Daňová revolúcia v Európe: Investori zaplatia aj za zisky, ktoré ešte nedosiahli (NÁZOR ODBORNÍKA)

Investori v Holandsku bijú na poplach. Tieto zmeny ich môžu stáť naozaj veľa, a to nielen finančne. V polovici februára 2026 schválila Dolná komora holandského parlamentu (Tweede Kamer) zákon s názvom Wet werkelijk rendement box 3 (Zákon o skutočnom výnose v Boxe 3).

Táto úprava zavádza od 1. januára 2028 rovnú sadzbu dane vo výške 36 % na skutočné výnosy z úspor a investícií – vrátane nerealizovaných kapitálových ziskov, uvádza e15.

• Ako hodnotíte aktuálnu reformu zdaňovania investícií v Holandsku?
• Čo presne zákon prináša?
• Prečo tento zákon vznikol?
• Aký širší význam môže mať tento krok pre Európu?

Ide o legislatívny krok, ktorý nemá v rámci vyspelých ekonomík OECD obdobu a ktorý vyvoláva vlnu kritiky zo strany daňových poradcov, investorov aj podnikateľských organizácií. Aj preto sme sa na túto tému zhovárali s odborníkom na dane a daňové právo Lukášom Steinigerom. 

Investori reagujú na schválenú legislatívu

Holandskí investori sú nespokojní s legislatívou. Hrozí ich exodus do iných krajín, uvádza TouchIT. Daň z nerealizovaných ziskov totiž zdaňuje to, čo sa ešte reálne nestalo. Peniaze sú teda v danom momente len fiktívne, zisk nebol vytvorený a už je predmetom dane. Ide o často diskutovaný problém vo viacerých krajinách. Týka sa aj oblasti kryptomien. 

Medzi investormi v Holandsku sme zaznamenali silné reakcie na schválenú legislatívu. Ako hodnotíte aktuálnu reformu zdaňovania investícií v tejto krajine z pohľadu svojej expertízy?

Ako právnik a daňový špecialista považujem za dôležité upriamiť pozornosť odbornej aj laickej verejnosti na podstatu tejto reformy, na reakcie holandskej odbornej komunity a na širší kontext, ktorý z tejto legislatívnej zmeny robí precedens s potenciálnym dosahom na celú Európu.

Čo presne bude zákon vyžadovať?

Holandský systém dane z príjmov fyzických osôb rozdeľuje príjmy do troch kategórií (tzv. boxov). Box 1 pokrýva príjmy zo zamestnania a bývania, Box 2 príjmy z podstatného podielu (nad 5 % v spoločnosti) a Box 3 príjmy z úspor a investícií. Práve Box 3 prešiel zásadnou reformou.

Holandsko doteraz zdaňovalo investičný majetok na základe tzv. fiktívneho výnosu – daňová správa predpokladala fixný percentuálny výnos z majetku a ten zdanila bez ohľadu na to, koľko investor skutočne zarobil. Tento systém však holandský Najvyšší súd v sérii rozhodnutí od decembra 2021 (tzv. vianočný rozsudok) označil za rozporný s Európskym dohovorom o ľudských právach.

Zaujímajú ťa téma Peniaze & Financie?

Áno Nie

Prečítaj si článok: Banky znižujú úrokové sadzby hypoték

Reklama

Prečítaj si článok

Reklama

Prečítaj si článok

Teraz je ten správny čas začať vyjednávať, zhodujú sa odborníci

Nový zákon tento fiktívny model nahrádza hybridným systémom s dvoma režimami. Prvým je daň z rastu kapitálu (vermogensaanwasbelasting), ktorá sa vzťahuje na akcie, dlhopisy, kryptomeny, úspory a deriváty. Zdanená je ročná zmena trhovej hodnoty aktív od 1. januára do 31. decembra – a to aj vtedy, ak investor žiadne aktíva nepredal. Napríklad: ak hodnota portfólia na papieri vzrastie o 10 000 eur, investor zaplatí daň 3 600 eur, hoci žiadny zisk nerealizoval.

Druhým režimom je klasická daň z kapitálových ziskov (vermogenswinstbelasting), ktorá sa uplatňuje na nehnuteľnosti a kvalifikované podiely v startupoch – tu sa daň platí až pri skutočnom predaji.

S tým sa však u investorov spájajú aj ďalšie problémy…

Osobitne problematický je pri zdaňovaní nerealizovaných ziskov aspekt likvidity. Investor musí platiť daň z nerealizovaného zisku, pričom reálne nemusí disponovať hotovosťou alebo inými prostriedkami na jej úhradu. Holandská vláda si síce tento problém uvedomila a práve preto vynechala z režimu nerealizovaných ziskov nehnuteľnosti a podielnikov startupov. Rovnaký problém pritom pretrváva aj u držiteľov akcií, dlhopisov či kryptomien, ktoré sú síce likvidnejšie, ale nemusí to tak vždy byť. 

Navyše investori budú nútení realizovať svoje zisky práve z týchto investícií na konci roka, ak nebudú mať dostatočné prostriedky na úhradu dane, a to, samozrejme, nie je vždy žiaduce.

Taktiež môže nastať paradoxná situácia, keď investori môžu byť zdanení aj za to, že sa hodnota ich aktív zotavila po predchádzajúcom poklese – čistý zisk pritom v reálnom vyjadrení dosiahnutý nebol.

Prečo tento zákon vôbec vznikol?

Kľúčovým faktorom bola ústavná nevyhnutnosť. Po rozhodnutí Najvyššieho súdu z roku 2021 zostalo Holandsko bez právne udržateľného rámca na zdanenie investičných výnosov, čo štátny rozpočet stálo odhadom 2,3 miliardy eur ročne. Holandská vláda tak siahla po riešení, ktoré podľa jej vyhlásenia bolo technicky jednoduchšie zaviesť do praxe. Pravda však je, že žiadna z porovnateľných krajín OECD neuplatňuje daň z nerealizovaného rastu kapitálu v podobe, ako ju zavádza Holandsko. Preto existujú pochybnosti o reálnom dôvode uplatnenia takejto podoby zdaňovania ziskov z investícií v praxi.

Čo to môže znamenať pre holandských investorov a samotné Holandsko?

Podľa všetkého je možné očakávať, že fyzické osoby s vysokým majetkom budú motivované k daňovej emigrácii. Už dnes mnohé holandské poradenské firmy hlásia výrazný nárast dopytov po emigrácii, pričom medzi najčastejšie zvažované destinácie patria Dubaj, Singapur, Portugalsko a Andorra. Holandsko síce uplatňuje exit tax pri emigrácii, no ten je v určitých prípadoch možné rozložiť na viacero rokov.

Historické paralely sú taktiež varovné. Švédsko po desaťročiach majetkovej dane so sadzbami až 4 % zažilo masívny odliv kapitálu. Napríklad zakladateľ IKEA Ingvar Kamprad strávil viac ako 40 rokov v zahraničí. Po zrušení dane v roku 2007 sa približne 4 000 bohatých Švédov vrátilo a krajina zažila podnikateľskú renesanciu, z ktorej vzišli spoločnosti ako Spotify či Klarna. Nórsko po zvýšení majetkových daní zaznamenalo emigráciu daňovníkov, ktorí so sebou odniesli odložené príjmy vo výške 142 miliárd nórskych korún. 

Aký širší význam môže mať tento krok pre Európu?

Holandský experiment prichádza v čase, keď Európa čelí systematickej strate konkurencieschopnosti v oblasti formovania kapitálu, a to najmä voči USA. Zdanenie nerealizovaných ziskov predstavuje z pohľadu daňovej teórie jeden z najagresívnejších zásahov do vlastníckych práv investorov, pretože vytvára daňovú povinnosť z majetku, ku ktorému daňovník nemá reálny prístup v podobe hotovosti alebo reálnych prostriedkov.

Jediný útok môže predĺžiť trasu ropy o 13-tisíc kilometrov. Jemenskí povstalci držia v šachu svetové dodávky

Sú obavy zo zdanenia nerealizovaných ziskov relevantné aj pre slovenských podnikateľov či investorov?

Pre Slovenskú republiku je tento vývoj relevantný z niekoľkých dôvodov. Je to príklad, kam môže viesť ústavnoprávny tlak na reformu zdanenia majetku. Je to tiež varovanie pred legislatívnymi riešeniami motivovanými skôr implementačnou jednoduchosťou ako ekonomickou racionalitou. V neposlednom rade je to potvrdenie trendu zvyšovať daňovú záťaž investorov.

Zákon ešte čaká na schválenie holandským Senátom (Eerste Kamer), kde strany, ktoré ho podporujú, disponujú väčšinou. Ak bude legislatívna úprava schválená, Holandsko sa stane prvou vyspelou ekonomikou, ktorá v takomto rozsahu zaviedla ročné zdanenie nerealizovaných ziskov.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy