Blanár si predvolal holandského veľvyslanca: Slovensko tvrdenie o podkopávaní Európy odmieta

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky si 2. marca predvolalo veľvyslanca Holandského kráľovstva na Slovensku Julesa Gerzona. Podľa rezortu išlo o krok na pokyn ministra Juraja Blanára, a to krátko po oficiálnom vymenovaní novej menšinovej vlády v Holandsku.

Dôvodom bola časť koaličnej dohody novej holandskej vlády, ktorá označuje Slovensko ako krajinu, ktorá vraj „aktívne podkopáva Európu“.

Holandsko je členským štátom Európskej únie, preto sa formulácia z koaličnej dohody okamžite prenáša do európskeho politického priestoru. Nejde o stanovisko inštitúcií Európskej únie, no ide o tvrdenie, ktoré prichádza z vnútra Únie a môže ovplyvniť atmosféru v rokovaniach medzi členskými štátmi.

Slovenská strana však vníma takéto pomenovanie ako nepravdivé a zároveň ako problém, ktorý sa dostal do oficiálneho politického dokumentu jednej členskej krajiny Európskej únie.

Informoval o tom komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR v tlačovej správe. Takéto vyjadrenie v koaličnej dohode má praktický dosah už len tým, že posúva spor z úrovne politických debát do formálnej roviny a vytvára napätie v bilaterálnych vzťahoch. Slovensko preto zvolilo viditeľný diplomatický krok a pozvalo veľvyslanca na rokovanie.

Čo presne Slovensko odmieta?

Rezort diplomacie uviedol, že Slovenská republika považuje uvedené označenie za neprijateľné zasahovanie do jej záležitostí a dôrazne sa proti nemu ohradzuje. Zároveň zdôraznil, že nejde o prvú reakciu.

Ešte pred vymenovaním novej menšinovej vlády v Holandsku Slovensko podľa vyjadrenia ministerstva komunikovalo svoje výhrady holandským partnerom cez štandardné diplomatické kanály a vyzývalo na otvorený dialóg.

Podľa ministerstva však holandská strana na tieto výhrady nereagovala spôsobom, ktorý by viedol k úprave sporného tvrdenia. Rezort tvrdí, že vyjadrenie zostalo v koaličnej dohode aj po tom, čo Slovensko na problém upozornilo.

Pre Slovensko je podstatné aj to, ako sa takýto opis vníma v širšom európskom priestore. Koaličná dohoda je politický základ vládnutia členskej krajiny EÚ a jej formulácie sa prirodzene stávajú súčasťou európskej debaty. Práve preto slovenská diplomacia tvrdí, že musí reagovať, ak sa v nej objavia hodnotenia, ktoré považuje za nepravdivé.

Holandská strana však vo svojej koaličnej dohode rámcuje túto formuláciu širšie. Dokument hovorí o potrebe dôslednejšie chrániť základné európske hodnoty a posilniť mechanizmy, ktoré majú reagovať na krajiny, ktoré sa podľa vlády odkláňajú od princípov právneho štátu alebo spoločných záväzkov Únie.

V tejto súvislosti dohoda spomína aj úvahy o zjednodušení postupu podľa článku 7 Zmluvy o EÚ, teda mechanizmu, ktorý umožňuje pozastaviť hlasovacie práva členského štátu. Slovensko je v dokumente uvedené ako príklad krajiny, ktorú holandská vláda v tomto kontexte považuje za problematickú, píše Brussels Signal. 

Spor o rešpekt a hlasovacie práva v Únii

Ministerstvo zároveň zdôraznilo, že Slovensku záleží na dobrých vzťahoch s Holandskom, no tie majú byť podľa neho postavené na vzájomnom rešpekte a rovnocennom partnerstve. V stanovisku sa objavuje aj kritika toho, čo rezort nazýva poručníctvom.

Súčasťou slovenskej výhrady je aj odmietnutie vyhrážok spojených s hlasovacími právami. Podľa ministerstva koaličná dohoda holandskej menšinovej vlády pracuje s hrozbou odobratia hlasovacieho práva inej členskej krajine. Slovensko sa voči tomu „zásadne ohradzuje“ a zároveň opakuje, že právo veta tam, kde ešte platí, považuje za kľúčové pre budúcnosť Únie.

Rezort tento postoj rámcuje ako otázku rovnováhy v EÚ. Argumentuje tým, že Únia má fungovať ako zoskupenie štátov, kde má svoj hlas každá krajina, aj menšia, a nie len veľmoci. V tejto optike je sporná formulácia v holandskej koaličnej dohode pre Slovensko problémom, pretože spája hodnotiaci súd o krajine s politickou predstavou sankcionovania jej vplyvu.

Výzva na dialóg, no s jasným protestom

Ministerstvo označuje za legitímne, aby Slovensko ako suverénny členský štát EÚ komunikovalo svoje postoje a zároveň očakávalo rešpekt od partnerov. Dodáva, že Slovensko rešpektuje aj odlišné názory iných krajín, aj keď s nimi nemusí súhlasiť, a že práve to považuje za základ európskej politickej kultúry.

Zároveň však diplomacia zdôrazňuje, že predvolanie veľvyslanca je dôrazný krok, ktorý má dať najavo nesúhlas a vytvoriť priestor na vecný dialóg. Slovensko deklaruje pripravenosť pokračovať v komunikácii svojich postojov v EÚ a viesť rokovania aj s Holandskom.

Čítaj viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality