Slovenský GA Drilling získal 37,3 milióna eur. Predstavil nový produkt, s ktorým mieri k miliardovým tržbám

Za posledné roky prešla slovenská technologická firma GA Drilling výraznou zmenou stratégie. Pôvodná ambícia vybudovať prelomovú technológiu plazmového vŕtania sa postupne transformovala do riešenia, ktoré reflektuje aktuálne potreby trhu a reálnu ochotu zákazníkov investovať.

Firma tak prešla z fázy technologického experimentovania bližšie ku komerčne využiteľnému produktu. V odvetví, kde implementácia nových riešení trvá roky a každé rozhodnutie má vysoké finančné dopady, ide o zásadný posun.

Zakladateľ a predseda predstavenstva Igor Kočiš v rozhovore otvorene hovorí o limitoch pôvodnej technológie, reakcii trhu aj o dôvodoch, prečo bolo nevyhnutné prehodnotiť smer vývoja.

Vysvetľuje, ako vznikol NexTitan, akú úlohu zohral dopyt zo strany klientov a čo dnes rozhoduje o tom, či sa deep tech projekt dokáže presadiť v globálnej konkurencii.

• Prečo sa firma rozhodla zmeniť smer?
• Čo stojí za zásadným rozhodnutím v biznise?
• Kedy je čas opustiť pôvodnú víziu?
• Ako vyzerá realita technologického vývoja?
• Čo oddeľuje nápad od úspešného produktu?
• Prečo nestačí mať dobrú technológiu?
• Ako rozmýšľajú investori pri veľkých projektoch?
• Čo rozhoduje o úspechu na globálnom trhu?
• Prečo je cesta k výsledkom taká dlhá?
• Čo sa skrýva za veľkými biznisovými rozhodnutiami?

GA Drilling prešiel za posledné roky výrazným vývojom – od technológie PLASMABIT k novému produktu NexTitan. Bol to plánovaný vývoj, alebo skôr prirodzený pivot na základe toho, čo ukázal trh a testovanie?

Je to výsledok prirodzeného produktového vývoja inovatívnej technológie. Naším cieľom od začiatku bolo vytvoriť technológiu, ktorá zníži cenu hĺbkových vrtov natoľko, aby sa mohli začať stavať geotermálne elektrárne na celom svete.

Začali sme s viacerými kandidátskymi technológiami s potenciálom zásadne zmeniť spôsob vŕtania. Ako nosnú technológiu sme vyvíjali termálne vŕtanie pomocou plazmy, mechanické procesy boli podporné. Postupne sme narazili na niekoľko bariér – od technologických limitov až po konzervatívnosť vrtných spoločností voči prevratným technológiám.

Počas desiatok stretnutí a spoluprác s potenciálnymi klientmi sme si uvedomili, že najväčším problémom hĺbkových vrtov je popri rýchlosti vŕtania a životnosti vrtáka aj schopnosť správne ovládať vŕtací bit a manažovať prítlak na horninu.

To nás inšpirovalo doplniť nové funkcionality pre Plasmabit, ktoré slúžia na ovládanie zariadenia, zvýšenie tlaku na horninu a elimináciu dysfunkcií. Následne sme zistili, že tieto nové funkcionality majú obrovskú hodnotu, dokážu fungovať aj samostatne bez Plasmabitu, koncoví zákazníci to dokážu začať používať takmer okamžite a sú ochotní za to zaplatiť.

V rovnakom čase sme do nášho tímu doplnili skúsených inžinierov z vrtného priemyslu a v spolupráci s nimi sme zmenili priority vývoja a zrodil sa NexTitan – systém, ktorý dokáže automaticky manažovať rýchlosť rotácie a prítlak na vrták. Niečo také v tejto vertikále produktov ešte neexistuje.

Často sa hovorí, že technologické firmy musia vedieť pivotovať, keď sa ukáže, že pôvodná cesta nie je komerčne ideálna. Bol NexTitan výsledkom práve takéhoto hľadania market fitu?

Áno, presne tak. Plazmové vŕtanie je stále zaujímavá téma a vznikajú ďalšie startupy v tejto oblasti (napríklad Quaise s milimetrovými vlnami), no stále ide o komplikovanejšiu cestu ku škálovaniu ako realita, za ktorú sú firmy ochotné platiť už dnes. U NexTitanu vnímame pozitívnu odozvu od trhu – podarilo sa nám podpísať významné strategické partnerstvá a máme rozpracovaných niekoľko zaujímavých projektov.

Získali ste investíciu 44,1 milióna dolárov (37,3 milióna eur) na komercializáciu NexTitanu. Je to moment, keď sa z výskumno-vývojovej firmy stáva komerčná technologická spoločnosť?

Je to moment, keď začíname transformáciu na komerčnú firmu, no nestane sa to zo dňa na deň ako v iných sektoroch. Obchodný cyklus v našom odvetví trvá 1 až 4 roky a samotná realizácia projektu môže trvať ďalších 2 až 5 rokov.

