Slováci investovanie často odkladajú, ideálna situácia však nikdy nenastane, tvrdí skúsený analytik

  • Slováci sú v investovaní opatrní, mladá generácia sa zlepšuje
  • Obľúbené sú najmä fondy, rastú aj ETF a kryptomeny
  • Inflácia prinútila chrániť si majetok
Slováci podľa analytika robia niekoľko chýb
  • Slováci sú v investovaní opatrní, mladá generácia sa zlepšuje
  • Obľúbené sú najmä fondy, rastú aj ETF a kryptomeny
  • Inflácia prinútila chrániť si majetok
ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Slováci sa podľa mnohých štatistík do investovania príliš nehrnú. Ak však už investujú – je dobré vedieť, ako k tomu pristupujú. Môže to byť kľúčová rada či informácia pre tých, ktorí sa ešte len snažia modelovať svoje portfólio. Práve to je tému tohto nášho rozhovoru. 

Samotné investovanie je prebraním zodpovednosti za svoju budúcnosť. Preto je potrebné neustále zdôrazňovať jeho dôležitosť. Dôležité je vôbec začať. Na to je však potrebné dosiahnuť takzvaný čistý stôl. Teda vyplatiť napríklad nevýhodné úvery, možno nájsť si druhý príjem a potom už len rozumne nakladať so svojimi financiami.

To umožní pravidelne kumulovať sumu určenú na investovanie. Až tu sa človek stáva investorom – keď o investovaní prestane snívať, ale začne ho realizovať v praxi. Tá je dnes omnoho jednoduchšia ako v minulosti. Nielen prístupom prostredníctvom jednoduchých aplikácií, ale aj ponukou fondov a najmä nižšími poplatkami. 

 

  • Vidíte rozdiel medzi mladšou a staršou generáciou investorov na Slovensku?
  • Ako ovplyvnili inflácia a rast úrokových sadzieb investičné rozhodnutia slovenských domácností?
  • Sú Slováci skôr konzervatívni investori, alebo sú ochotní podstupovať aj vyššie riziko?
  • Aké najčastejšie chyby robia slovenskí investori pri vstupe na finančné trhy?

Na tieto a mnohé ďalšie veci sme sa opýtali odborníka na investovanie, obchodného riaditeľa a analytika platformy XTB Tomáša Vranku. Svetu investovania sa na profesionálnej báze venuje už viac ako 12 rokov. 

Slováci a investovanie

Slováci nie sú vnímaní práve ako investori. Potvrdzujú to napríklad analýzy spoločnosti Across. Každý národ má pri investovaní svoje špecifiká, ktoré dokážu charakterizovať skupinu investorov. Tentoraz sme sa pozreli na to, ako sme na tom, ako investujeme a kde pri tom robíme najväčšie chyby. 

 

Ako by ste charakterizovali aktuálne investičné správanie Slovákov na finančných trhoch?

Investovanie nie je stále na Slovensku bežnou súčasťou života väčšiny ľudí. Ľudia sa na základe historických skúseností boja investovať a mnohí z nich to považujú za podvod bez toho, aby vôbec vedeli, o čo ide. Druhým častým problémom je to, že veľa ľudí na to nemá peniaze, prípadne nie sú ochotní sa niekde uskromniť, aby aspoň tých pár desiatok eur mesačne investovali. Problémom totiž je, že si musíte odoprieť spotrebu teraz, aby ste mali niečo viac o pár desiatok rokov.

Musím však povedať, že v posledných rokoch sa situácia výrazne zlepšuje a naozaj veľmi viditeľný posun je u Generácie Z. To nás, samozrejme, veľmi teší, pretože naozaj veľa mladých ľudí si túto potrebu uvedomuje.

Do akých finančných nástrojov dnes Slováci investujú najčastejšie – sú to akcie, ETF, podielové fondy, dlhopisy, kryptomeny?

Slováci sú stále relatívne konzervatívni a nepoznajú modernejšie možnosti. Veľa peňazí stále leží na termínovaných účtoch v bankách, aj keď by som to nenazval úplne investovaním. Mnoho ľudí má tiež peniaze investované v drahých podielových fondoch, ktoré majú vysoké poplatky a nižšiu výkonnosť, ako napríklad ETF.

Urobil/a si na začiatku rovnaké chyby?

Musím však dodať, že aj toto sa postupne mení a mnohí ľudia svoje peniaze presúvajú z podobných fondov práve do ETF. Na vzostupe sú najmä ETF, ktoré kopírujú akciové indexy. V posledných rokoch tiež evidujeme rastúci záujem aj o kryptomeny. Tie sú však v porovnaní s inými formami investovania stále relatívne okrajové.

Vidíte rozdiel medzi mladšou a staršou generáciou investorov na Slovensku?

Určite áno. Pre staršie generácie je investovanie často podvodom, neveria finančným inštitúciám a niektorí z nich investujú len do fyzických aktív. Napríklad do zlata alebo nehnuteľností, pretože u nich vidia reálnu hodnotu. Samozrejme, že aj tu existujú výnimky a určite nemôžeme hádzať všetkých do jedného vreca. Všeobecne však platí táto charakteristika. 

Na druhej strane sú mladšie generácie, ktoré berú technológie a otvorený vzťah k financiám ako oveľa väčšiu samozrejmosť. Aj tu však platí, že nie každý mladý človek nakupuje cez investičnú apku ETF. No ten prístup a dôvera sú jednoducho na oveľa vyššej úrovni.

 

Ako ovplyvnili inflácia a rast úrokových sadzieb investičné rozhodnutia slovenských domácností?

Všeobecne platí, že rast úrokových sadzieb je pre akcie ako rizikovejšie aktíva negatívny z viacerých dôvodov. Ľudia majú po zaplatení splátok dlhov menej peňazí, ale vyššie sadzby zvýhodňujú menej rizikové aktíva, ako napríklad dlhopisy alebo termínované účty. Dlhodobo je však obľuba investovania na vzostupe a prebíja efekt úrokových sadzieb.

Čo sa týka inflácie, tá bola z môjho pohľadu v tejto oblasti nakoniec pozitívna, lebo prinútila ľudí zamýšľať sa nad tým, ako dlhodobo ochrániť hodnotu svojich peňazí. Ľudia totiž zistili, že ich peniaze stratili hodnotu a rýchlo hľadali možnosti, ako tomu zabrániť. Investovanie však nefunguje tak, že narýchlo zachráni takúto situáciu, ale peniaze ochraňuje dlhodobo.

Sú Slováci skôr konzervatívni investori, alebo sú ochotní podstupovať vyššie riziko?

Určite sú stále skôr konzervatívni a pre málokoho je normálne investovať napríklad do akcií.

 

Aké najčastejšie chyby robia slovenskí investori pri vstupe na finančné trhy?

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy

Zdroj: Across

Najnovšie videá

Trendové videá