Eurofondy síce čerpáme, ale neefektívne, tvrdí europoslankyňa Lexmann. Slovenské firmy bojujú o prežitie

16. apríla 2026 o 09:59

Podľa europoslankyne čerpáme eurofondy zle
EÚ sa síce snaží o záchranu našich podnikov, no bez pomoci vlády to nepôjde

Európsky parlament

Podľa europoslankyne čerpáme eurofondy zle
EÚ sa síce snaží o záchranu našich podnikov, no bez pomoci vlády to nepôjde

Slovensko čelí tichej, ale o to vážnejšej zmene. Firmy zatvárajú prevádzky, obmedzujú výrobu alebo zvažujú odchod do zahraničia. To, čo sa ešte donedávna zdalo ako jednotlivé prípady, dnes začína vytvárať širší trend – nielen u nás, ale naprieč celou Európou. Priemysel, ktorý roky ťahal ekonomiku, sa dostáva pod tlak. Za rozhodnutiami podnikov stoja rastúce náklady na energie a prácu, komplikované podnikateľské prostredie aj slabnúca konkurencieschopnosť.

Dôsledky pritom nepociťujú len firmy, ale celé regióny. Každé zatvorené výrobné miesto znamená neistotu pre stovky rodín a ďalší odliv ľudí za prácou.

O tom, čo sa deje a či existuje riešenie, sme sa zhovárali priamo v Bruseli aj s europoslankyňou Miriam Lexmann. Téma konkurencieschopnosti patrí medzi kľúčové priority Európskej únie na najbližšie obdobie. Otázkou však zostáva, či sa tieto plány podarí pretaviť do reality aj na Slovensku – a či prídu včas.

Slovenské firmy narážajú na dno

ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Slovenské podnikateľské prostredie sa dostáva pod čoraz väčší tlak. Firmy naprieč regiónmi začínajú narážať na kombináciu problémov, ktoré sa nedajú ignorovať – vysoké náklady na energie, rastúce mzdové výdavky, byrokraciu a slabšiu konkurencieschopnosť voči zahraničiu.

Príklady z posledného obdobia to len potvrdzujú. Odchod výroby spoločnosti Ecco Slovakia z Martina, masové prepúšťanie vo Foxconne, problémy tradičnej tlačiarne Neografia či ukončenie činnosti DS Smith Turpak Obaly nie sú izolované udalosti. Sú signálom širšieho trendu, ktorý sa postupne dotýka viacerých sektorov.

Firmy dnes čoraz častejšie prehodnocujú, či sa im oplatí zostať na Slovensku. Niektoré obmedzujú výrobu, iné presúvajú kapacity do krajín s nižšími nákladmi alebo stabilnejším prostredím. Výsledkom je neistota na trhu práce a tlak na regióny, ktoré boli dlhodobo závislé od jedného veľkého zamestnávateľa. Podnikanie na Slovensku tak prestáva byť pre mnohých hráčov automatickou voľbou. A práve to je moment, ktorý začína meniť ekonomickú realitu krajiny.

Dokážu Slovensko a Európska únia zastaviť odchod firiem?

Áno, ak sa zmenia podmienky

Skôr nie, už sme pozadu

Len čiastočne

Neviem sa vyjadriť

Európa hľadá riešenie

Európska únia si uvedomuje, že podnikateľské prostredie v Európe stráca dych. Firmy čelia vysokým nákladom, komplikovaným pravidlám a rozdielnym legislatívam v každom štáte. Práve to často brzdí ich rast, expanziu aj schopnosť konkurovať globálnym hráčom.

Odpoveďou má byť nový systém s názvom 28. režim. Jeho cieľom je odstrániť posledné bariéry na jednotnom trhu a ponúknuť firmám možnosť fungovať podľa jedného spoločného súboru pravidiel naprieč celou Európskou úniou. Namiesto toho, aby podnikateľ riešil 27 rôznych legislatívnych prostredí, mohol by si vybrať jeden jednotný rámec.

Tento krok má znížiť administratívnu záťaž, náklady na právne a daňové poradenstvo a zároveň zrýchliť expanziu firiem do zahraničia. Európa tým reaguje na realitu – ak chce udržať podniky doma a zabrániť ich odchodu mimo EÚ, musí im vytvoriť jednoduchšie a predvídateľnejšie podmienky na podnikanie.