Slovenskí seniori prichádzajú o milióny eur: Podvodníci na nich útočia premyslenými trikmi

Podvody už dávno nepatria medzi okrajové problémy, ktoré sa týkajú len niektorých jednotlivcov. Dnes je to globálny fenomén, ktorý každoročne pripraví ľudí aj firmy o obrovské sumy. Technológie síce zjednodušujú život, no zároveň otvárajú dvere čoraz sofistikovanejším formám kriminality.

Najnovšie čísla ukazujú, že problém sa netýka len veľkých ekonomík. Vplyv je citeľný aj na Slovensku, kde podvodníci cielia najmä na zraniteľné skupiny obyvateľov.

Svet prichádza o bilión dolárov ročne

Podľa spoločnosti Mastercard dosahujú globálne škody z podvodov už jeden bilión dolárov ročne, píše portál Kurzy.cz. Alarmujúci je aj ďalší fakt – až 96 % obetí svoje peniaze nikdy nezíska späť.

Za rastom stojí najmä rýchla digitalizácia a masívne využívanie technológií vrátane umelej inteligencie. Práve tie umožňujú podvodníkom konať rýchlejšie a presnejšie než v minulosti.

Firmy aj inštitúcie vnímajú situáciu čoraz vážnejšie. Až 72 % organizácií hlási nárast rizika kybernetických útokov. Tretinu internetovej prevádzky dnes navyše tvoria zariadenia, ktoré zneužívajú kyberzločinci.

Zasiahnutý je aj biznis. Každý štvrtý majiteľ malej firmy v Európe sa už stal terčom podvodu a rovnaký podiel sa obáva, že kybernetický útok by mohol viesť až k ukončeniu podnikania. Odborníci zároveň odhadujú, že do roku 2029 sa príjmy z kyberkriminality môžu stať treťou najväčšou „ekonomikou“ na svete.

zdroj: AI/Unsplash/Stock Birken

Podvodníci využívajú emócie aj technológie

Moderné podvody kombinujú psychológiu a technológie. Medzi najčastejšie patrí sociálne inžinierstvo, pri ktorom útočníci manipulujú obeť pomocou dôvery, naliehavosti alebo strachu.

Časté sú aj kybernetické útoky, napríklad malware či ransomware, ktoré dokážu ochromiť fungovanie firiem. Výrazný problém predstavuje aj krádež identity, pri ktorej útočníci zneužívajú osobné údaje na finančný zisk. Stále častejšie pritom využívajú aj umelú inteligenciu. Tá im umožňuje vytvárať falošné identity alebo presvedčivo napodobňovať iné osoby.

„Internetové podvody a kyberkriminalita dnes rastú v nebývalom rozsahu. Narušujú dôveru spotrebiteľov a predstavujú významné riziko pre firmy po celom svete. Preto je zásadná spolupráca naprieč celým ekosystémom a využitie moderných technológií vrátane umelej inteligencie,“ uviedla Jana Lvová, generálna riaditeľka Mastercard pre Česko a Slovensko.

„Aj preto budujeme komplexný systém prevencie podvodov, ktorý pomáha chrániť obchodníkov, banky aj spotrebiteľov a umožňuje ľuďom vykonávať digitálne transakcie bezpečne a s dôverou,“ pokračuje ďalej.

Spoločnosť za posledných päť rokov investovala do kybernetickej bezpečnosti viac ako 11 miliárd dolárov a monitoruje približne 19 miliónov subjektov z hľadiska rizík. Jej riešenie SafetyNet pomohlo za desať rokov znížiť objem podvodných transakcií o viac ako 70 miliárd dolárov.

WhatsAppové podvody sa vyskytujú čoraz častejšie 

Ako sme informovali, bankári aj štátne inštitúcie upozorňujú na návrat nebezpečných schém, ktoré cielia na dôveru ľudí, ich nepozornosť aj každodenné digitálne návyky.

Podľa údajov z februára 2026 ide najnovšie o kombináciu prepracovaného zneužitia WhatsAppu a falošných SMS správ, ktoré sa vydávajú za banku alebo Sociálnu poisťovňu.

Umelá inteligencia mala zjednodušiť prácu, výskum ukázal opak: Ľudia robia rýchlejšie a viac, mnohí sú vyhorení

Pri WhatsAppe správy prichádzajú priamo z WhatsAppových účtov známych, blízkych alebo príbuzných obetí. Útočníci sa tak dostávajú priamo do súkromných konverzácií a ťažia z dôvery, ktorú má ich obeť voči ľuďom zo svojho okolia.

Ak potom oslovený človek klikne na nejaký odkaz, program bežiaci na pozadí ho presmeruje na dôveryhodne pôsobiacu stránku, ktorá ho vyzve na autorizáciu nového zariadenia pre WhatsApp. V momente, keď udelí súhlas, podvodníci získajú prístup k jeho účtu cez webové rozhranie, čiže aj ku všetkým jeho kontaktom.

Seniori prichádzajú o celoživotné úspory

Globálne čísla majú konkrétnu podobu aj na Slovensku. Podvody tu v posledných rokoch pribúdajú a stávajú sa čoraz premyslenejšími.

Najviac ohrozenou skupinou sú seniori. Podvodníci na nich cielia zámerne – často majú úspory, dôverujú autoritám a nemajú skúsenosti s modernými formami podvodov.

Podľa inkasnej asociácie prišli starší ľudia na Slovensku v posledných rokoch o viac ako sedem miliónov eur, informuje SITA. Skutočná suma môže byť ešte vyššia, keďže mnohé obete podvod nenahlásia.

„Len v posledných rokoch prišli slovenskí seniori takýmito a podobnými legendami o viac ako sedem miliónov eur, pričom skutočné číslo môže byť vyššie, keďže mnohí poškodení sa za podvod hanbia a nenahlásia ho,“ upozornila inkasná asociácia.

Pozor na podvodné telefonáty

Jednou z najčastejších foriem podvodu (okrem WhatsAppu) sú telefonáty. Útočníci sa vydávajú za pracovníkov banky alebo polície a snažia sa vyvolať paniku. Tvrdia napríklad, že účet osloveného človeka niekto napadol alebo že si niekto berie úver na jeho meno.

Následne ho tlačia do rýchleho rozhodnutia a žiadajú o prevod peňazí na „bezpečný účet“, ktorý v skutočnosti kontrolujú oni. Podvodníci často používajú aj techniku spoofingu, pri ktorej sa na displeji zobrazí číslo banky alebo inej inštitúcie.

Ďalším častým scenárom sú podvody založené na emóciách. Útočník sa vydáva za príbuzného v núdzi a tvrdí, že potrebuje okamžitú finančnú pomoc. Hovor býva emotívny a sprevádza ho tlak na rýchlu reakciu. Obeť potom vyberie peniaze alebo ich odošle na účet podvodníka. Ak raz podvodník uspeje, často sa pokúsi získať ďalšie peniaze.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika