NOVÝ PRIESKUM: Spoločná kandidátka Smeru, Hlasu a SNS by vládnym stranám paradoxne uškodila

Najnovší prieskum agentúry Focus pre portál 360-tka naznačuje, že spájanie politických strán do väčších blokov nemusí automaticky znamenať silnejší volebný výsledok. Podľa merania by prípadný spoločný blok strán Smer, Hlas a SNS získal 25,6 percenta hlasov. Samostatne sa pritom ich súčet v bežných preferenciách pohybuje približne okolo tridsiatich percent, čo naznačuje, že časť voličov by spoločnú kandidátku nemusela podporiť.

Ak by sa k tomuto zoskupeniu pridala aj Republika, podpora by podľa prieskumu stúpla na 31,9 percenta opýtaných. Prepočet na parlamentné kreslá ukazuje, že Smer, Hlas a SNS by obsadili 44 mandátov, zatiaľ čo Progresívne Slovensko 33 mandátov.

Nasledovalo by Hnutie Slovensko s 19 kreslami, Republika s 18, SaS so 14, KDH s 13 a Demokrati s 9 mandátmi. Prieskum sa uskutočnil v dňoch 3. až 9. februára 2026 na vzorke 1 014 respondentov.

Prieskum Focus pre 360-tku ukázal limity spoločného bloku

Výsledky zároveň ukazujú širší politický efekt. Spoločná kandidátka vládnych strán by podľa merania neovplyvnila podporu Progresívneho Slovenska, ktoré by dosiahlo 19,4 percenta, no mobilizovala by voličov iných subjektov. Posilniť by mohlo najmä Hnutie Slovensko, SaS či KDH. Tento efekt možno sociologicky čítať ako reakciu časti elektorátu na polarizáciu politickej súťaže, keď predstava silného vládneho bloku aktivuje protitlak v opozícii a zvyšuje ochotu podporiť alternatívy.

Zároveň ide o ukážku známeho volebného javu, keď zjednocovanie strán nevedie automaticky k sčítaniu ich jadrových podporovateľov. Niektorí voliči totiž hlasujú nielen podľa programov, ale aj podľa identity konkrétnej strany či jej lídra. Spoločná kandidátka tak môže časť sympatizantov odradiť a presmerovať ich k iným subjektom.

Percentuálny vývoj

Minulotýždňový prieskum agentúry Focus pre 360-tku ukazuje, že ak by sa parlamentné voľby konali začiatkom februára, vyhralo by ich Progresívne Slovensko so ziskom 19,3 percenta. Druhý Smer-SD by získal 17,7 percenta, čím sa odstup medzi lídrom a najsilnejšou vládnou stranou zmenšuje.

Tretia Republika by dosiahla 9,9 percenta a tesne za ňou by skončilo hnutie Slovensko s 9,7 percenta. Prvú päťku uzatvára Hlas-SD s podporou 8,1 percenta. Do parlamentu by sa podľa tohto merania dostalo spolu osem subjektov, keď päťpercentnú hranicu by prekročili aj SaS so 7,6 percenta, KDH so 6,9 percenta a Demokrati s 5,6 percenta. Naopak, pod čiarou by zostali Maďarská aliancia so 4,7 percenta a SNS so 4,1 percenta.

Druhý model NMS prináša odlišné poradie menších strán

Podobný obraz na čele preferencií priniesol aj volebný model agentúry NMS Market Research Slovakia. Aj podľa neho by prvé dve priečky obsadili Progresívne Slovensko a Smer-SD, pričom PS by získalo 19,1 percenta a Smer 17,6 percenta.

Najväčší rozdiel sa objavil pri Republike, ktorej NMS prisúdila až 13,4 percenta, teda výrazne viac než agentúra Focus. Hnutie Slovensko by podľa tohto modelu získalo 7,5 percenta. SaS by dosiahla 7,4 percenta, Hlas-SD 6,2 percenta a do parlamentu by sa dostali aj Demokrati s 5,7 percenta. KDH by skončilo tesne pod hranicou zvoliteľnosti na úrovni 4,9 percenta.

Parlamentná matematika bez jasnej väčšiny

Prepočty na mandáty naznačujú, že zostavovanie vlády by bolo komplikované v oboch modeloch. Podľa dát Focusu by dvojica Smer-SD a Hlas-SD získala spolu len 46 kresiel a ani s Republikou by nedosiahla väčšinu, keďže by mali 64 mandátov z potrebných 76.

Opozičné zoskupenie PS, SaS, KDH a Demokrati by v tomto prepočte obsadilo 69 kresiel a rozhodujúcim hráčom by sa stalo hnutie Slovensko so 17 mandátmi. Päťstranná koalícia PS, SaS, KDH, Demokrati a Slovensko by mala väčšinu 86 hlasov.

Model NMS zároveň ukazuje, ako výrazne môže parlamentné rozdelenie ovplyvniť päťpercentná hranica. Ak by ju niektoré strany neprekročili, výsledné bloky by sa zásadne preskupili a rozdiel medzi možnými vládnymi kombináciami by sa zmenšil.

Čítaj viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality