aby sa vláda zodpovedala parlamentu,“ uviedla.

Podpredsedníčka SaS Mária Kolíková upozorňuje, že ide o hrubé porušenie základných princípov parlamentnej demokracie „Základom parlamentnej demokracie je, aby vláda niesla politickú zodpovednosť pred parlamentom. Ústava jasne hovorí, že ak návrh na vyslovenie nedôvery podá aspoň pätina poslancov, schôdza sa má uskutočniť do siedmich dní. To, čo dnes robí vládna koalícia, je bezprecedentné – systematicky znemožňuje, aby sa o týchto návrhoch vôbec rokovalo,“ uviedla M. Kolíková.

Pripomenula, že za predchádzajúcej vlády bolo zvolaných 15 mimoriadnych schôdzí k vysloveniu nedôvery členom vlády. „Dnes sú návrhy opozície buď vôbec nezaradené do programu, alebo sú schôdze účelovo zmarené. Ide o vedomé a organizované konanie,“ dodala.

Kto nesie zodpovednosť

SaS tvrdí, že nejde o náhodu ani technickú komplikáciu, ale o „organizované“ vyhýbanie sa nepríjemným bodom programu. Zodpovednosť podľa strany nesie najmä predseda Národnej rady Richard Raši (Hlas-SD), keďže má zásadný vplyv na to, ako sa schôdze plánujú a v akom poradí sa body prerokúvajú.

„Hlavnú zodpovednosť vnímame u predsedu Národnej rady SR, ktorý má povinnosť zabezpečiť riadne prerokovanie týchto návrhov, no dlhodobo tak nerobí. Preto sme sa rozhodli použiť aj právne nástroje a podať trestné oznámenie pre podozrenie zo sabotáže,“ zdôraznila M. Kolíková.

Trestné oznámenie sa týka neprerokovania návrhov na vyslovenie nedôvery viacerým členom vlády, vrátane ministrov Tarabu, Šaška, Šimkovičovej a Migaľa, ako aj celej vlády ako takej.

Poslanec SaS Ondrej Dostál opisuje mechanizmus, ktorým sa podľa neho návrhy odsúvajú: body sa nezaraďujú medzi prioritné, na program sa dostávajú neskoro a následne sa časovo „posúvajú“ do chvíľ, keď už parlament rokuje o inom alebo sa schôdza končí.

„Ak sa o návrhoch na vyslovenie nedôvery vôbec nerokuje, ústavná kontrolná funkcia parlamentu sa stáva fikciou. Hoci Ústava SR tieto mechanizmy jasne stanovuje, v praxi sú dnes úmyselne paralyzované,“ povedal Dostál a dodal, že body sa podľa neho dokonca vypúšťajú z programu rokovania.

Podľa neho nejde o náhodu ani o technický problém. „Rokovací poriadok aj Ústava SR presne určujú, ako postupovať, ak schôdza nie je uznášaniaschopná – bod sa má zaradiť na nasledujúcu schôdzu. Zodpovednosť za to nesie predseda parlamentu. Namiesto toho sa tieto body zámerne odsúvajú na koniec programu alebo sa o nich vôbec nerokuje. Ide o organizované konanie vládnej koalície,“ dodal.

Lehota sedem dní a „zmarené“ schôdze

SaS pripomína aj procedurálne pravidlo: ak opozícia predloží návrh na vyslovenie nedôvery vláde alebo konkrétnemu ministrovi, parlament má takúto schôdzu zvolať do siedmich dní. Strana tvrdí, že počas fungovania súčasnej vlády sa stávalo, že aj keď boli schôdze zvolané, v praxi sa skončili bez prerokovania bodu.

„Bohužiaľ, stalo sa počas fungovania tejto vlády, že ak boli aj zvolané schôdze, tak boli zmarené,“ uviedla Kolíková.

Práve tento opakujúci sa scenár je podľa SaS dôvodom, prečo sa rozhodla obrátiť na orgány činné v trestnom konaní a hovoriť o podozrení zo sabotáže.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Startitup (@startitup_media)

Ktoré odvolávania sú v hre

Kolíková zároveň vymenovala, ktoré návrhy podľa SaS v parlamente čakajú na prerokovanie. Ide o návrhy na odvolanie ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej, ministra životného prostredia Tomáša Tarabu, ministra zdravotníctva Kamila Šaška, ministra investícií Samuela Migaľa, ako aj návrh na vyslovenie nedôvery celej vláde.

SaS avizuje, že bude v téme pokračovať aj politicky – teda tlakom na zaraďovanie bodov do programu a na dodržiavanie parlamentných pravidiel. Trestné oznámenie má podľa nej pomenovať, že problém už nie je len politický spor o poradie bodov, ale zásah do ústavnej rovnováhy medzi vládou a parlamentom.

Čítaj viac z kategórie: Politika