Psychologička odhalila trik, ktorý ti pomôže s nerozhodnosťou: „Pravidlo 10–10–10 funguje okamžite“ (ROZHOVOR)

Možno to poznáš tiež – prídeš si do obchodu vybrať topánky a nevieš sa rozhodnúť, či ti budú viac sedieť čierne alebo hnedé. Stráviš tam solídnych 20 minút a rozhodnutie stále nepadlo. 

Podľa psychologičky ide o celkom veľký problém. Našťastie – na každý problém sa vie nájsť riešenie. Odborníčka Silvia Frantová z platformy Ksebe poradila účinný trik, ako zatočiť s nerozhodnosťou raz a navždy. 

Zmena pohľadu na situáciu je kľúčová

Okrem pravidla 10-10-10 je kľúčové aj zmeniť perspektívu: „Pre ľudí, ktorí sa boja a ľutujú zlého rozhodnutia, je kľúčové zmeniť pohľad na situáciu,“ radí Frantová. Ak si nerozhodný a chcel by si s tým konečne niečo robiť, triky odborníčky ti môžu pomôcť. 

• Prečo majú ľudia pocit, že existuje len jedno „dokonalé“ rozhodnutie?
• Čo sa deje v mozgu, keď sa nevieš rozhodnúť? 
• Akú úlohu zohráva strach zo zlyhania pri každodennom rozhodovaní?
• Je FOMO jednou z hlavných príčin nerozhodnosti u mladých ľudí?
• Ako funguje pravidlo 10–10–10?

Je nerozhodnosť skôr psychologický problém, alebo prirodzená reakcia na takmer nekonečné možnosti?

Nerozhodnosť je často normálna reakcia na veľa možností, pretože mozog je v danej situácii, v ktorej sa má rozhodnúť, preťažený. Problémom sa stáva v momente, keď nám bráni v konaní a dlhodobo nás stresuje.

Prečo majú ľudia pocit, že existuje jedno dokonalé rozhodnutie – a čo to robí s ich psychikou?

Ľudia prirodzene veria v „dokonalé“ rozhodnutie, pretože chcú mať pocit istoty. Tlak z dokonalého rozhodnutia však spôsobuje úzkosť a vedie k tomu, že radšej neurobia nič, len aby neriskovali zlé rozhodnutie a nestratili istotu.

Čo sa deje v mozgu človeka, ktorý sa nevie rozhodnúť – ide skôr o strach alebo o kontrolu?

Najčastejšie ide o kombináciu strachu aj kontroly. Strach zo zlého rozhodnutia, chyby alebo z následkov rozhodnutia aktivuje časti mozgu zodpovedné za úzkosť. Na druhej strane je oblasť plánovania, ktorá sa snaží všetko analyzovať a mať pod kontrolou. Výsledkom je „zaseknutie“. Mozog chce bezpečie, istotu, ale aj dokonalé riešenie naraz.

zdroj: Freepik/wayhomestudio

Prečo niektorí ľudia zamrznú pri malých rozhodnutiach, ale vo veľkých krízach fungujú výborne?

Pri rozhodovaní ide o vnútorný boj medzi strachom z následkov a chcením mať všetko pod kontrolou. Čím väčší vnútorný boj človek prekonáva, tým viac premýšľa a paradoxne sa ešte viac zasekne.

V krízach mozog pracuje inak, telo uvoľňuje hormóny, ktoré zvyšujú sústredenie a rýchlosť reakcií. Mozog prechádza do krízového režimu a dokáže efektívnejšie konať.

Akú rolu v nerozhodnosti hrá strach zo zlyhania a potreba schválenia od okolia?

Strach zo zlyhania zvyšuje vnútorné napätie a to často vedie k vyhýbaniu sa rozhodnutiu. Potrebou schválenia od okolia človek zas prenáša zodpovednosť svojho rozhodnutia na vonkajší svet a očakáva potvrdenie, že sa rozhoduje správne. Tieto faktory spolu ovplyvňujú dôveru vo vlastné schopnosti a prehlbujú nerozhodnosť.

Čím viac človek očakáva odsúhlasenie rozhodnutia od svojho okolia, tým viac sa dostáva do situácie, keď si prestáva veriť, začína sa podceňovať a spochybňovať.

Prečo je pre mnohých ľudí jednoduchšie neurobiť nič, než urobiť „nedokonalé“ rozhodnutie?

Pre mnohých ľudí je jednoduchšie neurobiť nič, pretože nečinnosť ich chráni pred pocitom viny, hanby a zodpovednosti za možnú chybu. Nedokonalé rozhodnutie znamená riziko kritiky, či sebaobviňovania a to je emočne veľmi náročné.

Nečinnosť je teda pre mnohých ľudí pocitom bezpečia, bezpečnou voľbou. Z dlhodobého hľadiska je to však iba zhoršujúci sa problém.

Ako sociálne siete prispievajú k nerozhodnosti – skutočne zvyšujú možnosti alebo len ilúziu lepších volieb?

Sociálne siete nám dávajú pocit, že máme nekonečne veľa možností – vidíme mnoho životných štýlov, partnerov, kariér či názorov. To môže zvyšovať nerozhodnosť, pretože sa bojíme vybrať „nesprávne“.

Čím viac možností vnímame, tým viac vzniká presvedčenie, že určite existuje ešte niečo lepšie, čo nám uniká. Často však nejde o reálne lepšie voľby, ale o ilúziu dokonalejšej alternatívy, ktorá nám sťažuje rozhodovanie.

Prečo porovnávanie sa s inými paralyzuje rozhodovanie viac než reálne riziká?

Porovnávanie sa s inými nás zasahuje priamo v pocite vlastnej hodnoty. Nejde len o voľbu, ale o to, „čo to hovorí o mne“. Keď vidíme úspechy a ideálne momenty druhých (často vybrané a upravené), vytvárame si nereálne štandardy a začneme sa báť, že zlyháme alebo budeme horší.

Reálne riziká sú pre nás racionálne, ale sociálne porovnanie v nás môže vyvolať hanbu, neistotu a strach z odmietnutia – a tie dokážu rozhodovanie paralyzovať silnejšie než samotné fakty.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti