Parkinson nečaká na starobu, objavuje sa už v 30-ke. Neurológovia vyvracajú najväčšie mýty o zákernom ochorení

Podľa údajov NCZI pribudne na Slovensku každoročne približne 4 000 nových pacientov s Parkinsonovou chorobou. V globálnom meradle zasahuje približne 7 až 10 miliónov ľudí a za posledných 25 rokov sa jej výskyt zdvojnásobil. Kým svetové štatistiky poukazujú na vyšší výskyt u mužov, Slovensko sa od tohto trendu odkláňa a eviduje viac pacientok.

Ochorenie bolo v minulosti spájané najmä s nedostatkom dopamínu, no súčasné poznatky poukazujú na komplexný mechanizmus zahŕňajúci viaceré patologické procesy. Tie pritom nezasahujú len starších ľudí, ako sa mnohí mylne domnievajú.

Aké sú príznaky Parkinsonovej choroby?

Parkinsonova choroba nesie nálepku ochorenia starších ľudí. Neurológovia však upozorňujú, že práve táto predstava patrí medzi najnebezpečnejšie omyly. „Parkinsonova choroba je stále obklopená mylnými predstavami a je do veľkej miery nepochopená,“ hovorí neurochirurg Dr. Ankit Amar Gupta pre portál Hindustan Times.

„Väčšina ľudí si ju spája len s trasom alebo sa domnieva, že ide o ochorenie, ktoré prichádza až vo vyššom veku. Takýto predpoklad je nebezpečný, pretože príznaky sa môžu objaviť aj u mladších ľudí a zostať nepovšimnuté celé mesiace alebo roky,“ dodáva.

Ochorenie môže dokonca zasiahnuť aj ľudí v najproduktívnejšom období života. „Parkinsonova choroba je progresívne neurologické ochorenie a jej počiatočné prejavy môžu byť nenápadné; postihnúť môže aj mladších ľudí vo veku 30 až 40 rokov,“ upozorňuje Dr. Ritu Jha, riaditeľka a vedúca neurológie v Sarvodaya Hospital vo Faridabade. Prvé príznaky tak často unikajú pozornosti a ochorenie získava cenný čas, ktorý by inak patril cielenej liečbe.

National Institute on Aging upozorňuje na nenápadné signály, ktoré predchádzajú typickým motorickým prejavom. Poruchy spánku, strata čuchu, zápcha, úzkosť či depresie sa často objavujú dávno predtým, než sa ochorenie prejaví naplno. Dr. Gupta dopĺňa, že medzi prvé varovné znaky patrí aj stuhnutosť jednej strany tela či spomalené pohyby.

„Tras sa síce často považuje za najviditeľnejší príznak, no medzi varovné signály patrí aj zmena mimiky a rukopisu či poruchy spánku. Často ide o nemotorické prejavy, ktoré si ani pacienti, ani ich rodiny zvyčajne nevšímajú,“ uviedla Dr. Jha. Podľa Mayo Clinic sa práve tieto prejavy objavujú roky predtým, než pacient vyhľadá lekára.

Parkinsonovu chorobu zatiaľ medicína nevie vyliečiť. World Health Organization však zdôrazňuje, že precízne nastavená liečba dokáže výrazne tlmiť príznaky a predĺžiť obdobie kvalitného života.

Rozhodujúci faktor predstavuje čas. Včasná diagnostika otvára priestor pre cielenú kombináciu liekov, rehabilitácie, pohybového režimu a psychickej podpory.

Čo môže ovplyvňovať rozvoj ochorenia

Prevencia Parkinsonovej choroby nestojí na jedinom opatrení. Výskum totiž ukazuje, že riziko Parkinsonovej choroby môžu ovplyvňovať dlhodobé návyky aj prostredie, v ktorom človek žije.

Najkonzistentnejšie dáta sa opakovane viažu na pohyb. Pravidelná fyzická aktivita vystupuje ako jeden z najsilnejších ochranných faktorov. Podľa štúdie publikovanej v Neurology môže vyššia úroveň pohybu, najmä v pásme strednej až vyššej intenzity, súvisieť s nižším rizikom vzniku Parkinsonovej choroby. Viac pravidelného pohybu prináša silnejší ochranný efekt, hoci neexistuje absolútna garancia.

Podobné výsledky sa ukazujú aj pri strave. Do popredia sa dlhodobo dostáva najmä stredomorský štýl stravovania. Jedálniček bohatý na zeleninu, ovocie, strukoviny, orechy, olivový olej a ryby, s obmedzením priemyselne spracovaných potravín a nadmerného príjmu červeného mäsa, sa opakovane spája s nižším rizikom Parkinsonovej choroby. Potvrdzuje to napríklad veľká kohortová štúdia švédskych žien.

Mayo Clinic zároveň uvádza, že niektoré štúdie našli súvislosť medzi konzumáciou kávy alebo zeleného čaju a nižším výskytom tohto ochorenia.

Kľúčovú oblasť predstavuje prostredie. Pozornosť výskumu sa sústreďuje najmä na pesticídy, herbicídy, priemyselné rozpúšťadlá, niektoré kovy a opakované úrazy hlavy. Parkinson’s Foundation zdôrazňuje, že ochorenie pravdepodobne vzniká kombináciou genetickej predispozície a vonkajších faktorov, medzi ktoré patria toxíny, chemické expozície a poranenia mozgu.

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing