„Plugin hybrid je nezmysel a elektromobil ako jediné auto nechcem,“ tvrdí šéfredaktor TopSpeed.sk Maroš Čabák

Nákup nového auta patrí k najväčším finančným rozhodnutiam v živote bežného človeka. Mnohí podliehajú marketingu automobiliek, ktorý sľubuje prevratné ekologické technológie, obrie dotykové displeje a dokonalý komfort. Realita na cestách a v peňaženkách je však často úplne iná. Do popredia sa tlačia technológie, ktoré v praxi nefungujú, zatiaľ čo ceny nových vozidiel stúpajú do astronomických výšok.

V relácii Cash flow o týchto problémoch otvorene hovoril rešpektovaný motoristický novinár, šéfredaktor portálu TopSpeed.sk a dlhoročný inštruktor školy bezpečnej jazdy Maroš Čabák. Podľa jeho slov moderný automobilový svet ovláda séria mýtov a legislatívnych bizarností, na ktoré v konečnom dôsledku dopláca samotný zákazník. Prečítaj si prehľad najdôležitejších faktov, ktoré ti pomôžu zorientovať sa v aktuálnej situácii na trhu.

Nové auto zo showroomu? Pre väčšinu Slovákov ekonomická facka

Štatistiky predaja áut na Slovensku odhaľujú tvrdú realitu. Nové auto zo showroomu kupuje iba pätina Slovákov – presnejšie, je to len približne 15 % domácností. Drvivú väčšinu nového vozového parku, až 80 %, u nás nakupujú firmy do svojich flotíl. Tie ich po štyroch rokoch ekonomicky odpíšu a až potom sa tieto vozidlá dostávajú na trh s jazdenými autami, kde po nich siahne bežný spotrebiteľ.

Kupovať si úplne nové auto z vlastného vrecka je z ekonomického hľadiska obrovský luxus. Vozidlo stráca obrovskú časť svojej hodnoty v momente, kedy s ním majiteľ po prvýkrát odíde z predajne.

Podľa Maroša Čabáka stráca auto po opustení showroomu desiatky percent zo svojej ceny. Pri niektorých modeloch majiteľ stratí desať percent, no pri iných to môže byť rovno polovica pôvodnej hodnoty.

Najväčší prepad v cene majú momentálne čínske značky. Čína v uplynulom období masívne expandovala na slovenský trh, kde dnes pôsobí viac ako 10 čínskych automobiliek. Hoci lákajú na nízke ceny, bohatú výbavu a dlhé záruky, na trhu jazdených vozidiel narážajú na obrovskú vlnu nedôvery. Ak si dnes niekto kúpi čínske auto, o dva roky ho predá len s obrovskou stratou, pretože kupujúci sa jazdených číňanov boja a chýba im overená servisná sieť.

Naopak, najmenej na hodnote stráca nemecká prémiová trieda či športové značky typu Porsche. Pre bežného človeka sú preto najrozumnejšou voľbou jazdené autá vo veku od 3 do 7 rokov, kedy je pomer medzi nákupnou cenou a spoľahlivosťou najideálnejší.

„Nekúpil by som si plugin hybrid.“ Pohon, ktorý sklamal očakávania

Keď padla otázka, aké auto by si skúsený motoristický novinár nikdy nekúpil, odpoveď bola jednoznačná: „Nekúpil by som si plugin hybrid.“ Tento typ pohonu, kombinujúci klasický spaľovací motor s batériou dobíjateľnou zo siete, bol dlhé roky prezentovaný ako ideálny ekologický kompromis. Podľa experta však v praxi prináša to najhoršie z oboch svetov. Ide o kombináciu slabého benzínového motora a ťažkého akumulátora, čo dramaticky zvyšuje hmotnosť vozidla. Výsledkom je komplikovaná technika, predražený servis a vysoká obstarávacia cena.

Najväčšie zlyhanie konceptu plugin hybridov sa ukázalo vo firemných flotilách. Dlhodobé európske štúdie potvrdili, že až 80 % ľudí tieto autá vôbec nenabíjalo. Zamestnanci dostali auto, vyfasovali tankovaciu kartu na palivo a s nabíjaním káblom strácali čas len málokedy.

Vozidlo, ktoré malo mať podľa papierov spotrebu 1,5 litra na 100 kilometrov, tak kvôli ťažkej vybitej batérii jazdilo v realite za 8 až 11 litrov. Ak hľadáš úsporné auto, oveľa rozumnejšou voľbou je klasický hybrid, o ktorý sa netreba starať so zásuvkou, prípadne špecifické naftové hybridy, s ktorými vie dobre pracovať napríklad Mercedes.

zdroj: Startitup

Elektromobil ako jediné auto v rodine? Pre dlhé trasy zatiaľ nereálne

Téma elektromobility rozdeľuje spoločnosť na dva radikálne tábory. Pohľad motoristického odborníka je triezvy a bez emócií. Elektromobilom hovorí áno, ale len za určitých podmienok.

„Ak by som mal mať doma len jedno auto, elektromobil to nemôže byť a nebude,“ vyhlasuje rázne Čabák.

Tento názor zastáva aj napriek tomu, že sám býva v rodinnom dome a má ideálne podmienky na domáce nabíjanie. Problém nastáva v momente, keď človek potrebuje auto na dlhé trasy bez obmedzení. Ak si zvyknutý sadnúť do auta a prejsť trasu z Bratislavy na východné Slovensko naraz s jednou krátkou prestávkou, elektromobil ťa sklame.

Hoci moderné elektromobily sľubujú dojazd cez 500 kilometrov, tieto čísla platia len pri striktnom dodržiavaní rýchlostných limitov alebo pri pomalšej jazde. Akonáhle na slovenskej diaľnici nasadíš bežné tempo okolo 140 km/h, dojazd elektrického auta padá prudko nadol a ty si nútený plánovať nežiaduce zastávky na nabíjacích staniciach.

Ako druhé auto do rodiny – na mestské dochádzanie, nákupy či rozvoz detí do škôl – je však elektromobil vynikajúci. Ide o bezkonkurenčne najekonomickejšiu formu jazdenia, kedy vieš 100 kilometrov prejsť v prepočte za 2 až 3 eurá. Expert však varuje pred mýtom, že si kvôli autu musíš kúpiť domácu fotovoltiku za 10-tisíc eur. Ak ju kupuješ výhradne kvôli elektromobilu, celá ekonomická návratnosť projektu je vopred stratená.

Absurdita na palube: Mobil za volantom je zločin, ale „hladkať“ displej je legálne

Z interiérov moderných áut takmer úplne vymizli klasické mechanické tlačidlá a vystriedali ich obrie dotykové obrazovky. Automobilky tento krok roky prezentovali ako luxusnú technológiu budúcnosti. Pravda je však oveľa prozaickejšia: vyrobiť jeden veľký displej je pre fabriku podstatne lacnejšie, než vyrobiť, otestovať a zapojiť desiatky fyzických gombíkov. Išlo o čistý šetriaci program zabalený do moderného marketingu.

Maroš Čabák v tejto súvislosti ostro kritizuje európsku legislatívu, ktorá v oblasti bezpečnosti a ergonómie totálne zlyhala a vytvorila obrovský paradox. Na jednej strane je striktne zakázané vziať do ruky mobilný telefón, a to dokonca aj vtedy, keď auto stojí na červenej v križovatke. Za tento priestupok hrozia pokuty cez 200 až 300 eur a v prípade opakovania aj strata vodičského preukazu.

Na druhej strane však zákon nijako nepostihuje to, ak vodič počas jazdy v rýchlosti 130 km/h na diaľnici v kuse „hladká“ stredový displej. Ak chceš zmeniť teplotu klimatizácie alebo zatvoriť prívod vzduchu, pretože prechádzaš okolo dymiaceho nákladiaku, v mnohých autách musíš kliknúť do troch podmenu na obrazovke. Odvraciaš tým zrak od cesty na dlhé sekundy rovnako, ako keby si písal SMS správu, no podľa pravidiel je to úplne v poriadku.

Bezpečnostné organizácie našťastie na tento problém už reagujú. Združenie Euro NCAP začína automobilky penalizovať a ak nové autá nebudú mať dôležité funkcie vyvedené na klasické tlačidlá, stratia najvyššie hodnotenie bezpečnosti.

Miliardový biznis s vitamínmi je plný mýtov. Farmaceutka Zuzka radí, kedy ti doplnky pomôžu a kedy zaťažia telo

Slovenskí vodiči zápasia s agresiou a chýbajúcou empatiou

Ako inštruktor školy bezpečnej jazdy s vyše 15-ročnou praxou vidí Čabák správanie Slovákov za volantom denne. Naša diagnóza je nelichotivá: slovenskí vodiči majú v sebe agresivitu a chronický nedostatok pochopenia voči ostatným ľuďom v premávke. Cesta pre mnohých Slovákov nie je spoločný priestor, ale bojisko, kde im každý iba zavadzia. Najčastejším prejavom je nebezpečné lepenie sa na zadný nárazník vozidla pred nimi.

Ako vzor uvádza Rakúsko, kde je škola šmyku povinná pre každého nového vodiča do jedného roka od získania vodičáku. Súčasťou výcviku u našich susedov nie je len zvládanie krízových situácií, ale aj dopravná etika a empatia. Inštruktori tam mladým ľuďom vštepujú zásadnú myšlienku: aj ty raz budeš starý, aj ty raz budeš chorý a v premávke majú právo byť úplne všetci.

Vodiči vo veku od 25 do 50 rokov, ktorí majú najrýchlejšie reakcie, často zabúdajú, že na začiatku svojej šoférskej kariéry robili rovnaké chyby. Dnes agresívne trúbia na staršieho človeka, ktorý reaguje pomalšie, pretože ide k lekárovi, a odmietajú si pripustiť, že o pár desiatok rokov budú v úplne rovnakej situácii oni sami.

Rýchlosť 160 km/h na diaľnici nie je utópia

Na záver expert otvára tému, ktorá poteší mnohých dynamických vodičov. Podľa jeho názoru by na slovenských diaľniciach mohla byť rýchlosť pokojne aj 160 km/h. Argumenty politikov a úradníkov, že by to rapídne zvýšilo nehodovosť, označuje za nepravdivé. Mnohé naše diaľničné úseky sú postavené na špičkovej úrovni a autá urobili za posledných 15 rokov v oblasti bezpečnosti obrovský skok vpred.

Zvýšenie limitu na 150 či 160 km/h by nespôsobilo na cestách chaos. Dokazujú to štatistiky z Nemecka, kde na úsekoch s neobmedzenou rýchlosťou až 90 % vodičov aj tak nejazdí rýchlejšie ako 130 až 140 km/h. Dôvodom je spotreba a peňaženka.

Pri vysokých rýchlostiach spotreba paliva stúpa prudko nahor a majitelia elektromobilov rýchlo jazdiť ani nemôžu, ak nechcú batériu vybiť po pár kilometroch. Vyššiu rýchlosť by tak legálne využili len tí, ktorí majú dostatočne bezpečné vozidlá a reálne sa ponáhľajú za povinnosťami. V noci navyše takouto rýchlosťou po prázdnych diaľniciach jazdí veľké množstvo vodičov už dnes, no s neustálym rizikom likvidačnej pokuty.

Čítaj viac z kategórie: Auto