Dánsko rátalo s americkou inváziou: Armáda plánovala na obranu Grónska vyhodiť do vzduchu infraštruktúru

Dánsko sa začiatkom roka 2026 pripravovalo na možný vojenský konflikt so Spojenými štátmi kvôli Grónsku. Podľa informácií z dánskeho verejnoprávneho rozhlasu DR dostali vojaci rozkazy pripraviť sa na obranu ostrova vrátane možnosti zničiť jeho kľúčovú infraštruktúru. V prípade americkej invázie mali byť vyhodené do vzduchu pristávacie dráhy na hlavných letiskách, aby ich americká armáda nemohla využiť.

Informácie vychádzajú zo svedectiev zdrojov z dánskej vlády, armády a európskych spojencov. Situácia sa vyostrila po tom, čo americký prezident Donald Trump opakovane hovoril o záujme Spojených štátov získať strategický arktický ostrov. Napätie medzi Washingtonom a európskymi spojencami sa tak dostalo do nezvyčajnej situácie, keď sa dvaja členovia NATO pripravovali na možnú konfrontáciu, uvádza BBC.

Prípravy na obranu a zničenie infraštruktúry

Podľa informácií médií začalo Dánsko brať hrozbu amerického zásahu vážne v januári 2026. Vojenské jednotky boli vyslané do grónskeho hlavného mesta Nuuk a do oblasti Kangerlussuaq, kde sa nachádza jedno z najdôležitejších letísk na ostrove. Prípravy zahŕňali aj logistické opatrenia pre prípad bojov. Do Grónska boli dopravené zásoby krvi určené na ošetrenie zranených vojakov. Zároveň sa pripravovali scenáre obrany strategických bodov na ostrove, uvádza Times of India.

Zaujíma ťa Dubaj, cestovanie na Blízkom východe a súčasná situácia?

Áno Nie

Prečítaj si článok: Natália žije 20 rokov v Dubaji a zažila niekoľko kríz (Rozhovor)

Reklama

Prečítaj si článok

Reklama

Prečítaj si článok

„Hovorilo sa, že skončil, no vždy sa dokázal poučiť a vyjsť silnejší“ (ROZHOVOR)

Kľúčovým prvkom obranného plánu bolo zničenie pristávacích dráh v Nuuku a Kangerlussuaqu. Tieto letiská predstavujú hlavné vstupné body pre leteckú dopravu na ostrove. Ak by ich dánske jednotky zničili, americké vojenské lietadlá by ich nemohli použiť na rýchle nasadenie síl.

Podľa jedného zo zdrojov citovaných médiami bolo cieľom zvýšiť náklady potenciálnej operácie pre Spojené štáty. Vojenské vedenie si zároveň uvedomovalo, že dánske jednotky by pravdepodobne nedokázali americkú armádu úplne zastaviť.

Európska podpora a napätie v NATO

Dánsko zároveň hľadalo politickú a vojenskú podporu u európskych partnerov. Podľa dostupných informácií začala Kodaň rokovať s Francúzskom a Nemeckom o spoločnom postupe v prípade eskalácie situácie.

Do Grónska následne dorazili menšie kontingenty vojakov z viacerých európskych krajín vrátane Francúzska, Nemecka, Švédska a Nórska. Svoje zastúpenie vyslala aj Veľká Británia. Oficiálne boli tieto aktivity prezentované ako súčasť spoločných vojenských cvičení pod názvom Operation Arctic Endurance, uvádza TV Nova. 

V rámci týchto aktivít boli do oblasti presunuté dánske vojenské lietadlá, francúzska námorná loď a jednotky špecializované na boj v arktických podmienkach. Podľa zdrojov však skutočným cieľom bolo pripraviť obranu ostrova pre prípad americkej vojenskej operácie.

Situácia sa podľa európskych predstaviteľov vyhrotila po udalostiach vo Venezuele, kde americké špeciálne jednotky uskutočnili operáciu proti prezidentovi Nicolásovi Madurovi. Táto akcia vyvolala obavy, že Washington by mohol pristúpiť k podobne rýchlemu zásahu aj v prípade Grónska.

Hormuzský prieliv pod tlakom: Hrozí riziko výpadku potravín pre viac než 100 miliónov ľudí

Hoci Spojené štáty nakoniec od myšlienky získania Grónska ustúpili a prezident Trump neskôr naznačil, že nechce použiť vojenskú silu, udalosť odhalila napätie medzi spojencami v rámci NATO. Prípravy dánskej armády ukazujú, že Kodaň brala možnosť konfliktu vážne a bola pripravená pristúpiť aj k zničeniu vlastnej infraštruktúry, aby zabránila jej využitiu potenciálnym útočníkom.

Kríza zároveň zdôraznila strategický význam Arktídy v súčasnej geopolitike a rastúci záujem veľmocí o tento región.