Veľké mená, slabá dôvera: Donald Trump dopadol ešte horšie než Vladimir Putin (PRIESKUM)

Najnovší prieskum od NMS ukazuje prekvapivé výsledky, ktoré naznačujú, že dôvera verejnosti sa mení a nie vždy odráža politické sympatie. Niektoré mená, ktoré dominujú globálnej politike, totiž u Slovákov veľa sympatií nezískali.

Negatívny názor na Trumpa majú nielen voliči Progresívneho Slovenska, ale aj Smeru.

Putin nie je favorit, dôvera je nízka

Napriek tomu, že ruský prezident Vladimir Putin patrí medzi najznámejších lídrov sveta, medzi Slovákmi si veľkú popularitu nezískal. Podľa prieskumu patrí v regióne skôr medzi menej dôveryhodných politikov.

Podobné názory na Putina vidno aj v okolitých krajinách. V Česku mu podľa prieskumu Brno Daily nedôveruje drvivá väčšina obyvateľov. Dôvodom je najmä vojna na Ukrajine a jeho dlhodobá politika proti Západu, ktorá vyvoláva obavy aj v strednej Európe.

Trump dopadol horšie

Ešte horšie dopadol americký prezident Donald Trump. Podľa prieskumov patrí medzi najmenej obľúbených svetových lídrov nielen u Slovákov, ale aj vo väčšine Európy.

V Európe sa jeho popularita dokonca zhoršuje, najmä pre kontroverzné rozhodnutia v zahraničnej politike, ostré výroky a značnú duševnú zmätenosť.

„Ide o jeden z mála prípadov, kedy sa voliči oboch táborov názorovo zhodnú. Za negatívnym vnímaním u opozičného elektorátu s najväčšou pravdepodobnosťou stojí súčasné vedenie USA zosobnené v Donaldovi Trumpovi,“ dopĺňa výsledky analytik NMS Michal Mislovič.

Čína ostáva vnímaná rozpačito

Špecifickú pozíciu v rebríčku má aj Čína a jej prezident Si Ťin-pching. Vnímanie tejto krajiny medzi Slovákmi je totiž opatrnejšie a menej jednoznačné ako pri iných lídroch. Na jednej strane ide o globálnu veľmoc s rastúcim ekonomickým vplyvom, na druhej strane ju sprevádzajú obavy z autoritárskeho riadenia a geopolitických ambícií.

„Prečo má čínsky líder vyššiu úroveň znalosti ako lídri európskych krajín, ktoré Slováci navyše hodnotia pozitívnejšie? Dôvodov je viacero — geopolitická situácia, mediálne pokrytie, ale aj nevýraznosť európskych predstaviteľov. Je to signál, že pozitívny vzťah ku krajine automaticky neznamená aj záujem o jej politickú reprezentáciu,“ uviedol Mislovič.

Kto vedie rebríček

Na druhom konci rebríčka sa objavujú lídri, ktorí sú vnímaní ako stabilnejší a predvídateľnejší. Medzi najlepšie hodnotených patrí napríklad francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý si získava dôveru aj v krajinách strednej Európy.

Ešte výraznejší rozdiel medzi hodnotením krajiny a jej lídra vidíme v prípade Nemecka a Veľkej Británie. Ide o Friedricha Merza a Keira Starmera. Pozitívne ich vníma len štvrtina populácie. Dôležitým zistením je, že Friedricha Merza nepozná pätina populácie a Keira Starmera tretina.

Domáca politika tiež ovplyvňuje názory

Vnímanie zahraničných lídrov však ovplyvňuje aj domáca politika. Slovenský premiér Robert Fico sa napríklad dlhodobo netají sympatiami k niektorým z nich, vrátane Putina.

Takéto postoje môžu ovplyvňovať časť verejnosti, ale prieskumy ukazujú, že celkový obraz je oveľa zložitejší a nie je jednotný.

Dôvera sa rýchlo mení

Rebríčky obľúbenosti svetových lídrov ukazujú, že verejná mienka je dynamická a reaguje na aktuálne dianie. Putin ani Trump dnes medzi Slovákmi nepatria k favoritom, pričom najmä americký prezident sa ocitol na samom konci hodnotenia.

Naopak, väčšiu dôveru získavajú lídri, ktorí pôsobia stabilnejšie a sú bližšie k európskemu smerovaniu. To naznačuje, že aj napriek rozlišným politickým názorom má slovenská verejnosť pomerne jasnú predstavu o tom, komu na svetovej scéne dôveruje viac a komu menej.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska