Firma s tržbami 14 miliónov eur odchádza zo Slovenska: Definitívne zhasína linky spolu s partnerom

Keď Samsung koncom februára 2026 potvrdil, čo mnohí tušili – že galantský závod do mája 2026 ukončí výrobu televízorov – väčšina pozornosti sa sústredila na 750 kmeňových zamestnancov Samsungu.

Skutočný rozsah dôsledkov odchodu Samsungu zo Slovenska je však širší. Spúšťa sa reťazová reakcia, ktorá zasiahne desiatky ďalších firiem a podľa odhadov analytikov môže región pripraviť o ďalších 2 500 až 3 500 pracovných miest.

Jednou z prvých konkrétnych obetí je spoločnosť SAMIL BALENIE, s. r. o., z Galanty. Tá podľa dostupných informácií plánuje ukončiť svoju činnosť koncom mája 2026 – teda presne vtedy, keď Samsung zhasína svoje posledné linky.

Firma, ktorá vznikla rok po Samsungu a zrejme kvôli Samsungu

Samil Balenie nie je náhodná firma, ktorá sa ocitla v zlom čase na zlom mieste. Je to učebnicový príklad tzv. satellite supplier – dodávateľa, ktorý prichádza za veľkým odberateľom, pohybuje sa v jeho tieni a rastie spolu s ním.

Spoločnosť bola založená v roku 2003 v Galante ako dcérska spoločnosť juhokórejskej skupiny Samil INNOPAK, pôsobiacej od roku 1979. Rok 2003 nie je náhoda – Samsung otvoril galantský závod v júli toho istého roka.

Samil INNOPAK je kórejský výrobca obalových riešení, špecializovaný práve na expandovaný polystyrén (EPS) – materiál, ktorý sa používa na ochranu elektroniky pri preprave. Keď kórejský televízorový gigant hľadal lokálneho dodávateľa obalov, jeho vlastný kórejský partner prišiel spolu s ním.

Firma sídli na adrese Terezov 1030 v Galante, certifikovaná je podľa ISO 9001 aj ISO 14001, a podľa vlastnej webovej stránky ponúka aj širšie produktové portfólio – EPS výlisky, formy, stroje aj tepelnú izoláciu. 

Firma odchádza v dobrej kondícii, ale bez budúcnosti

Finančné výsledky Samil Balenie za rok 2025 sú prekvapivo dobré – o to smutnejší je kontext ich zverejnenia.

Tržby firmy v roku 2025 dosiahli 14 131 596 eur, čo predstavuje medziročný nárast o 4,5 %, uvádza platforma Valida. Zisk po zdanení vzrástol dramaticky – na 1 290 262 eur, čo medziročne predstavuje nárast o vyše milión eur. EBITDA dosiahla 2 062 090 eur a medziročne stúpla o 291 %. Pridaná hodnota firmy sa vyšplhala na takmer 4 milióny eur pri hrubej marži 28 %.

zdroj: Valida

Inými slovami: firma odchádza nie preto, že by krachovala. Odchádza preto, že jej hlavný odberateľ odchádza prvý. Tento paradox je jedným z kľúčových problémov modelu, na ktorom stál galantský priemyselný ekosystém posledných 20 rokov. Samil Balenie môže vykazovať zdravé marže a rastúci zisk, ale ak tvorí rozhodujúcu väčšinu tržieb jediný odberateľ, finančná kondícia firmy je len ilúziou odolnosti.

Stačí jedno rozhodnutie v kancelárii v Soule a celý biznis je bez perspektívy.

Spoločnosť Samil Balenie sme požiadali o stanovisko. Článok budeme aktualizovať.

Účet za zlú politiku: Štát príde o 20 miliónov eur ročne

Odchod Samsungu z Galanty nie je len ranou pre zamestnanosť, ale aj priamym úderom pre štátny rozpočet. Podľa analýzy Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) stratí Slovensko ukončením tejto výroby viac ako 20 miliónov eur ročne na daniach a odvodoch.

Zamestnávatelia upozorňujú, že juhokórejský koncern odchádza pre dlhodobo sa zhoršujúce podnikateľské prostredie, ktoré dusí kombinácia vysokých cien energií, transakčnej dane a neudržateľného odvodového zaťaženia.

„Sledujeme výsledok konsolidácie postavenej na zvyšovaní daní. Namiesto vyšších príjmov do rozpočtu prichádza ich výpadok a strata konkurencieschopnosti,“ varuje viceprezident RÚZ Jozef Špirko.

Podľa únie je Samsung vážnym varovaním, že ak vláda neprehodnotí súčasný kurz a nezruší represívne dane, regióny môžu čeliť ďalšej vlne odchodov strategických investorov.

Samil nie je jediná spoločnosť

Samil Balenie nie je jediná firma, ktorej Samsung odchodom zlomil väz. Úrad práce v Galante eviduje po Samsungu ďalšie hromadné prepúšťanie: spoločnosť nahlásila 13. marca 2026 ukončenie 228 pracovných miest, uviedla TASR.

Podľa informácií poslankyne PS Simony Petrík, na ktoré upozornil maďarský portál Bumm.sk, ide o Jasplastik-SK, spol. s r.o. z Matúškova – výrobcu plastových komponentov s maďarskými vlastníkmi (Jász-Plasztik). 

Zaujímajú ťa téma Peniaze & Financie?

Áno Nie

Prečítaj si článok: Banky znižujú úrokové sadzby hypoték

Reklama

Prečítaj si článok

Reklama

Prečítaj si článok

Teraz je ten správny čas začať vyjednávať, zhodujú sa odborníci

Ani Jasplastik pritom nie je v zlej finančnej forme. Podľa FinStat tržby firmy v roku 2024 presiahli 61 miliónov eur, zamestnáva 250 až 499 ľudí. Napriek tomu 228 z nich príde o prácu – rovnaká logika ako pri Samile: firma funguje, odberateľ odchádza.

Obidva prípady ilustrujú rovnaký jav: dodávatelia reagujú rýchlejšie, ako si verejnosť uvedomuje. Samsung ešte fyzicky nevypol linky, no jeho satelitní partneri už podávajú papiere na úrade práce. Výroba plastových komponentov a polystyrénových výliskov pre televízory stráca opodstatnenie nie vtedy, keď zhasne svetlo v hale, ale vtedy, keď je rozhodnutie prijaté.

Transakčná daň ako „tichý zabijak“ nízkomaržového biznisu

Zatiaľ čo v priemysle hovoria o odchode odberateľov, v sektore služieb sa skloňuje ďalší problém: drastický vplyv konsolidácie verejných financií. Tatiana Ondrejková, CEO spoločnosti Pelikán, upozorňuje, že nová transakčná daň zasahuje cestovné kancelárie nepomerne tvrdšie ako iné sektory.

Taktiež upozorňuje, že podnikateľské prostredie v roku 2026 trpí nielen vysokým zaťažením, ale aj stratou kredibility v zahraničí.

Pre firmy s globálnymi ambíciami sa slovenské sídlo stáva príťažou. „Slovensko má dnes takú nízku kredibilitu, že pri globálnych projektoch reálne zvažujeme ich spustenie zo zahraničia, napríklad z Dubaja alebo Spojeného kráľovstva,“ priznáva šéfka Pelikána.

Zahraniční klienti si podľa nej čoraz viac všímajú stabilitu krajiny, z ktorej firma pochádza. Nestabilita a rýchlo prijímané opatrenia vyháňajú úspešných podnikateľov do Česka či iných krajín, kde hľadajú predvídateľnejšie prostredie. Štát tak riskuje, že namiesto vyššieho výberu daní príde o celé biznisy, ktoré svoju daňovú rezidentúru presunú za hranice.

Nečakáme na úpadok, my v ňom už žijeme

Situácia, v ktorej sa Slovensko aktuálne nachádza, už podľa ekonóma Ivana Mikloša nie je len prechodnou krízou, ale systémovým úpadkom, ktorý pripomína kolaps južanských ekonomík spred rokov. Na otázku, či nás takýto scenár ešte len čaká, odpovedá bývalý minister financií nekompromisne: „Nečakáme, my sme na gréckej ceste,“ vyhlásil v podcaste Money Talk. 

Podľa neho je najväčším problémom fakt, že kým iné krajiny sa dokázali odraziť odo dna, Slovensko okupuje posledné priečky takmer všetkých dôležitých európskych rebríčkov.

Elita v korupcii, chvost v inováciách

Mikloš v rozhovore zdôrazňuje, že náš úpadok nie je výsledkom náhody, ale dôsledkom politických rozhodnutí.

„Náš problém je, že my sme na tých posledných miestach vo všetkom, okrem rebríčkov korupcie, neefektívnosti a nekompetentnosti,“ hovorí s trpkým sarkazmom.

Ako príklad uvádza tvrdé dáta o cenách energií, kde Slovensko vykazuje štvrtú najvyššiu cenu elektriny pre firmy v celej Európskej únii. Táto kombinácia drahej prevádzky a geopolitickej neistoty podľa neho spôsobuje, že strácame dych aj v našej kľúčovej disciplíne – v automobilovom priemysle.

Zdvihnutým varovným prstom pre mladú generáciu je tempo rastu HDP, ktoré sa v roku 2026 prepadlo k hranici jedného percenta. Mikloš vysvetľuje, že pri takomto tempe sa bohatstvo krajiny zdvojnásobí až za neuveriteľných 72 rokov. To v praxi znamená, že pol generácie mladých ľudí uvidí len minimálny posun vo svojej životnej úrovni.

Odchod Samsungu spustil v Galante domino efekt: Dôležitá firma nahlásila hromadné prepúšťanie 228 ľudí

„Ekonomika bez rastu znamená, že by sme všetci schudobneli, že by sme mali z roka na rok horšie zdravotníctvo a menšiu obranyschopnosť,“ varuje prezident think-tanku MESA 10.

Podľa Mikloša je ilúziou myslieť si, že nás zachráni súčasný model „montovne“, pretože ten už v roku 2026 naráža na svoje limity pri prechode na elektromobilitu. Štát sa snaží zaplátať diery zvyšovaním priamych daní a odvodov, čím definitívne dusí akúkoľvek snahu o prechod k modernej ekonomike.

„My nielenže neprejdeme na tú mozgovňu, ale my stratíme aj tú montovňu,“ uzatvára svoj výhľad. Slovensko v roku 2026 podľa neho v medzinárodnej súťaži o nové investície prehráva, pretože už nedokáže konkurovať ani krajinám, ako sú Portugalsko či Španielsko.

Zostať, odísť alebo bojovať za zmenu

Keď príde reč na to, čo by mali robiť mladí ľudia, ktorí dnes stoja pred otázkou, či si už nemajú zbaliť kufre, Mikloš ponúka tri možnosti. Hoci priznáva, že odchod do zahraničia je pre mnohých logickou voľbou, on osobne presadzuje aktívny prístup.

„Ja by som ponúkol tretiu možnosť: ostať tu a pričiniť sa o zmenu, lebo tá zmena je možná,“ hovorí s odkazom na 90. roky minulého storočia.

Zároveň však dodáva, že podmienkou je politická zmena, pretože veriť v zázračný obrat súčasnej vlády v druhej polovici volebného obdobia by bolo podľa jeho slov „úplne naivné“.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy