Predĺžiš si spánok o hodinku a riziko demencie stúpne až o 28%. Vedci potvrdili optimálny čas spánku

Ideálny čas spánku existuje

Vedci dnes už pomerne jasne hovoria o optimálnom rozpätí, v ktorom sa mozog cíti najlepšie a dokáže sa efektívne regenerovať. Najväčší benefit prináša spánok v dĺžke približne 7 až 8 hodín denne. Práve v tomto intervale prebiehajú kľúčové procesy, ktoré podporujú pamäť, koncentráciu aj celkové zdravie mozgu. Ak však spánok klesne pod hranicu siedmich hodín, riziko demencie sa podľa výskumov zvyšuje približne o 18 %. Na druhej strane, ani dlhší spánok neznamená automaticky lepšiu regeneráciu – ak pravidelne presahuje osem hodín, riziko môže narásť až o 28 %.

To v praxi znamená, že aj na prvý pohľad nevinné „dospanie si“ alebo dlhšie víkendové vylihovanie môže mať pri dlhodobom opakovaní negatívny efekt. Výskumníci pritom zdôrazňujú, že rozhodujúci nie je jeden deň, ale dlhodobý vzorec správania. Mozog reaguje na to, čo robíme opakovane – týždne, mesiace, roky. Práve stabilita a pravidelnosť spánku tak zohrávajú kľúčovú úlohu v tom, ako sa bude náš mozog vyvíjať v dlhodobom horizonte.

28-ročný študent vybudoval biznis z internátnej izby. Vymyslel revolučný prášok

Prečo škodí aj príliš veľa spánku

Na prvý pohľad to nedáva logiku. Spánok predsa regeneruje telo aj mozog, pomáha nám zvládať stres, obnovuje energiu a podporuje pamäť. Lenže príliš dlhý spánok nemusí automaticky znamenať, že človek oddychuje lepšie. Často môže byť skôr signálom, že v tele alebo v životnom štýle niečo nefunguje ideálne.

Vedci upozorňujú, že nadmerný spánok môže súvisieť napríklad s horšou kvalitou spánku, skrytými zdravotnými problémami, únavou, depresiou alebo nízkou fyzickou aktivitou. Inými slovami, človek môže spať dlhšie nie preto, že to jeho mozgu prospieva, ale preto, že sa telo nevie dostatočne zregenerovať počas bežnej noci.

Dôležité je aj to, že spánok nefunguje izolovane. Riziko demencie ovplyvňuje celý životný štýl – pohyb, sedenie, strava, stres aj denný režim. Ak niekto spí príliš dlho, málo sa hýbe a veľkú časť dňa presedí, mozog tým nedostáva ideálne podmienky na dlhodobé zdravie.

zdroj: Freepik/@senivpetro, Unsplash/Lukas Blazek

Mozog sa „čistí“ práve počas spánku

Spánok má pre mozog jednu mimoriadne dôležitú funkciu – pomáha mu zbavovať sa odpadových látok, ktoré sa počas dňa prirodzene hromadia. Práve v noci prebiehajú procesy, ktoré podporujú regeneráciu nervového systému, pamäť aj schopnosť sústrediť sa. Na biologický fenomén upozornila Monash University.

Ak človek spí málo alebo nekvalitne, tento „čistiaci“ mechanizmus nefunguje naplno. Mozog potom nemá dostatok času ani priestoru na obnovu. Dlhodobo to môže prispievať k hromadeniu látok a proteínov, ktoré sa spájajú s Alzheimerovou chorobou a ďalšími neurodegeneratívnymi ochoreniami.

Najlepšie preto nefunguje extrém, ale rovnováha. Pravidelný, kvalitný a primerane dlhý spánok dáva mozgu šancu regenerovať sa, triediť informácie, obnovovať energiu a chrániť sa pred dlhodobým poškodením.