Daňové priznanie je za dverami: Odborník radí, ako správne zdaniť kryptomeny

Kryptomeny sú súčasťou podávania daňových priznaní. Termín je do konca marca. Už dávno nie sú okrajovou témou pre technologických nadšencov. Čoraz viac Slovákov ich nakupuje, predáva, zamieňa alebo využíva na ďalšie formy zhodnocovania, no pri daňových povinnostiach stále panuje neistota.

Mnohí investori nevedia, kedy im vôbec vzniká zdaniteľný príjem. Rovnako je dôležité, ako správne určiť obstarávaciu cenu, čo robiť pri obchodovaní na viacerých burzách a podobne. Novinkou sú informácie, ako pristupovať k stakingu, airdropom či decentralizovaným platformám.

• Ak investor počas roka kryptomeny len držal a nepredával, musí túto skutočnosť nejako uvádzať v daňovom priznaní?
• Čo by mal robiť investor, ktorý zistí, že v minulých rokoch kryptomeny nezdanil správne alebo ich nepriznal vôbec?
• Do akej miery dnes majú úrady reálny prístup k dátam z kryptobúrz?
• Jedna praktická rada pre ľudí, ktorí budú tento rok prvýkrát priznávať kryptomenové príjmy?

Práve pri kryptomenách pritom môžu aj zdanlivo malé chyby viesť k nesprávne vypočítanej dane. S tým, samozrejme, súvisia aj prípadné problémy pri daňovej kontrole či následných zbytočných sankciách.

Kryptomeny už nie sú témou len pre technologických nadšencov

Situácia je o to aktuálnejšia, že rok 2026 priniesol viaceré dôležité zmeny. Štát spustil daňovú amnestiu pre tých, ktorí chcú spätne napraviť svoje pochybenia. No zároveň sa sprísňuje prístup úradov k údajom z kryptobúrz. Éra, keď boli kryptotransakcie pre štát prakticky neviditeľné, sa postupne končí.

Na to, aké chyby robia daňovníci najčastejšie, v ktorých prípadoch vzniká daňová povinnosť a ako postupovať pri prvom priznávaní príjmov z kryptoaktív, odpovedá Lukáš Steiniger. Známy odborník nielen v kryptomenovej komunite vysvetľuje praktické pravidlá, upozorňuje na rizikové situácie a približuje aj to, čo sa mení z pohľadu kontrol a výmeny informácií.  

Aké najčastejšie chyby robia slovenskí investori pri priznávaní príjmov z kryptomien?

V praxi sa stretávame s niekoľkými opakujúcimi sa chybami. Tou najzávažnejšou je, že investori vôbec nepriznajú výmenu jednej kryptomeny za druhú — napríklad swap Bitcoinu za Ethereum. Mnohí si neuvedomujú, že z daňového hľadiska ide o „predaj“ pôvodného kryptoaktíva, pri ktorom vzniká zdaniteľný príjem.

Druhou častou chybou je nesprávne vyčíslenie obstarávacej ceny, najmä ak investor nakupoval rovnaké kryptoaktívum opakovane v rôznych časoch a za rôzne ceny. Bez konzistentnej metódy priraďovania nákladov, napríklad metódy FIFO, dochádza k skresleniu základu dane.

Tretím problémom je, že si investori neuplatňujú výdavky, na ktoré majú nárok — typicky burzové poplatky. A napokon, mnohí daňovníci nevedia, že stratu z kryptoobchodov si podľa § 8 zákona o dani z príjmov nemožno preniesť do ďalších rokov ani uplatniť oproti iným druhom príjmov — výdavky možno uplatniť maximálne do výšky príjmov.

V ktorých situáciách vzniká daňová povinnosť pri kryptomenách a kde naopak ešte nevzniká?

Princíp je pomerne jednoduchý: nezdaňujete držanie, ale moment, keď niečo realizujete. Zdaniteľný príjem vzniká v troch základných situáciách — pri predaji kryptoaktíva za fiat menu (napríklad eurá), pri výmene jednej kryptomeny za inú a pri úhrade tovaru alebo služby kryptomenou. Vo všetkých týchto prípadoch ide z pohľadu zákona o predaj kryptoaktíva podľa § 8 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

Naopak, ak investor kryptomeny len drží na svojom účte na burze alebo v peňaženke a nevykonáva žiadne transakcie, daňová povinnosť nevzniká — a to bez ohľadu na to, o koľko hodnota jeho portfólia medzičasom narástla. Nerealizovaný zisk nie je zdaniteľným príjmom. Rovnako platí, že samotný nákup kryptomien za eurá nie je zdaniteľnou udalosťou.

Odlišná situácia nastáva u právnickej osoby, ktorá vedie podvojné účtovníctvo. Aj keď základné daňové princípy sú podobné so zdaňovaním fyzickej osoby, právnická osoba musí viesť detailnejšiu evidenciu, evidovať v určitých prípadoch kryptoaktíva na podsúvahových účtoch (najmä vyťažené kryptoaktíva), a v prípade, ak nespadá pod výnimku, preceňovať kryptoaktíva na konci roka tak, aby účtovníctvo vykazovalo hodnoverné informácie o stave majetku a číslach firmy.

Ak investor počas roka kryptomeny len držal a nepredával, musí túto skutočnosť nejako uvádzať v daňovom priznaní?

Nie. Ak investor počas celého zdaňovacieho obdobia žiadne kryptoaktíva nepredal, nezamieňal a nepoužil na úhradu tovaru či služieb, nevznikol mu žiadny zdaniteľný príjem a v daňovom priznaní nemá čo uvádzať. Slovenská legislatíva neukladá povinnosť oznamovať samotné držanie kryptoaktív v daňovom priznaní.

To však neznamená, že si investor nemusí viesť žiadnu evidenciu. Práve naopak, dôrazne odporúčam dokumentovať si každý nákup vrátane dátumu, množstva, kurzu a poplatkov už v čase obstarania. Tieto údaje budú nevyhnutné v momente, keď sa investor rozhodne kryptoaktíva predať alebo zameniť, pretože bude musieť preukázať obstarávaciu cenu na výpočet základu dane.

Častou otázkou ešte je, či presun kryptoaktíva medzi vlastnými peňaženkami alebo vlastnými účtami na burzách je zdaniteľnou transakciou. Určite nie je. Treba si však dávať pozor na transakčné/sieťové poplatky, ktoré som zaplatil za takýto presun, pretože pri nich už dochádza k zdaniteľnej transakcii a príjmu, ktorý na druhej strane môže predstavovať aj daňový náklad.

Ako majú daňovníci postupovať, ak obchodovali na viacerých kryptoburzách alebo používali decentralizované platformy?

Toto je v praxi jeden z najväčších problémov. Daňovník musí zhromaždiť kompletnú transakčnú históriu zo všetkých platforiem, na ktorých počas roka obchodoval — či už ide o centralizované burzy ako Binance, ByBit alebo Coinbase, alebo decentralizované protokoly ako Uniswap či Hyperliquid. Väčšina centralizovaných búrz umožňuje export transakčnej histórie, čo situáciu uľahčuje. Pri decentralizovaných platformách je to komplikovanejšie — investor musí pracovať priamo s dátami z blockchainu a identifikovať relevantné transakcie vo svojej peňaženke.

Všetky príjmy sa musia v daňovom priznaní uvádzať v eurách a spoločne. Na prepočet sa používa kurz Európskej centrálnej banky (ECB) alebo kurz z verejnej kryptoburzy, pričom pri výdavkoch sa musí použiť ten istý druh kurzu ako pri príjmoch.

Poviem otvorene, pre človeka, ktorý s tým nemá skúsenosti a obchodoval aktívne na viacerých platformách, je správny výpočet bez odbornej pomoci veľmi náročný. V takýchto prípadoch odporúčam buď využiť špecializovaný softvér na výpočet kryptodaní, alebo sa obrátiť na daňového poradcu so skúsenosťami v tejto oblasti.

Ako sa posudzujú staking, yield farming alebo airdropy z pohľadu slovenského daňového práva?

Od roku 2025 legislatíva túto oblasť čiastočne sprehľadnila, hoci naozaj len čiastočne. Novela zákona jednoznačne stanovuje, že príjem z ťažby a stakingu sa nezdaňuje pri nadobudnutí, ale až pri predaji alebo výmene kryptoaktíva. Staking v zmysle mechanizmu proof of stake – teda odmena za validáciu transakcií v sieti – sa teda zdaňuje rovnako ako ťažba: daňová povinnosť vzniká až momentom, keď takto získané kryptoaktívum predáte alebo zameníte. Do toho momentu je obstarávacia cena spravidla nulová.

Pozor však na dôležitý rozdiel: toto pravidlo sa týka stakingu v zmysle proof of stake mechanizmu. Staking teda nie vždy znamená to, za čo sa vydáva. Často je to určitý pasívny zdroj príjmu, ktorý je pravidelne pripisovaný na vašu peňaženku. Ide napríklad o yield farming, liquidity mining, lending alebo airdropy. Slovenská daňová legislatíva neupravuje priamo a jednoznačne zdaňovanie týchto foriem kryptotransakcií, čo v prípadnom spore môže byť skôr výhodou.

Analýzou nášho zákona o dani z príjmov a daňovej teórie by sme však určite dospeli k záveru, že ide o príjem. Otázkou zostáva, či je to zdaniteľný príjem. Tu je potrebné analyzovať vždy povahu samotnej transakcie a jej obsah. To znamená za čo som tento príjem dostal, či to nie je úrok alebo podobná forma výnosu, či ide o dar, alebo som si odmenu nejako “neodpracoval”. Myslím si, že v každom prípade je potrebné analyzovať prípad osobitne a minimálne, z hľadiska právnej opatrnosti, by som tieto príjmy zdaňoval v momente ich pripísania na peňaženku v ich aktuálnej hodnote.

Čo by mal robiť investor, ktorý zistí, že v minulých rokoch kryptomeny nezdanil správne alebo ich nepriznal vôbec?

Práve teraz je na to historicky najlepšia príležitosť. Rok 2026 prináša zaujímavú príležitosť, aká sa zrejme tak skoro nezopakuje. Štát sa totiž rozhodol spustiť daňovú amnestiu, ktorá odpustí pokuty a úroky z omeškania. Je to určené pre tých, ktorí si dodatočne splnia svoje daňové povinnosti. Podmienky sú jasné.

Nedoplatok musí byť evidovaný k 30. septembru 2025 a daň musí byť zaplatená v období od 1. januára do 30. júna 2026. To sa vzťahuje aj na situáciu, keď investor podá dodatočné daňové priznanie a prizná vyššiu daň. Finančná správa SR mu neuloží pokutu za rozdiel oproti pôvodnému priznaniu a takisto budú odpustené aj prípadné úroky.

Dôležité je pochopiť, že nejde o odpustenie samotnej dane. Tú je potrebné doplatiť v plnej výške. Odpúšťajú sa však pokuty a úroky z omeškania, ktoré pri viacročnom omeškaní môžu predstavovať desiatky až stovky percent z pôvodnej sumy. Odporúčam využiť toto okno — po 30. júni 2026 sa situácia zásadne zmení, pretože od roku 2026 začínajú kryptoburzy aktívne reportovať transakcie Finančnej správe SR. Nepriznané príjmy z minulosti tak budú oveľa ľahšie odhaliteľné.

Ak investor nevyužije daňovú amnestiu, alebo ju nestihne a zistí, že v minulých rokoch nepriznal alebo nesprávne priznal príjmy z kryptoaktív, môže túto situáciu napraviť podaním dodatočného daňového priznania. Je kľúčové urobiť tak z vlastnej iniciatívy, a to predtým, ako daňový úrad začne daňovú kontrolu. Spolu s podaním priznania je potrebné aj doplatiť daň. Týmto krokom sa daňovník vyhne aj potenciálnemu trestnému stíhaniu za daňový trestný čin, hovi v konečnom dôsledku sa nevyhne plateniu úrokov z omeškania a prípadnej pokute.

Samozrejme, existuje ešte možnosť spoliehať sa na to, že Finančnej správe SR zanikne právo dorubiť daň a premlčí sa možnosť trestného stíhania. Ale od 1. januára 2026 je spoliehanie sa na túto možnosť veľmi rizikové a každý by si mal zvážiť možné dôsledky svojho konania. Neplatenie daní je totiž v prvom rade trestným činom.

Do akej miery dnes majú úrady reálny prístup k dátam z kryptobúrz?

Rok 2026 v tejto oblasti predstavuje zlomový bod. Od 1. januára 2026 nadobudli účinnosť významné legislatívne zmeny, ktoré zásadne menia fungovanie kryptobúrz, poskytovateľov služieb kryptoaktív aj samotných používateľov. Slovensko implementovalo európsku smernicu DAC8 a globálny štandard CARF prostredníctvom novely zákona č. 359/2015 Z. z. o automatickej výmene informácií. V praxi to znamená, že všetky regulované kryptoburzy a poskytovatelia služieb kryptoaktív sú povinní identifikovať svojich klientov, overovať ich daňovú rezidenciu a evidovať všetky uskutočnené transakcie. Prvé oficiálne oznamovanie údajov Finančnej správe SR bude povinné do 31. mája 2027 za celé oznamovacie obdobie roku 2026.

Ceny leteniek masívne rastú: Konflikt na Blízkom východe sa premieta do vrecka cestujúcich

Ide o automatickú výmenu dát. Úrady ich dostanú bez toho, aby museli aktívne niečo vyšetrovať. Keďže ide o celoeurópsky mechanizmus, Finančná správa SR bude dostávať dáta nielen od slovenských poskytovateľov. Týka sa to aj platforiem v iných členských štátoch EÚ, na ktorých obchodujú slovenskí daňoví rezidenti. Éra, keď sa investor mohol spoliehať na to, že jeho kryptotransakcie sú pre štát „neviditeľné“, sa definitívne skončila.

Aká by ste dali jednu praktickú radu ľuďom, ktorí budú tento rok prvýkrát priznávať kryptomenové príjmy?

Začnite s evidenciou. Skôr, ako otvoríte formulár daňového priznania, vyexportujte si kompletnú transakčnú históriu zo všetkých búrz a peňaženiek, na ktorých ste v roku 2025 obchodovali. Následne si správne zaklasifikujte všetky transakcie. Ku každej transakcii si priraďte hodnotu v eurách ku dňu transakcie a aplikujte konzistentný spôsob priraďovania obstarávacej ceny. Najčastejšie metódou FIFO, ale môžete aplikovať aj iné metódy. Bez tejto tabuľky nie je reálne správne vyplniť daňové priznanie.

Dnes existujú viaceré softvérové riešenia, ktoré vám celú túto prácu uľahčia a nestoja ani veľa peňazí. A ak si nie ste v niečom istí, neváhajte sa obrátiť na odborníka, daňového poradcu alebo advokáta. Náklady na odborné poradenstvo sú takmer vždy nižšie ako riziká spojené s nesprávne podaním daňového priznania.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy