„Multitasking ťa vyčerpáva a sabotuje tvoju produktivitu,“ hovorí psychológ. Toto sú 3 kroky, ako to okamžite zmeniť

Multitasking dnes znie ako superschopnosť. V praxi je to skôr pasca. American Psychological Association upozorňuje, že každé prepnutie medzi úlohami znižuje výkon a zvyšuje chybovosť. Čím je úloha náročnejšia, tým horšie to funguje.

Ak si sa v tomto spoznal, psychológ Mark Travers, MD, ponúka konkrétne stratégie, ako dostať pozornosť späť pod kontrolu a pracovať spôsobom, ktorý je v súlade s fungovaním tvojho mozgu.

Prečo multitasking nefunguje

Poznáš ten pocit. Celý deň ideš naplno. Odpovedáš na správy, preskakuješ medzi úlohami, riešiš telefonáty, „hasíš“ drobné problémy. Večer sa zastavíš a zistíš, že si bol síce neustále zaneprázdnený, no neurobil si nič poriadne.

„Z hľadiska kognície ľudský mozog nedokáže naozaj vykonávať viac úloh naraz. Namiesto toho medzi nimi prepína. A každé prepnutie so sebou nesie skrytú cenu,“ píše Travers na portáli Therapytips. Tento jav odborníci označujú ako „zvyškovú pozornosť“.

Výskum vedkyne Sophie Leroy ukázal, že keď preskočíš z jednej úlohy na druhú, časť tvojej mysle zostane pri tej predchádzajúcej. Aj keď už robíš niečo nové, tvoj mozog stále „doťahuje“ to staré. „Výsledkom je pomalšie myslenie, nižšia presnosť a pocit mentálnej únavy, ktorý sa počas dňa hromadí,“ hovorí Travers.

Možno si teraz povieš, že sústredenie narúšajú len zdĺhavé porady, telefonáty, či urgentné veci. Lenže výskum hovorí niečo iné. Štúdia psychológa Caryho Stotharta a kolegov ukázala, že aj obyčajné upozornenie na mobile zhorší tvoju koncentráciu, a to aj vtedy, keď ho ignoruješ. Stačí, že ho zaznamenáš.

Zeigarnikovej efekt

Mnohým ľuďom sa stáva, že večer nevedia vypnúť. Možno to poznáš aj ty. Ležíš v posteli a v hlave sa ti premietajú úlohy, ktoré si nestihol. To má tiež svoje vysvetlenie.

Psychológia pozná tzv. Zeigarnikovej efekt. Nedokončené úlohy si mozog pamätá silnejšie než tie dokončené. A neustále ťa k nim ťahá späť. „Postupom času to môže prispieť k vyhoreniu, úzkosti a únave z rozhodovania,“ hovorí Travers.

Výskum psychologičky Christine J. Syrek ukázal, že práve tieto „otvorené slučky“ zhoršujú spánok a zvyšujú mentálne preťaženie. Najzraniteľnejší pritom bývajú tí najsvedomitejší.

„Tí, ktorí sa do svojej práce ponárajú do hĺbky, majú tendenciu vytvárať silnejšie kognitívne reprezentácie cieľov. Táto hĺbka zlepšuje výkon počas období sústredenia, no zároveň zvyšuje ‚cenu‘ prepínania, keď dôjde k prerušeniu. Práve tá vlastnosť, ktorá ich robí efektívnymi, ich zároveň môže robiť zraniteľnými,“ hovorí psychológ.

Ak teda patríš medzi ľudí, ktorí chcú veci robiť poriadne, multitasking a neustále prerušovania ťa zasahujú ešte viac. 

Ako dostať sústredenie späť pod kontrolu

Nemusíš prekopávať celý svoj život. Stačí upraviť pár návykov. Podľa Traversa by si mal začať tým, že budeš veci uzatvárať. Predtým než prepneš na inú úlohu, zapíš si, kde končíš a aký krok má nasledovať. Pomôžeš tým mozgu „pustiť“ starú úlohu.

Travers tiež odporúča, aby si si zoskupoval podobné činnosti. Odpovedaj na správy naraz a telefonáty vybav v jednom bloku. „Plánovanie stretnutí bezprostredne za sebou alebo vybavovanie e-mailov vo vymedzených časových oknách zvyšuje efektivitu,“ hovorí.

Dôležité je obmedziť notifikácie. Sú totiž príliš dobré v tom, ako ťa rušia. Výskum ukázal, že už samotné obmedzenie upozornení zlepšuje výkon aj pocit z práce.

„Pamätajte, že ak sa po prepnutí medzi úlohami cítite mentálne zaseknutí, neznamená to, že vám chýba disciplína. Znamená to, že váš mozog funguje normálne. Produktivita sa nezlepšuje vtedy, keď sa viac nútite, ale keď si svoje prostredie a pracovný postup nastavíte tak, aby boli v súlade s kognitívnou realitou,“ uzatvára Travers.

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing