Rusko mení taktiku na bojisku: „Mlynček na mäso“ nahrádza smrtiaca stratégia

Ruská armáda v posledných rokoch opakovane stavila na taktiku, ktorú vojenskí analytici aj samotní vojaci na fronte označujú ako „mlynček na mäso“. Ide o spôsob vedenia opotrebovacej vojny, pri ktorom sa útočiace jednotky snažia protivníka postupne vyčerpať neustálymi útokmi, často aj za cenu veľmi vysokých strát.

Taktika sa výrazne prejavila počas bojov o Bachmut, neskôr pri Avdijivke či v okolí Pokrovska. Ruské sily pri nej kombinujú masívne delostrelecké ostreľovanie, útoky dronov a opakované nasadzovanie menších pechotných skupín proti ukrajinským obranným pozíciám.

Do útokov posielali vlny často zle vybavených vojakov⁠⁠⁠⁠⁠⁠, mnohokrát len ​​s minimálnym výcvikom. Títo vojaci mali fungovať ako „živé štíty“, viazať na seba paľbu a svojou početnou prevahou postupne oslabovať. Táto taktika vychádzala z predpokladu, že masívna početná prevaha nakoniec prelomí aj pevne držané pozície.

Podľa analýzy amerického think-tanku Center for Strategic and International Studies z januára 2026 mohlo Rusko od začiatku invázie na Ukrajinu utrpieť približne 1,2 milióna strát. Z toho asi 325-tisíc mali tvoriť zabití vojaci, zvyšok predstavujú prevažne zranení, nezvestní alebo zajatí príslušníci ruských síl.

Zmena taktiky

Situácia na fronte sa však medzičasom výrazne zmenila. Moderné drony dnes umožňujú odhaliť väčšie presuny vojakov prakticky v reálnom čase a ukrajinská armáda si postupne osvojila spôsob, ako podobné útoky predvídať a efektívnejšie zastavovať. Taktika masových útočných vĺn preto v podmienkach modernej vojny naráža na čoraz väčšie limity a podľa viacerých analytikov stráca účinnosť.

Tieto problémy si podľa všetkého uvedomuje aj Moskva. Denník The Telegraph upozorňuje, že ruské jednotky sa postupne presúvajú k menej nápadným a flexibilnejším spôsobom útoku, ktoré sú pre obrancov ťažšie identifikovateľné a podľa západných expertov môžu predstavovať ešte väčšiu hrozbu.

Namiesto veľkých útočných vĺn sa jednotky rozdeľujú do malých skupín, ktoré sa snažia prenikať cez slabšie miesta obrany bez priameho kontaktu s nepriateľom.

Ruskí vojaci sa podľa britského denníka pohybujú prevažne pešo, často počas noci a s minimálnou rádiovou komunikáciou, aby znížili riziko odhalenia dronmi alebo elektronickým prieskumom. Tímy sa zvyčajne skladajú z dvoch až štyroch vojakov, pričom niektorí postupujú aj samostatne.

zdroj: TASR/AP

Menšie skupiny namiesto masových útokov

Cieľom týchto jednotiek je vyhľadávať medzery v ukrajinskej frontovej línii a nepozorovane nimi preniknúť. Po obsadení pozícií za frontom sa následne snažia narúšať zásobovacie trasy alebo útočiť na ukrajinské jednotky z boku či zozadu.

The Telegraph upozorňuje, že veľké skupiny vojakov sa v podmienkach modernej vojny stali ľahkým cieľom pre drony, delostrelectvo aj presne navádzanú muníciu. Menšie tímy sa preto dokážu pohybovať flexibilnejšie a vyhnúť sa priamemu stretu.

Ukrajinci našli najväčšiu slabinu Ruska. Obrana nestíha, drony preleteli 1 800 kilometrov až k Uralu

Snaha o tichú infiltráciu

Úlohou infiltračných skupín je zároveň udržať skryté pozície za ukrajinskými líniami a navádzať cez rovnaké medzery ďalšie menšie jednotky. Postupne tak môžu vytvoriť dostatočne silné zoskupenie na koordinovaný útok proti ukrajinským pozíciám.

Podľa denníka nejde o úplne novú taktiku, ale o postupný vývoj reagujúci na meniace sa podmienky bojiska. V posledných mesiacoch sa však podobný spôsob útokov objavuje čoraz častejšie.

„Transparentné bojisko“

Expert na ruskú armádu Keir Giles pre The Telegraph povedal, že Rusko sa týmto spôsobom prispôsobuje realite takzvaného „transparentného bojiska“, kde moderné technológie umožňujú rýchlo identifikovať väčšie presuny vojakov.

„Odklon Ruska od útokov typu ‚mlynček na mäso‘ alebo ‚ľudská vlna‘ je najnovším vývojom v povahe vedenia vojny,“ uviedol Giles. Podľa neho súčasná taktika stojí na „pomaly postupujúcej a skrytej infiltrácii“, ktorej cieľom je prenikať cez medzery v ukrajinských obranných líniách namiesto masových útokov v otvorenom priestore.

Šanca na prežitie ostáva nízka

Rusko menšie jednotky využívalo už skôr, najmä na prieskum ukrajinskej obrany alebo ako predvoj väčších operácií. Dnes sa z nich však stávajú hlavné útočné sily. Len počas apríla zaznamenal Kyjev túto taktiku naprieč frontom na východnej aj južnej Ukrajine.

Nová infiltračná taktika však podľa analytikov nemení základnú logiku ruskej vojny: postupovať pomaly, vyvíjať neustály tlak a akceptovať vysoké straty výmenou za postup na fronte.

„Odklon od útokov ľudskými vlnami nutne neznamená, že by Rusku začali vadiť vysoké straty –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ historicky totiž bolo ochotné považovať ľudské životy za ľahko nahraditeľný vojenský zdroj,“ uviedol Giles.

„Skôr to môže odrážať skutočnosť, že infiltrácia malých skupín sa ukázala ako účinnejší spôsob dobývania územia na bojisku, ktoré je kvôli všadeprítomnému sledovaniu oveľa menej husto obsadené, než si ľudia často predstavujú pri predstave modernej zákopovej vojny,“ dodal.

Podľa Antona Zemlianého z Ukrajinského centra pre bezpečnosť a spoluprácu sú podobné infiltračné operácie najúspešnejšie v zraniteľných častiach ukrajinskej obrany, najmä na styčných líniách medzi jednotkami, na krídlach frontu alebo v husto zastavanom mestskom prostredí, píše Telegraph.

Aj napriek čiastočným úspechom však podľa neho ruské straty zostávajú vysoké. Menšie skupiny síce dokážu občas preniknúť cez obranné línie, no ich šance na dlhšie prežitie sú obmedzené.

„Šanca na prežitie zostáva nízka. Aj keď sa niektorým vojakom podarí preniknúť, zvyčajne sú odhalení a zničení dronmi alebo eliminovaní ukrajinskými jednotkami. S takýmito skupinami nie je možné preraziť obranu. Dá sa dosahovať len pomalý, postupný posun za cenu veľmi obmedzených územných ziskov,“ uviedol Zemlianyj.

Čítaj viac z kategórie: Vojna na Ukrajine