Odpadové hospodárstvo na Slovensku má vážny problém, tikajú nám „odpadové hodiny“

Slovensko čelí čoraz väčšiemu tlaku v oblasti odpadového hospodárstva. Odborníci, zástupcovia priemyslu aj časť politickej scény sa zhodujú, že krajine chýba dostatočná a efektívna infraštruktúra na energetické zhodnocovanie odpadov. Projekty, ktoré by mali situáciu zlepšiť, však často narážajú na rôzne prekážky. Výsledkom je stagnácia, ktorá odrádza investorov a brzdí rozvoj potrebných kapacít.

Zároveň sa Slovensko zaviazalo k výraznému zníženiu skládkovania a už od roku 2027 vstúpia do platnosti nové pravidlá spracovania odpadu. Krajina však na túto zmenu nie je pripravená. Ak sa situácia nezačne riešiť systematicky a odborne, Slovensko môže v blízkej budúcnosti čeliť vážnym problémom, ktoré ovplyvnia nielen životné prostredie, ale aj ekonomiku.

Slovensku tikajú odpadové hodiny

Slovensku v oblasti odpadového hospodárstva doslova tikajú „odpadové hodiny“. Už od 1. januára 2027 vstúpia do platnosti pravidlá mechanicko-biologickej úpravy odpadov, podľa ktorých sa bude musieť všetok odpad s výhrevnosťou nad 6,5 MJ/kg energeticky zhodnocovať. Zároveň sme sa ako krajina zaviazali, že do roku 2030 znížime skládkovanie komunálneho odpadu na 10 percent.

Tento cieľ je o to náročnejší, že nové skládky sa už otvárať nebudú a kapacita existujúcich sa postupne znižuje. Slovensko však na túto zmenu zatiaľ nie je pripravené. Každoročne totiž vzniká približne milión ton zmesového komunálneho odpadu, ktorý už nebude možné ukladať na skládky, no zároveň nemáme vybudované dostatočné kapacity na jeho spracovanie.

Konečne sme sa rozhýbali

Diskusia o odpadoch sa na Slovensku postupne posúva z teórie do praxe. Téma, ktorá bola roky skôr predmetom všeobecných debát bez konkrétnych výsledkov, dnes čoraz viac rezonuje aj na úrovni riešení a reálnych krokov. Kľúčovú úlohu pritom zohrávajú najmä samosprávy, ktoré majú potenciál výrazne ovplyvniť, ako sa s odpadom bude nakladať v praxi.

„Odpady sa stávajú témou a to je dobre. Po rokoch, ako sa rozprávame bezcieľne, sa dostávame konečne k riešeniam. Najdôležitejšie je, aby obce a mestá začali spolupracovať. Odpad je síce odpad, no tento materiál dokážeme zhodnocovať,“ hovorí 1. podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska, Martin Červenka.

Muziker hlási tržby 87,2 milióna eur: Žiadny investor do firmy nevstupuje. Akcionár sa vyjadril aj k odchodu zo Slovenska

Odpad vieme zhodnotiť rôzne

Kapacity na energetické zhodnocovanie priemyselných odpadov na Slovensku aktuálne chýbajú, pričom cementárne zohrávajú v tomto systéme dôležitú, no len čiastočnú úlohu. Aj tie však narážajú na limity pri rozširovaní či modernizácii svojich kapacít.

„Cementárne na Slovensku momentálne využívajú tuhé alternatívne palivá, ktoré sú vyrobené z odpadov. Je to cesta, ako cementárne znižujú svoju uhlíkovú stopu a zároveň sa odstrihávajú od fosílnych palív. Slovenskí cementári minulý rok zhodnotili zhruba 370-tisíc ton týchto tuhých alternatívnych palív a túto kapacitu poskytujeme slovenskému odpadovému hospodárstvu.

Ideálny stav je však ten, aby bolo dostatočné množstvo odpadu v požadovanej kvalite v regióne, preto je dôraz na regionálne kapacity veľmi dôležitý,“ vysvetľuje Juraj Číž zo Zväzu výrobcov cementu.

Situáciu ešte viac zvýrazňuje fakt, že okolité krajiny svoje kapacity na energetické zhodnocovanie odpadov dlhodobo budujú, posilňujú a modernizujú. Slovensko tak v tomto smere zaostáva nielen za regiónom, ale aj za väčšinou rozvinutej Európy.

Systém hospodárenia s odpadom naráža aj na opačné názory

Rozvoj odpadového hospodárstva však na Slovensku naráža aj na odpor časti verejnosti a environmentálnych organizácií. Tie upozorňujú, že riešením nemá byť len budovanie nových zariadení na energetické zhodnocovanie odpadu, ale najmä dôraz na jeho prevenciu a znižovanie.

„Vidíme vysoký potenciál ešte v zlepšovaní sa, znižovaní a prevencii odpadov, čo sa týka komunálneho odpadu. Preto nesúhlasíme s tým, že Slovensko potrebuje ďalšie spaľovne na komunálny odpad. Pri priemyselnom a nebezpečnom odpade je podľa nás potrebné najskôr dokončiť analýzu jeho vzniku a posúdiť, ktorý odpad je možné zneškodniť netermicky.

Až následne sa treba pozerať na to, či sú potrebné aj termické zariadenia na jeho zneškodnenie alebo energetické zhodnotenie,“ uvádza Medovičová z organizácie Priatelia Zeme.

Práve rozdielne pohľady na riešenia ukazujú, že diskusia o budúcnosti odpadového hospodárstva na Slovensku nebude len o technológiách, ale aj o prioritách a prístupe k životnému prostrediu.

Záväzky sú jasné, Slovensko musí konať

Slovensko tak stojí pred zásadným rozhodnutím, ako bude v najbližších rokoch pristupovať k odpadovému hospodárstvu. Na jednej strane sú jasné záväzky a rastúci tlak na znižovanie skládkovania, na druhej strane je nedostatočná infraštruktúra a rozdielne názory na riešenia.

Kým odborníci a priemysel upozorňujú na potrebu budovania kapacít na energetické zhodnocovanie odpadu, časť verejnosti a organizácií volá po väčšom dôraze na prevenciu a znižovanie jeho vzniku. Bez jasnej stratégie, odbornej diskusie a spolupráce všetkých aktérov však hrozí, že Slovensko nebude pripravené na zmeny, ktoré už čoskoro prídu. A odpadový problém sa tak môže zmeniť z témy diskusií na reálnu krízu.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska