Teherán varuje európske metropoly. Stačí jedna chyba a stanú sa terčom: „Zasiahneme vás tvrdo“

6. mája 2026 o 18:40

Irán označil európske ciele za legitímne
Ak štáty pomôžu USA, pocítia silu ich rakiet
Bezpečnosť kontinentu visí na vlásku

Irán označil európske ciele za legitímne
Ak štáty pomôžu USA, pocítia silu ich rakiet
Bezpečnosť kontinentu visí na vlásku

ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Šéfredaktor iránskych novín Kayhan Hossein Shariatmadari v utorok uviedol, že Irán by za určitých podmienok mohol rozšíriť svoje útoky na európske ciele. Zároveň varoval, že terčmi by sa mohli stať krajiny, v ktorých sa nachádzajú vojenské základne alebo iná vojenská infraštruktúra USA, píše Euronews.

Denník Kayhan je dlhodobo označovaný za jedno z najtvrdších médií iránskeho režimu a býva prirovnávaný k „hlasnej trúbe“ konzervatívneho krídla režimu. Hossein Shariatmadari je nekompromisný politik blízky zosnulému iránskemu ajatolláhovi Alímu Chameneímu, ktorý bol zabitý pri americko-izraelských útokoch.

Európske základne

Shariatmadari napísal, že ak by Spojené štáty využili európske základne, Irán by reagoval podobným spôsobom, ako by útočil na arabské krajiny. „Vojenské základne tých európskych krajín, ktoré budú dané k dispozícii Amerike, sa môžu a musia stať legitímnymi a zákonnými cieľmi našich vojenských útokov.“

Popredný teheránsky konzervatívec, ktorý predtým zaujal tvrdé postoje k jadrovej dohode a akejkoľvek dohode s USA, ďalej povedal, že „Európa je mimoriadne zraniteľná voči akýmkoľvek potenciálnym útokom zo strany Islamskej republiky a má prakticky nulovú schopnosť im odolať.“

Vo svojom stĺpčeku v Kayhan Shariatmadari napísal, že európske krajiny „vedia, že ich môžeme zasiahnuť, a že keď to urobíme, zasiahneme ich tvrdo“.

Dosah iránskych rakiet: najzraniteľnejší je juhovýchod Európy

Viaceré európske krajiny majú na Blízkom východe vojenské základne, logistické centrá alebo trvalo rozmiestnené jednotky — často v spolupráci s USA, NATO alebo v rámci operácií proti terorizmu.

Irán však disponuje jedným z najväčších raketových arzenálov na Blízkom východe, ktorým by mohli zasiahnuť vojenské základne priamo v Európe. Podľa analýzy EUobserver má tisíce balistických a riadených striel rôzneho dosahu. Väčšina analytikov sa podľa agentúry Reuters zhoduje, že hlavný iránsky arzenál má dolet približne do 2 000 km.

Niektoré analýzy (napríklad The Statesman) naznačujú, že rakety ako Sejjil alebo Khorramšahr by mohli pri použití ľahšej hlavice dosiahnuť vzdialenosť až 3 000 kilometrov. V takom prípade by sa teoreticky mohli dostať do dosahu aj mestá ako Berlín alebo Rím. Odborníci však upozorňujú, že takéto útoky by boli technicky aj strategicky komplikované. Čím väčšia je vzdialenosť, tým menšia je presnosť rakety. Navyše nie je jasné, koľko takýchto dlhodosahových systémov Irán skutočne má.

Vzdialenosť medzi juhom Iránu a Bulharskom je vzdušnou čiarou približne 1 500 kilometrov, ukazujú údaje z Google Earth. Tento údaj však nie je smerodajný, záleží napríklad aj na tom, kde má Irán odpaľovacie zariadenie.

Ghalibaf: „Irán ešte nezačal“

Medzitým v utorok predseda iránskeho parlamentu Mohammad Bagher Ghalibaf – ktorý viedol iránsku delegáciu na jedinom kole rokovaní konaných v Islamabade a ktorého niektorí považovali za Trumpovu preferovanú možnosť na dohodu – zverejnil na platforme X správu, v ktorej hovoril o „konsolidácii novej rovnice“ v Hormuzskom prielive.

Ghalibaf vyhlásil, že pokračovanie súčasnej situácie je pre Spojené štáty neúnosné, zatiaľ čo Irán „ešte ani nezačal“. Uviedol, že „bezpečnosť lodnej dopravy a tranzitu energie pod kontrolou Spojených štátov a ich spojencov bola ohrozená porušením prímeria a zavedením blokády“.

„Ich neplechu však čoskoro obmedzia,“ dodal.

Bližšie k dohode?

Tvrdé vyhlásenia z iránskeho konzervatívneho krídla pritom prichádzajú v čase, keď sa zároveň objavujú náznaky možného obnovenia rokovaní medzi Teheránom a Washingtonom. Portál Axios v stredu informoval, že Spojené štáty a Irán sú blízko k dohode o jednostranovom memorande, ktoré by mohlo ukončiť súčasnú eskaláciu a vytvoriť rámec pre ďalšie rokovania o iránskom jadrovom programe.

Podľa Axiosu dokument obsahuje 14 bodov vrátane možného obmedzenia iránskeho obohacovania uránu výmenou za zmiernenie časti sankcií a postupné uvoľnenie napätia v Hormuzskom prielive. Administratíva prezidenta Donalda Trumpa podľa zdrojov portálu očakáva odpoveď Teheránu v najbližších 48 hodinách.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska