Rusko mení taktiku na bojisku: „Mlynček na mäso“ nahrádza smrtiaca stratégia
- Ruská armáda mení taktiku na Ukrajine
- Masové útoky nahrádzajú malé infiltračné tímy
- Ruská armáda mení taktiku na Ukrajine
- Masové útoky nahrádzajú malé infiltračné tímy
Ruská armáda v posledných rokoch opakovane stavila na taktiku, ktorú vojenskí analytici aj samotní vojaci na fronte označujú ako „mlynček na mäso“. Ide o spôsob vedenia opotrebovacej vojny, pri ktorom sa útočiace jednotky snažia protivníka postupne vyčerpať neustálymi útokmi, často aj za cenu veľmi vysokých strát.
Taktika sa výrazne prejavila počas bojov o Bachmut, neskôr pri Avdijivke či v okolí Pokrovska. Ruské sily pri nej kombinujú masívne delostrelecké ostreľovanie, útoky dronov a opakované nasadzovanie menších pechotných skupín proti ukrajinským obranným pozíciám.
Do útokov posielali vlny často zle vybavených vojakov, mnohokrát len s minimálnym výcvikom. Títo vojaci mali fungovať ako „živé štíty“, viazať na seba paľbu a svojou početnou prevahou postupne oslabovať. Táto taktika vychádzala z predpokladu, že masívna početná prevaha nakoniec prelomí aj pevne držané pozície.
Podľa analýzy amerického think-tanku Center for Strategic and International Studies z januára 2026 mohlo Rusko od začiatku invázie na Ukrajinu utrpieť približne 1,2 milióna strát. Z toho asi 325-tisíc mali tvoriť zabití vojaci, zvyšok predstavujú prevažne zranení, nezvestní alebo zajatí príslušníci ruských síl.
Zmena taktiky
Situácia na fronte sa však medzičasom výrazne zmenila. Moderné drony dnes umožňujú odhaliť väčšie presuny vojakov prakticky v reálnom čase a ukrajinská armáda si postupne osvojila spôsob, ako podobné útoky predvídať a efektívnejšie zastavovať. Taktika masových útočných vĺn preto v podmienkach modernej vojny naráža na čoraz väčšie limity a podľa viacerých analytikov stráca účinnosť.
Tieto problémy si podľa všetkého uvedomuje aj Moskva. Denník The Telegraph upozorňuje, že ruské jednotky sa postupne presúvajú k menej nápadným a flexibilnejším spôsobom útoku, ktoré sú pre obrancov ťažšie identifikovateľné a podľa západných expertov môžu predstavovať ešte väčšiu hrozbu.
Namiesto veľkých útočných vĺn sa jednotky rozdeľujú do malých skupín, ktoré sa snažia prenikať cez slabšie miesta obrany bez priameho kontaktu s nepriateľom.
Ruskí vojaci sa podľa britského denníka pohybujú prevažne pešo, často počas noci a s minimálnou rádiovou komunikáciou, aby znížili riziko odhalenia dronmi alebo elektronickým prieskumom. Tímy sa zvyčajne skladajú z dvoch až štyroch vojakov, pričom niektorí postupujú aj samostatne.

Menšie skupiny namiesto masových útokov
Cieľom týchto jednotiek je vyhľadávať medzery v ukrajinskej frontovej línii a nepozorovane nimi preniknúť. Po obsadení pozícií za frontom sa následne snažia narúšať zásobovacie trasy alebo útočiť na ukrajinské jednotky z boku či zozadu.
The Telegraph upozorňuje, že veľké skupiny vojakov sa v podmienkach modernej vojny stali ľahkým cieľom pre drony, delostrelectvo aj presne navádzanú muníciu. Menšie tímy sa preto dokážu pohybovať flexibilnejšie a vyhnúť sa priamemu stretu.
Snaha o tichú infiltráciu
Úlohou infiltračných skupín je zároveň udržať skryté pozície za ukrajinskými líniami a navádzať cez rovnaké medzery ďalšie menšie jednotky. Postupne tak môžu vytvoriť dostatočne silné zoskupenie na koordinovaný útok proti ukrajinským pozíciám.
Podľa denníka nejde o úplne novú taktiku, ale o postupný vývoj reagujúci na meniace sa podmienky bojiska. V posledných mesiacoch sa však podobný spôsob útokov objavuje čoraz častejšie.
Kde Rusi využívajú infiltračnú taktiku?
Kostiantynivka
Ukrajinský hlavný veliteľ Oleksandr Syrskyj začiatkom mája podľa Reuters uviedol, že ruské jednotky sa snažia dostať na okraj Kostiantynivky pomocou „infiltračných taktík“. Podľa neho už v meste prebiehajú „protidiverzné opatrenia“.
Práve toto je momentálne asi najpriamejšie oficiálne potvrdenie novej ruskej taktiky z ukrajinskej strany.
Pokrovský smer
ISW aj ukrajinské zdroje opakovane spájajú infiltračné skupiny s oblasťou Pokrovska. Think-tank upozorňuje, že Rusko tu už dlhšie využíva malé skupiny prenikajúce do „šedých zón“ medzi pozíciami. Analytici uvádzajú, že práve pri Pokrovsku sa Rusko začalo výraznejšie odkláňať od klasických „mäsových útokov“ a kombinovať malé pešie skupiny, útoky počas zlého počasia, motorky, nočné presuny, minimalizáciu rádiovej komunikácie.
Charkov
Najnovšie hodnotenie ISW z 5. mája zároveň píše, že ruské sily severovýchodne od Charkova používajú malé infiltračné skupiny a v niektorých prípadoch aj motorky na rýchle priblíženie k ukrajinským pozíciám.
„Transparentné bojisko“
Expert na ruskú armádu Keir Giles pre The Telegraph povedal, že Rusko sa týmto spôsobom prispôsobuje realite takzvaného „transparentného bojiska“, kde moderné technológie umožňujú rýchlo identifikovať väčšie presuny vojakov.
„Odklon Ruska od útokov typu ‚mlynček na mäso‘ alebo ‚ľudská vlna‘ je najnovším vývojom v povahe vedenia vojny,“ uviedol Giles. Podľa neho súčasná taktika stojí na „pomaly postupujúcej a skrytej infiltrácii“, ktorej cieľom je prenikať cez medzery v ukrajinských obranných líniách namiesto masových útokov v otvorenom priestore.
Šanca na prežitie ostáva nízka
Rusko menšie jednotky využívalo už skôr, najmä na prieskum ukrajinskej obrany alebo ako predvoj väčších operácií. Dnes sa z nich však stávajú hlavné útočné sily. Len počas apríla zaznamenal Kyjev túto taktiku naprieč frontom na východnej aj južnej Ukrajine.
Nová infiltračná taktika však podľa analytikov nemení základnú logiku ruskej vojny: postupovať pomaly, vyvíjať neustály tlak a akceptovať vysoké straty výmenou za postup na fronte.
„Odklon od útokov ľudskými vlnami nutne neznamená, že by Rusku začali vadiť vysoké straty – historicky totiž bolo ochotné považovať ľudské životy za ľahko nahraditeľný vojenský zdroj,“ uviedol Giles.
„Skôr to môže odrážať skutočnosť, že infiltrácia malých skupín sa ukázala ako účinnejší spôsob dobývania územia na bojisku, ktoré je kvôli všadeprítomnému sledovaniu oveľa menej husto obsadené, než si ľudia často predstavujú pri predstave modernej zákopovej vojny,“ dodal.
Ruská tradícia vojny vysokých strát
Vojenskí historici dlhodobo upozorňujú, že ruská a neskôr sovietska armáda opakovane stavala na stratégii opotrebovania protivníka aj za cenu vysokých vlastných strát. Tento prístup sa objavoval už v období cárskeho Ruska a počas prvej svetovej vojny, neskôr počas druhej svetovej vojny, v Afganistane, Čečensku aj na dnešnom ukrajinskom fronte.
Za symbol podobného prístupu býva označovaný sovietsky maršal Georgij Žukov, jeden z hlavných veliteľov Červenej armády počas druhej svetovej vojny. Americký generál Dwight Eisenhower vo svojich memoároch tvrdil, že mu Žukov po vojne povedal: „Keď narazíme na mínové pole, naša pechota útočí, akoby tam nebolo.“
Historici sa síce sporia, či išlo o doslovný citát, no často sa používa ako ilustrácia sovietskej doktríny, ktorá bola pripravená akceptovať extrémne straty výmenou za postup na bojisku.
Podľa Antona Zemlianého z Ukrajinského centra pre bezpečnosť a spoluprácu sú podobné infiltračné operácie najúspešnejšie v zraniteľných častiach ukrajinskej obrany, najmä na styčných líniách medzi jednotkami, na krídlach frontu alebo v husto zastavanom mestskom prostredí, píše Telegraph.
Aj napriek čiastočným úspechom však podľa neho ruské straty zostávajú vysoké. Menšie skupiny síce dokážu občas preniknúť cez obranné línie, no ich šance na dlhšie prežitie sú obmedzené.
„Šanca na prežitie zostáva nízka. Aj keď sa niektorým vojakom podarí preniknúť, zvyčajne sú odhalení a zničení dronmi alebo eliminovaní ukrajinskými jednotkami. S takýmito skupinami nie je možné preraziť obranu. Dá sa dosahovať len pomalý, postupný posun za cenu veľmi obmedzených územných ziskov,“ uviedol Zemlianyj.
Čítaj viac z kategórie: Vojna na Ukrajine
Zdroje: CSIS, The Telegraph, ISW, Reuters