Vo februári 2026 sme v nórskom testovacom centre v Stavangeri ukázali, že NexTitan funguje a dokáže doručiť parametre v tvrdej hornine, ktoré sme doteraz ukazovali len v simuláciách. Tento rok nás čaká významná vrtná kampaň, kde plánujeme potvrdiť ďalšie dôležité očakávania a zároveň vytvoríme dátový súbor, ktorý od nás očakáva každá komerčná firma pred nasadením nového riešenia do vŕtania. Aktuálna investícia nám pomôže preklenúť túto fázu.

Do firmy prišiel nový CEO Tony, ktorý má dlhoročné skúsenosti z oil & gas odvetvia. Znamená jeho príchod, že firma sa dnes viac sústreďuje na predaj produktu a komerčné projekty ako na samotný výskum?

Tonyho cieľom je komercializovať GA Drilling a zabezpečiť, aby sa NexTitan začal predávať. To však neznamená, že končíme s vývojom. Naopak, výskum a vývoj naďalej pokračuje – ako na NexTitane, tak aj na novej verzii NexTitan Pulse, čo je nástupca Plasmabitu.

Vďaka komerčnej spolupráci s brazílskym energetickým lídrom Petrobras a novej investícii dokážeme kombinovať oba prístupy. Zároveň presúvame výskum a vývoj bližšie k trhom, kde sa budú samotné produkty aj aplikovať – do Houstonu v Texase, Rio de Janeira v Brazílii či Gloucesteru vo Veľkej Británii.

NexTitan dosiahol pozitívne výsledky pri testovaní v Nórsku. Čo to v praxi znamená – ste už vo fáze, keď máte zákazníkov a reálne projekty, alebo ste stále vo fáze testovania?

Sme vo finálnej fáze testovania, ktorá sa ukončí počas roka 2026. Už teraz paralelne pripravujeme projekty, v ktorých sa má vŕtať aj v roku 2027. Finálne vrtné testy prebiehajú v spolupráci s aktuálnymi klientmi, aby sa pripravili dáta pre vrty v roku 2027. Pripravované a diskutované projekty sú najmä v Holandsku a Kanade.

Kedy očakávate prvé väčšie komerčné nasadenia a moment, keď technológia začne generovať významné príjmy?

Po štarte v tomto roku spúšťame v roku 2027 plánované hlbšie komerčné vrty. V roku 2028 očakávame škálovanie a významný nárast tržieb z predaja a prenájmu NexTitanu.

Vývoj deep-tech technológií je extrémne kapitálovo náročný. V čom je podľa vás najväčší rozdiel medzi budovaním takejto firmy v USA a v strednej Európe?

Najväčší rozdiel je v prístupe ku kapitálu a v mentalite investorov aj populácie. V USA sa investori sústreďujú na víziu a dlhodobý dosah. Sú ochotní investovať desiatky miliónov do toho, aby sa čo najrýchlejšie dal otestovať nápad a jeho potenciálny vplyv. 

Zároveň rozumejú tomu, že na prvýkrát sa to nemusí podariť, a podporujú mentalitu „skús, pokaz, nauč sa, zlepši“. Dobrým príkladom je SpaceX, ktorý niekoľkokrát havaroval pri pristávaní, kým sa im podarilo pristáť. Bez kapitálu a tejto mentality by SpaceX skrachoval po prvom neúspešnom teste.

Väčšina európskych investorov nemá k dispozícii ani taký kapitál, ani túto mentalitu. Zameranie je na čísla, minimalizáciu rizika a počtu omylov. To funguje v bankovníctve, etablovaných firmách alebo bežných produktoch.

Pri novom type špecifických produktov to má skôr negatívny vplyv. Namiesto toho, aby sa firma sústreďovala na rozvoj produktu, je konzistentne v móde šetrenia, aby prežila, a neustále hľadá zdroje príjmov. To ovplyvňuje rýchlosť vývoja a testovania.

V USA investori často investujú stovky miliónov ešte pred komerčným produktom. V Európe firmy získavajú kapitál postupne po menších kolách. Ako tento rozdiel ovplyvňuje rýchlosť vývoja a schopnosť dostať produkt na trh?

Jedným slovom: brutálne. Rýchlosť testovania určuje rýchlosť zlepšovania. Ak má firma malý kapitál, testuje pomaly a proces môže trvať dlhé roky – je to náročné, ak nie priamo zničujúce. Medzitým dobre kapitálovo vybavená firma sa za 4 až 5 rokov dostane v našom sektore od idey k produktu.

Je pravda, že v Európe je často viac talentu na výskum a teóriu, ale menej ľudí so skúsenosťami s komercializáciou a budovaním produktov pre globálny trh?

Keď sa pozrieme na svetové čísla úspešných firiem z Európy v porovnaní so zvyškom sveta, dáta toto tvrdenie podporujú. V softvérovom svete sa to pomaly začína meniť – napríklad vo Švédsku vzniklo za posledných pár rokov niekoľko globálne úspešných firiem – no stále je to málo v porovnaní so zvyškom sveta.

