Pozor pri zbere medvedieho cesnaku. Domov si môžeš priniesť chrobáka s prudko dráždivým jedom

Jar prináša do lesov každoročne tisíce ľudí, ktorí vyrážajú na obľúbený zber medvedieho cesnaku. Popri čerstvých zelených listoch si však domov môžu nechtiac priniesť aj nepríjemné riziko, ktoré si mnohí všimnú až neskoro.

V období, keď sa lesy plnia zberačmi, sa totiž v rovnakom prostredí objavuje aj májka fialová, chrobák, ktorý môže pri kontakte spôsobiť bolestivé podráždenie a ďalšie zdravotné komplikácie.

Hoci tento nápadný modrofialový chrobák nepatrí medzi škodcov v pravom zmysle slova a na Slovensku je chránený, jeho obrana je veľmi účinná. Problém vzniká najmä vtedy, keď sa človek pri zbere ponáhľa, trhá listy po hrstiach a nepozerá sa dostatočne pozorne, čo všetko sa medzi nimi ukrýva. Práve v takých chvíľach sa môže májka dostať do košíka, tašky alebo priamo do rúk.

Väčšina ľudí ju nečaká práve pri zbere cesnaku

Medvedí cesnak rastie najmä vo vlhších lesoch, kam na jar smerujú zástupy ľudí. Májka fialová sa v rovnakom období objavuje v lesoch, na ich okrajoch aj na lúkach, preto sa ich výskyt prirodzene prekrýva. Dospelé jedince bývajú najaktívnejšie od marca do júna, teda práve v čase, keď je zber cesnaku najintenzívnejší.

Tento chrobák je na pohľad pomerne výrazný. Má tmavé až modrofialové lesklé telo, krátke krovky a nápadne nafúknutý zadoček.

Aj napriek tomu ho zberači nemusia zaregistrovať, najmä ak sa sústredia len na rýchly zber listov. Riziko je vyššie pri trhaní väčšieho množstva naraz, keď si človek nekontroluje každý list osobitne.

Nebezpečenstvo nespočíva v tom, že by májka hrýzla alebo štípala. Jej obrana funguje inak. Pri ohrození vylučuje z kĺbov končatín tekutinu, ktorá obsahuje kantaridín. Práve táto látka je dôvodom, prečo môže byť stretnutie s ňou veľmi nepríjemné.

Chrobák sa bráni chemicky a následky vedia bolieť

Ako vysvetľuje Peter Potocký, botanik z Chránenej krajinnej oblasti Poľana pre denník SME, kantaridín je silne dráždivá látka. Po kontakte s pokožkou môže vyvolať pálenie, začervenanie, podráždenie a pľuzgiere.

Pri bežnom dotyku síce prejavy väčšinou nebývajú život ohrozujúce, no môžu byť bolestivé a nepríjemné. Väčší problém nastáva vtedy, ak sa látka dostane do očí, úst alebo do jedla.

Ak by sa chrobák omylom dostal medzi nazbierané listy a človek by ho spolu s úrodou priniesol domov, riziko sa zvyšuje. Otrava kantaridínom môže poškodiť tráviaci aj močový trakt a v ťažších prípadoch aj obličky.

Práve preto je dôležité nebrať tento problém na ľahkú váhu, aj keď sa májka na prvý pohľad môže javiť len ako ďalší nenápadný lesný obyvateľ.

Riziko rastie aj vtedy, keď ju zberač nechtiac pritlačí medzi listami. Obranná tekutina sa vtedy uvoľní priamo na ruky alebo na nazbierané rastliny. To je jeden z dôvodov, prečo sa pri zbere oplatí spomaliť a viac si všímať, čo človek v lese berie do rúk.

Pri zbere rozhoduje opatrnosť a dôslednosť

Najbezpečnejší spôsob zberu je jednoduchý. Listy sa oplatí zbierať po jednom a každý si pred odtrhnutím krátko prezrieť.

Menej bezpečné je trhanie veľkých trsov naraz, pri ktorom človek ľahko prehliadne drobné, ale podstatné detaily. Ak niekto na zemi alebo na listoch zbadá väčšieho tmavého či fialovo lesklého chrobáka, mal by ho nechať na pokoji.

Májku netreba chytať holými rukami a už vôbec nie stláčať. Ak sa dostane na oblečenie, košík alebo tašku, vhodné je jemne ju striasť alebo odstrániť tak, aby sa nerozpučila.

Doma je potom dôležité všetky listy dôkladne umyť pod tečúcou vodou. To pomáha nielen pri prípadných zvyškoch dráždivej látky, ale aj pri bežných nečistotách, ktoré sa na voľne rastúcich rastlinách môžu nachádzať.

Májku nezabíjajte, no po kontakte konajte rýchlo

Okolo májky fialovej koluje viacero poloprávd. Medzi najčastejšie patrí predstava, že jej larvy cestujú priamo do včelích úľov. Presnejšie však je, že sa prichytávajú na samotárske včely, ktoré ich odnesú do svojich hniezd.

Tam sa potom živia zásobami peľu a nektáru aj vajíčkom alebo larvou včely. Ide o zvláštny životný cyklus, no nič to nemení na tom, že samotná májka je na Slovensku chránená a nemala by sa zabíjať.

Ak sa jej človek dotkne, mal by si čo najskôr umyť ruky mydlom a vodou a nesiahať si do očí ani na tvár. Pri výraznej kožnej reakcii, pri zasiahnutí očí alebo pri podozrení, že sa chrobák či jeho tekutina dostali do jedla, je rozumné okamžite kontaktovať lekára alebo Národné toxikologické informačné centrum.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska