Za volant si netrúfajú státisíce Slovákov. Odborníčka odhalila praktické rady, ako prekonať strach

Šoférovanie prináša veľké riziká a pri podcenení situácie môžu byť následky vážne. Keď sa k nedostatočnej pripravenosti pridá strach zo šoférovania, riziko nehody rastie.

Na Slovensku má obavu sadnúť za volant viac ako 220 tisíc ľudí. Upozorňuje na to SuperDRIVE v tlačovej správe, ktorú obdržala redakcia Startitup.  

Obava z jazdy môže mať rôznu intenzitu. Niekedy ide o mierny stres v určitých situáciách, inokedy o silnú úzkosť, ktorá človeka úplne zablokuje. V najťažších prípadoch sa používa pojem amaxofóbia, pri ktorej človek nie je schopný šoférovať ani na krátke vzdialenosti.

Podľa odhadov sa s týmto problémom v Európe stretáva približne 6 percent ľudí vo veku 30 až 40 rokov, ktorí majú vodičské oprávnenie.

Nie je to len o neskúsenosti, spúšťačom môže byť aj trauma

V odbornej praxi sa rozlišuje viac typov strachu z jazdy. Prvý je prirodzený strach z neskúsenosti, ktorý sa často objavuje u začínajúcich vodičov. Do určitej miery môže byť užitočný, pretože zvyšuje pozornosť. Problém nastáva, keď strach prerastie do takej miery, že blokuje rozhodovanie, spomaľuje reakcie a bráni vodičovi jazdiť.

Ďalšou skupinou je strach po negatívnom zážitku. Môže vzniknúť aj u skúseného šoféra napríklad po nehode alebo po strate blízkej osoby. Za spúšťač sa považuje aj zlá skúsenosť v autoškole, nevhodná spätná väzba od okolia alebo dlhodobé podkopávanie sebadôvery.

V ťažších prípadoch sa strach prejavuje fyzicky napríklad potením, zrýchleným dýchaním, búšením srdca alebo napätím už pri samotnej predstave jazdy.

Podľa skúseností odborníkov sa tento problém týka mužov aj žien. „Ženy svoj strach častejšie priznávajú a viac o ňom hovoria, no dlhodobo patria medzi bezpečnejších vodičov. Zo štatistík vyplýva, že ženy tvoria približne 23 percent účastníkov fatálnych dopravných nehôd, pričom zastúpenie mužov a žien za volantom je porovnateľné,“ hovorí Lucia Solomon, inštruktorka zo školy bezpečnej jazdy SuperDRIVE.

Terapia praxou a postupný návrat za volant

Odborníci sa zhodujú, že riešením nie je vyhýbanie sa šoférovaniu, ale kontrolovaný a postupný návrat do premávky. Základom je uvedomiť si problém a rozhodnúť sa, že na ňom človek chce pracovať.

Medzi odporúčané možnosti patrí psychologická terapia, podpora blízkych a praktický nácvik. Za najúčinnejší spôsob sa označuje takzvaná terapia praxou, teda jazda v reálnej premávke so skúseným inštruktorom na sedadle spolujazdca.

Prístup má byť postupný a bez nátlaku. Tréning môže začať v pokojnom prostredí zoznámením sa s vozidlom, pokračovať jazdou na prázdnom parkovisku a menej frekventovaných cestách a až neskôr prejsť do mestských ulíc, na diaľnice alebo do jazdy v noci. Dôležité je ísť do náročnejších podmienok až vtedy, keď vodič zvláda aktuálnu fázu bez výrazného stresu.

Pomôcť môžu aj komentované jazdy, pri ktorých skúsený spolujazdec pomenúva riziká a usmerňuje pozornosť vodiča. Súčasťou odporúčaní je aj plánovanie trasy, časová rezerva a dobrý psychický aj fyzický stav.

5 päť tipov na rýchlu úľavu a reálnu zmenu

Samostatnou možnosťou sú tréningy bezpečnej jazdy v uzavretých centrách, kde si vodiči môžu vyskúšať správanie auta v krízových situáciách. Ide napríklad o šmyk, brzdenie na mokrom povrchu alebo náhle prekážky.

„Jeden fyzický tréning bezpečnej jazdy dokáže priniesť sebaistotu, ktorú by vodič získaval mesiace alebo roky v bežnej premávke,“ hovorí Solomon.

Moderným nástrojom je aj virtuálna realita, ktorá je súčasťou tréningov SuperDRIVE. V bezpečnom virtuálnom prostredí si vodiči môžu nacvičiť hustú premávku, nečakané správanie ostatných účastníkov alebo situácie, ktoré u nich vyvolávajú strach, a to bez reálneho rizika.

Strach zo šoférovania

GALÉRIA+ 2

Podľa skúseností inštruktorov kombinácia virtuálneho a praktického tréningu skracuje čas návratu k bezpečnej a sebavedomej jazde.

Lucia Solomon opisuje aj konkrétny priebeh VR tréningu. „Pozostáva z 2 blokov. V prvom je úlohou vodiča vnímať dynamické objekty, označovať riziká joystickom počas jazdy, zároveň dodržiavať rýchlosť a dopravné značenie. Druhá jazda je defenzívna, počas ktorej dostáva vodič odporúčania, ako situáciu vyriešiť bezpečne,“ upresňuje.

Facilitátorka Vanda Zajacová z tvojROZVOJ pridáva päť praktických tipov založených na technike PSYCH K. Prvým krokom je pomenovať konkrétny spúšťač strachu, napríklad diaľnicu, parkovanie alebo jazdu v noci.

Ako rýchlu úľavu odporúča vedomé dýchanie s nádychom na štyri doby a výdychom na osem dôb. Pomôcť môže aj krížová poloha na upokojenie mysle, práca s podvedomými presvedčeniami typu „nie som dobrý vodič“ a postupná expozícia v bezpečnom tempe cez malé zvládnuteľné kroky.

Zmyslom odporúčaní je, aby sa strach nerozvíjal do stavu, ktorý človeka úplne odpojí od jazdy. Pri postupnom tréningu a vhodnej podpore sa môže návrat za volant stať zvládnuteľný aj pre ľudí, ktorí dnes vnímajú šoférovanie ako zdroj úzkosti.

Čítaj viac z kategórie: Auto