Je to veľa o mentalite dokonalosti a ideálov. Tá má svoje výhody – život v Európe je v mnohých oblastiach skvelý. No má aj nevýhody: pri podnikaní takáto mentalita naozaj nefunguje. Dokonalosť je najväčší nepriateľ rozvoja podnikania.

Hovorili ste, že posledná investícia je pre GA Drilling zlomová najmä preto, že vám umožnila získať skúsených inžinierov zo zahraničia a testovať v špičkových testovacích centrách. Ako veľmi rozhodujú ľudia a testovacia infraštruktúra o úspechu takejto technológie?

V podstate je to na úrovni 0 a 1.

Prvá otázka každého potenciálneho klienta je, koľko vrtov zrealizoval alebo koľko vrtných nástrojov vyrobil tím okolo NexTitanu. V minulosti bola odpoveď nula, a  tam končila diskusia. Dnes máme v tíme ľudí, ktorí strávili celý život výrobou vrtných alebo vesmírnych technológií, a zároveň ľudí, ktorí ich zavádzali do prevádzky. Vďaka tomu po prvej otázke prirodzene prichádza druhá: Aké máte dáta z reálneho vŕtania?

V minulosti by aj tu diskusia skončila. Dnes, vďaka možnosti vŕtať v jednom z najlepších testovacích centier na svete, vieme odpovedať. A otvárajú sa nám doteraz zatvorené dvere.

Keď sa pozriete späť na celý príbeh GA Drilling, čo bolo najťažšie – technológia, financovanie, presvedčiť investorov, alebo vydržať roky bez komerčných príjmov?

Každá z týchto častí je sama o sebe veľmi ťažká. To najťažšie však je ich kombinácia v jednom čase. Rozhodujúce však bolo zvládnuť neúspechy, ochladenia trhu a krízy. 

Mnohí ľudia sa pýtajú, prečo deep-tech firmy potrebujú toľko kapitálu a prečo tak dlho trvá, kým prídu tržby. Ako by ste laikovi vysvetlili, prečo je vývoj takýchto technológií úplne iný ako napríklad vývoj softvéru?

Jednoduchým príkladom je pochopenie vplyvu, ak sa niečo pokazí. Keď sa niečo pokazí pri vŕtaní na oceáne pri získavaní ropy, hovoríme o desiatkach ľudských životov, desiatkach tisíc mŕtvych živočíchov a na desaťročia zničenej faune a flóre. Škody sú v miliardách dolárov. Stačí na to jedna až dve chyby. Pozrite si prípad Deepwater Horizon oil spill.

Preto každá nová technológia potrebuje prejsť dôsledným a dôkladným testovaním, ktoré stojí milióny. Cyklus: inovácia, vývoj, dizajn, výroba, test môže trvať aj rok a je potrebné ho absolvovať niekoľkokrát, pri šplhaní sa po takzvanom rebríčku technologickej pripravenosti, až po overený produkt. A je veľmi málo firiem, ktoré podstúpia riziko skúšania novej technológie, pretože ak sa niečo pokazí, má to na ne extrémny vplyv. 

Ak sa NexTitanu podarí komerčne presadiť, ako veľký trh vlastne riešite? Hovoríme o miliardovom, desaťmiliardovom alebo ešte väčšom trhu?

Ročne sa na celom svete v rámci ropného a geotermálneho priemyslu vyvŕta 50 000 až 70 000 vrtov. Takmer polovica z nich sa uskutoční v USA. Ak by sa nám podarilo predať NexTitan na 1 percento týchto vrtov, firma dosiahne na tržbách približne 1 miliardu. Celkový trh ako taký má hodnotu vyšších desiatok miliárd.

Kde vidíte GA Drilling o päť rokov – ako technologického dodávateľa pre vrtné spoločnosti, energetickú firmu alebo ako firmu, ktorú kúpi veľký priemyselný hráč?

O päť rokov chceme byť uznávaný technologický dodávateľ na každom hlbokom alebo technologicky náročnom vrte v geotermálnom a ropnom sektore.

Našou misiou stále zostáva geotermálna energia. Postupom času uvidíme, či zostaneme technologickým hráčom so strategickými partnermi, alebo rozvinieme aj energetickú divíziu. Akvizícia je v každom biznise vždy možnosť, no zatiaľ sa pozeráme na GA Drilling ako dlhodobo rastúcu firmu. Odpredaj zatiaľ nezvažujeme.

A posledná otázka – čo by ste odkázali slovenským podnikateľom a inžinierom, ktorí chcú budovať technologické firmy s globálnym dosahom, ale pôsobia v regióne, kde je menej kapitálu a infraštruktúry ako v USA?

Aby čím skôr vycestovali, získali expertov a talent z odvetvia, ktorému sa venujú, a cez nich získali potrebný kapitál na rast. Ak to nie je možné, odporučili by sme upraviť ambíciu na región, pre ktorý je ich aktuálny kapitál a interný talent postačujúci.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy