Fico zvažuje nový model na pumpách: Zahraniční vodiči by mohli tankovať drahšie, ceny má riešiť Slovnaft
- Premiér naznačil vyššie ceny nafty pre zahraničných vodičov
- Vláda zároveň rokovala o zákonoch aj energetike
- Premiér naznačil vyššie ceny nafty pre zahraničných vodičov
- Vláda zároveň rokovala o zákonoch aj energetike
Vládny kabinet sa v utorok zaoberal viacerými témami od justície cez dopravu až po zdravotníctvo. Popri programe rokovania však výraznú pozornosť vzbudili aj vyjadrenia premiéra Roberta Fica k cenám pohonných látok a situácii na ropnom trhu.
Premiér naznačil, že jednou z možností do budúcnosti je zvýšenie cien nafty pre zahraničných zákazníkov. Podľa jeho slov sa má analyzovať viacero verzií a jednou z nich je aj model, pri ktorom by sa vyššia cena uplatnila až od určitého objemu natankovaného paliva. Zatiaľ však neoznámil zavedenie cenových stropov ani znižovanie daní.
Fico zároveň povedal, že vláda pristúpila na návrh, podľa ktorého by mal ceny regulovať samotný Slovnaft. Práve tento postup podľa neho predstavuje správnu cestu. Vláda teraz skúma, či sa takéto riešenie dá prijať čo najskôr. V praxi by to znamenalo, že zahraniční vodiči by mohli tankovať drahšie ako slovenskí.
Premiér pritom zdôraznil, že Slovensko má podľa neho najlacnejšiu naftu v rámci krajín V4 a že k lídrom patrí aj pri cene benzínu. Cieľom podľa neho zostáva, aby Slovensko malo porovnateľné ceny benzínu ako Poľsko, Česko a Maďarsko a zároveň nižšie ako Rakúsko.
Ropa, Družba a obavy z vývoja konfliktu
Robert Fico vo svojich vyjadreniach zároveň upozornil, že situácia na medzinárodných ropných trhoch sa podľa neho môže ešte zhoršovať. Súvisí to aj s vývojom na Blízkom východe. Premiér v tejto súvislosti vyhlásil „Irán nie je Venezuela, sú všetky predpoklady na to, že tento konflikt ešte bude pokračovať.“
Opäť sa vrátil aj k téme zastavených dodávok ruskej ropy cez ropovod Družba. Tento krok ostro kritizoval a tvrdil, že Slovensko aj Maďarsko sa dostali do nevýhodnej situácie. „Jediný, kto je vydieraný v Európskej únii, je Slovensko a Maďarsko,“ povedal premiér. Dodal aj to, že podľa neho mohol ropovod vypnúť len „blázon“.
K téme sa vyjadrila aj ministerka hospodárstva Denisa Saková, ktorá zopakovala, že Rada Európskej únie pre energetiku sa v pondelok nedohodla na kompromise, ako riešiť vysoké ceny elektriny. Zároveň trvala na tom, že dodávky ropy cez Družbu je potrebné obnoviť čo najskôr a že Ukrajina naďalej nepripúšťa inšpekciu na ropovode Družba a „skôr odmieta“ aj českú misiu na posúdenie škôd.
Odvolala sa pritom na bruselské rokovanie s ministrom energetiky Denysom Šmyhaľom. Zároveň pripomenula, že Chorvátsko stále trvá na tom, že prostredníctvom ropovodu Adria nebude dodávať ruskú ropu.
Slovnaft a jeho materská skupina MOL si preto objednali tankery s ropou z iných krajín. Slovensko a Maďarsko však tvrdia, že ropovod v skutočnosti nie je poškodený a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nechce dodávky obnoviť z politických dôvodov.
Premiér Robert Fico to zhrnul slovami, že „Slovenská republika musí vedieť, že ukrajinský prezident Zelenskyj úmyselne poškodzuje slovenskú ekonomiku za to, že nemáme rovnaký názor.“
Financovanie na obnovenie dodávok
Do vývoja okolo ropovodu Družba vstúpila aj Európska únia, ktorá podľa spoločného vyhlásenia predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej a predsedu Európskej rady Antónia Costu poskytne Ukrajine technickú podporu aj financovanie na obnovenie dodávok ropy cez ropovod Družba do Maďarska a na Slovensko, píše agentúra TASR.
Kyjev má túto pomoc vítať a súhlasiť s ňou. Premiér Robert Fico po utorkovom rokovaní vlády s predstaviteľmi spoločnosti Slovnaft zároveň povedal, že ceny pohonných látok na Slovensku by mali byť v nasledujúcich týždňoch približne na úrovni štátov Vyšehradskej štvorky a výrazne lacnejšie ako v Rakúsku.
Premiér sa dotkol aj európskej politiky voči Ukrajine. Uviedol, že pôžičku vo výške 90 miliárd eur pre Ukrajinu zatiaľ blokuje iba Maďarsko. Aj táto poznámka zapadla do širšieho rámca jeho kritiky súčasných energetických a geopolitických rozhodnutí v Európskej únii.
Kabinet riešil zmeny pri povinnej práci aj ochranu verejnosti v sporoch
Samotné rokovanie vlády sa venovalo aj viacerým legislatívnym návrhom. Jedným z nich boli zmeny v nariaďovaní povinnej práce. Po novom by ju po právoplatnom rozsudku mohol nariadiť probačný a mediačný úradník. Návrh predložilo ministerstvo spravodlivosti a jeho cieľom je odbremeniť súdy.
Ďalší návrh z dielne rezortu spravodlivosti sa týka osobitnej ochrany pre osoby zapojené do verejnej účasti. V súčasnosti sa takáto ochrana vzťahuje najmä na slabšie strany sporov, napríklad spotrebiteľov, zamestnancov alebo ľudí v antidiskriminačných sporoch. Po novom by sa jej rozsah mohol rozšíriť.
Ministri sa zaoberali aj vymenovaním nových členov Rady Protimonopolného úradu SR. Ide o ďalší z bodov, ktoré boli zaradené do programu rokovania vlády podľa zverejnených materiálov.
Aj keď sa na verejnosti najviac diskutovalo o cenách nafty a rope, program kabinetu ukázal, že vláda riešila aj praktické otázky fungovania štátu. Zmeny v justícii sa týkajú výkonu rozhodnutí aj postavenia ľudí, ktorí sa zapájajú do verejného života alebo sporov vo verejnom záujme.
Na stole bola aj autonómna doprava a kultúrne hodnoty
Súčasťou rokovania bol aj materiál o rozšírení rámca pre zavádzanie autonómnych dopravných systémov. Podľa predloženého návrhu má regulačné prostredie umožniť komerčné služby automatizovanej mobility pre prepravu osôb aj tovaru, pričom bezpečnosť cestnej premávky má zostať minimálne na úrovni porovnateľnej s ľudskými vodičmi alebo ešte vyššej. Materiál na rokovanie predložil premiér Robert Fico.
Kabinet sa venoval aj aktualizácii implementačného plánu Revízie výdavkov na zdravotníctvo na roky 2025 až 2027. Táto téma patrí medzi dôležité oblasti, v ktorých štát sleduje, ako efektívne míňa verejné peniaze a kam majú smerovať ďalšie úpravy.
Na programe bola aj novela zákona o podmienkach vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty a zákona o orgánoch štátnej správy v colníctve. Vláda tak riešila nielen ekonomiku a energetiku, ale aj oblasť kultúrneho dedičstva a fungovania verejných inštitúcií.
Čítaj viac z kategórie: Ekonomika
Zdroje: TK , TASR