4 roky vojny na Ukrajine a mier ako nedosiahnuteľný cieľ v roku 2026: Analytici načrtli tri scenáre (ANALÝZA)

Otázka, či sa vojna na Ukrajine skončí v roku 2026, sa pravidelne vracia vždy, keď sa objaví správa o rokovaniach, o návrhoch prímeria alebo o nových podmienkach, ktoré majú viesť k dohode. Podľa Rádia Slobodná Európa však viacerí analytici upozorňujú, že základné predpoklady pre trvalé urovnanie zatiaľ nie sú vytvorené.

Ruth Deyermond z katedry vojnových štúdií na King’s College London to zhrnula jednoducho a priamo. „Žiadna z podmienok pre konečné vyriešenie konfliktu nie je splnená.“ Vysvetľuje, že ani Ukrajina, ani Rusko nevyzerajú ako aktéri, ktorí by boli schopní dosiahnuť jednoznačné rozhodnutie na bojisku. Zároveň dodáva, že hoci sú obe strany pod tlakom, nevyzerá to tak, že by sa jedna z nich mala v dohľadnom čase zrútiť.

Bojisko bez rozhodnutia a s rastúcimi stratami

Plnoformátová invázia sa začala 24. februára 2022 s očakávaním rýchleho podrobenia Ukrajiny. Rádio Slobodná Európa pripomína, že takýto scenár sa nenaplnil. Ruské sily podľa tohto zdroja držia menej ukrajinského územia, než mali v prvých týždňoch útoku. Zároveň platí, že vojna pokračuje a Kyjev si stále udržiava významné časti Doneckej, Záporožskej a Chersonskej oblasti, ktoré Moskva zahrnula medzi regióny, na ktoré si nárokuje.

Tempo bojov sa v opise Rádia Slobodná Európa javí ako pomalé a drahé, s postupom za cenu vysokých strát. Na oboch stranách vojna podľa západných spravodajských odhadov citovaných týmto zdrojom zabila alebo zranila viac než 1,5 milióna bojovníkov. Súčasťou reality sú aj ruské vzdušné útoky naprieč Ukrajinou, ktoré zabili alebo zranili desaťtisíce civilistov a výrazne poškodili energetickú infraštruktúru.

Tieto čísla samy osebe nevysvetľujú, kedy vojna skončí. Ukazujú však, prečo je tlak na riešenie veľký a zároveň prečo je kompromis ťažký. Vysoké straty zvyšujú politické náklady na ústupky a zároveň posilňujú presvedčenie, že ustúpiť bez zisku by znamenalo priznať zlyhanie.

zdroj: TARS/AP

Rokovania sa približujú, no odpoveď Moskvy chýba

V Spojených štátoch sa do popredia dostala snaha ukončiť vojnu ako dôležitá agenda druhej administratívy Donalda Trumpa. Rádio Slobodná Európa opisuje, že po mesiacoch intenzívnej diplomacie sa Ukrajina, jej európski podporovatelia a USA priblížili k rámcu mierového plánu. Aj pri takomto posune však zostáva kľúčová otázka, či je Rusko pripravené urobiť ústupky v najspornejších témach.

Podľa Rádia Slobodná Európa ide najmä o územie, pričom sa spomína Donbas, ďalej otázky bezpečnostných záruk pre Kyjev, osobitne v súvislosti s možnou prítomnosťou západných vojakov na ukrajinskom území, a tiež spory okolo Záporožskej jadrovej elektrárne.

Každý z týchto bodov predstavuje viac než technický detail. Územie je spojené s tým, čo jednotlivé strany považujú za spravodlivý výsledok. Bezpečnostné záruky sú zase odpoveďou na to, či sa prímerie môže zmeniť na stabilnejší režim, alebo či sa konflikt po čase znovu rozhorí.

Mark Cancian z CSIS podľa Rádia Slobodná Európa hovorí, že viac jasnosti môžu priniesť až ďalšie týždne, keď sa rokovania ustália. Zároveň však tvrdí, že kým USA, Ukrajina a Európa môžu nájsť spoločnú reč, Rusko podľa neho nie je ochotné robiť ústupky. Jeho ciele označuje za neprijateľné pre ostatných a ich tvrdosť spája s presvedčením Moskvy, že vyhráva.

zdroj: TASR/AP Photo/Evan Vucci, File

Putinova voľba pokračovať a tvrdnutie pozícií

Komentátor Andrei Kolesnikov v magazíne Foreign Affairs pripomína skúsenosť sovietskeho diplomata Valentina Falina. „Konfrontácia nie je osud, ale voľba.“ Táto veta v jeho interpretácii pomáha pochopiť, prečo sa snahy o dohodu nemusia hýbať ani vtedy, keď sa z vonkajšieho pohľadu ponúkajú podmienky, ktoré by mali byť pre Moskvu atraktívne.

Kolesnikov píše, že Trumpova administratíva v roku 2025 ponúkala Moskve sériu možností, ktoré zahŕňali územné ústupky, zákaz vstupu Ukrajiny do NATO a obmedzenia pre ukrajinské sily. Zároveň opisuje, že napriek týmto ponukám sa koniec vojny nepriblížil.

Podľa neho sa v uplynulom roku ukázalo, že Putin sa rozhodol pokračovať v bojoch bez ohľadu na ekonomické a ľudské náklady. V jeho texte sa objavuje obraz Putina, ktorý už neskrýva zámer dosiahnuť ciele vojensky a ktorý zároveň dokáže udržiavať vzťah s Washingtonom ako geopolitickým partnerom.

Tomuto obrazu sa približuje aj líniou, ktorú sprostredkúva Rádio Slobodná Európa. Analytička Dara Massicot z organizácie Carnegie Endowment podľa tohto zdroja tvrdí, že východisková pozícia Putina ostáva pokračovanie vojny v roku 2026 a záväzok k ofenzívnym operáciám voči oblastiam, na ktoré si Moskva robí nárok okrem Krymu, teda Luhansk, Doneck, Záporožie a Cherson.

Zároveň je dôležité poznamenať, že Putin je známy „tvrdou rétorikou“ a môže ju používať aj ako krytie pragmatickejších úvah. To však nemení fakt, že signály, ktoré citované zdroje zachytávajú, smerujú k preferencii pokračovania bojov, nie k rýchlemu kompromisu.

zdroj: TASR/AP

Tlak v roku 2026 a tri možné vyústenia

Spomínaní analytici opisujú rastúce „zraniteľnosti“ na oboch stranách, no bez automatického záveru, že jedna z nich musí čoskoro kapitulovať. Rádio Slobodná Európa spomína problémy spojené s ľudskými zdrojmi, čo je veľká výzva najmä pre Ukrajinu, a zároveň zbrane, ekonomické obmedzenia a ďalšie faktory.

Olga Oliker z inštitútu Crisis Group podľa Rádia hovorí, že Ukrajina bude pravdepodobne bojovať, kým jej skutočne nedôjdu zbrane, vojaci alebo oboje, a zároveň neodporúča očakávať, že by Rusko skolabovalo len v dôsledku rastúcich ekonomických nákladov a personálnych strát.

Dodáva, že bod zlomu môže prísť aj v roku 2026, no často sa dá presne určiť až spätne. A jej dôležitý záver znie: „Vojna na Ukrajine sa pravdepodobne neskončí v udržateľnom mieri v roku 2026.“

Z rámca týchto tvrdení sa dajú poskladať tri scenáre, ktoré odborná verejnosť priamo pomenúva alebo naznačuje.

Prvý scenár je pokračovanie bojov aj do piateho roka, s obmedzenými územnými ziskami, vysokými stratami a pokračujúcimi raketovými a dronovými údermi, ako to formuluje Olikerová podľa Rádia Slobodná Európa.

Druhý scenár je dohoda, ktorá vznikne pod tlakom Washingtonu, pričom Trumpova administratíva by podľa Olikerovej mohla tlačiť Kyjev k prijatiu väčšiny ruských podmienok, čo by sa blížilo efektívnej kapitulácii. Aj v tomto variante však Olikerová upozorňuje, že výsledok by skôr pripomínal napätú situáciu s politickou nestabilitou na Ukrajine a obavami z ruských zámerov inde v Európe.

Tretí scenár je dočasne zmrazený konflikt. Deyermond podľa Rádia Slobodná Európa pripúšťa, že prímerie môže zastaviť aktívnu fázu bojov, no zároveň varuje, že spor sa aj tak nemusí dať urovnať rokovaním, keďže obe strany vnímajú svoje základné záujmy ako existenčné.

Z jej pohľadu kľúčovou prekážkou zostáva Rusko, ktoré podľa nej neprejavuje záujem o koniec bojov, a tiež fakt, že Putinova moc je čoraz viac previazaná s projektom vojny, čo sťažuje predstaviteľnosť ústupu bez zásadnej politickej zmeny v Moskve.

Rok 2026 teda môže priniesť viac rokovaní a aj dočasné zastavenie paľby, no podľa expertov je udržateľný mier v tomto roku málo pravdepodobný.

Čítaj viac z kategórie: Vojna na Ukrajine