Cítiš sa mentálne unavený, aj keď si veľa neurobil? Vedci odhalili pravdu o mýte, ktorý vyčerpáva tvoj mozog

„Od rána som sa nezastavil.“ Presne tak by odpovedala väčšina z nás, keby sme dostali jednoduchú otázku, ako vyzeral náš deň. Stále niečo riešime, vybavujeme, doháňame, a predsa končíme deň s nepríjemným pocitom, že sme sa napriek všetkej snahe nikam neposunuli.

Nie je to náhoda. Zaneprázdnenosť a sústredená práca totiž nie sú to isté. „Dnes nepočúvam sťažnosti na stratu pamäti, bolesti hlavy alebo spánok. Počúvam niečo nenápadnejšie: Pán doktor, už sa nedokážem sústrediť,“ hovorí intervenčný neurológ Dr. Anirudh Vilas Kulkarni pre portál HT Lifestyle.

„Prvá vec, ktorú treba pochopiť, je, že ľudský mozog v skutočnosti nerobí multitasking,“ dodáva.

Prečo multitasking nefunguje tak, ako si myslíme

Nikdy predtým sme nemali toľko nástrojov na úsporu času a zároveň nikdy predtým sa toľko ľudí nesťažovalo na roztrieštenú pozornosť, mentálnu únavu a pocit, že sa nedokážu sústrediť ani na niekoľko minút.

„Pacienti mi hovoria, že opakovane čítajú ten istý odsek, kontrolujú správy počas porád, scrollujú sociálne siete pri pozeraní televízie a cítia sa mentálne unavení, aj keď toho veľa neurobili,“ hovorí Dr. Kulkarni.

Tieto problémy spája jeden spoločný menovateľ. Hovoríme mu multitasking, hoci tento pojem mozgu trochu krivdí. Mnohí ľudia radi tvrdia, že zvládnu robiť viacero vecí naraz. Pravda je však presne opačná.

„Mozog nedokáže robiť naraz dve alebo viac vecí, ktoré vyžadujú pozornosť, hoci si to ľudia často myslia. Namiesto toho medzi nimi veľmi rýchlo preskakuje,“ vysvetľuje neurológ.

Výskumníci Joshua Rubinstein, David Meyer a Jeffrey Evans už v roku 2001 ukázali, že prepínanie medzi úlohami vytvára merateľnú stratu výkonu a predlžuje čas potrebný na dokončenie práce, uvádza American Psychological Association.

Zaujímavé zistenia priniesli aj ďalšie výskumy pozornosti. Už samotný zvuk mobilnej notifikácie dokáže zhoršiť výsledok v testoch sústredenia, aj keď človek nevezme telefón do ruky.

Multitasking teda vytvára len ilúziu produktivity. Človek má pocit, že zvláda viac, no v skutočnosti pracuje pomalšie a robí viac chýb.

Čo odporúčajú odborníci na produktivitu

Keďže mozog nebol „navrhnutý“ na multitasking, prirodzene sa natíska otázka, či mu takýto spôsob fungovania môže uškodiť.

Podľa Dr. Kulkarniho neexistujú dôkazy o tom, že by multitasking spôsoboval trvalé poškodenie mozgu. Mozog totiž disponuje neuroplasticitou, teda schopnosťou prispôsobovať sa novým podmienkam a vytvárať nové nervové spojenia. To však neznamená, že neustále prepínanie medzi úlohami zostáva bez následkov.

Ak človek trávi veľkú časť dňa preskakovaním medzi správami, e-mailmi, telefonátmi a inými pracovnými povinnosťami, jeho pozornosť sa začne trieštiť. Výsledok pozná väčšina z nás. Čítame, ale obsah si nepamätáme. Počúvame, no uniká nám podstata. Pracujeme celé hodiny, no nič sme poriadne nedokončili.

Ako sa s tým teda vysporiadať? Neurológ odporúča začať jednoduchými krokmi. Vypnúť zbytočné notifikácie, vytvoriť si počas dňa úseky nerušenej práce, pravidelne sa hýbať a dopriať si chvíle bez obrazoviek a digitálnych podnetov.

Podobný prístup presadzuje aj Cal Newport, autor bestselleru Deep Work. Odporúča vyhradiť si 45 až 90 minút na hlbokú prácu a všetko ostatné odsunúť bokom. Takýto blok podľa neho často prinesie viac výsledkov než niekoľko hodín neustáleho prepínania medzi rôznymi úlohami.

Zaujímavý je aj jeho pohľad na nápady a drobné úlohy, ktoré sa objavia počas práce. Namiesto toho, aby si kvôli nim prerušil rozpracovanú činnosť, odporúča rýchlo si ich zapísať na papier alebo do poznámok a pokračovať ďalej.

Psychológ Mark Travers zase odporúča zoskupovať podobné aktivity do väčších celkov. Správy nevybavuj priebežne celý deň. Vyhraď im konkrétne okná. Rovnaký princíp platí pre telefonáty, e-maily či meetingy. „Plánovanie stretnutí bezprostredne za sebou alebo vybavovanie emailov vo vymedzených časových oknách zvyšuje efektivitu,“ vysvetľuje.

Travers zároveň pripomína, že problém často nespočíva v nedostatku disciplíny. „Produktivita sa nezlepšuje vtedy, keď sa viac nútime, ale keď si svoje prostredie a pracovný postup nastavíme tak, aby boli v súlade s tým, ako funguje náš mozog,“ uzatvára.

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing