Slováci chcú ísť do dôchodku čo najskôr: Až 22 % z nich však nemá žiadne úspory
- Slováci by chceli vyššie dôchodky a zároveň túžia oddychovať čo najskôr
- Problém s úsporami môže spôsobiť šok najmä živnostníkom
- Slováci by chceli vyššie dôchodky a zároveň túžia oddychovať čo najskôr
- Problém s úsporami môže spôsobiť šok najmä živnostníkom
Slováci a Slovenky chcú odísť do dôchodku už okolo 60. roku života, na finančnú prípravu na starobu však často zabúdajú. Vyplýva to z prieskumu skupiny NN, podľa ktorého si iba 11 % ľudí vypočítalo odhad svojho budúceho dôchodku. Výsledky zároveň ukazujú rastúcu nedôveru voči štátu aj obavy z poklesu životnej úrovne po odchode do penzie.
Najväčším problémom zostáva slabá finančná pripravenosť domácností. Len 17 % respondentov je spokojných so svojou aktuálnou finančnou situáciou a iba pätina si môže dovoliť kúpiť to, čo chce. Štvrtina domácností dokáže na konci mesiaca ušetriť peniaze a až 22 % ľudí nemá žiadne úspory. Takmer každý piaty by pri strate príjmu nevydržal viac ako tri mesiace.
Slováci prestávajú dôverovať štátu
Prieskum zároveň ukázal, že iba 31 % Slovákov sa cíti pripravených na dlhší život. V porovnaní s krajinami, ako sú Česko, Belgicko, Grécko či Španielsko, ide o najnižší podiel. Klesá aj dôvera v štát. V schopnosť štátu vyplácať dôchodky verí 64 % občanov Slovenska, čo je o 9 percentuálnych bodov menej ako v roku 2023.
Téma dôchodkov sa pritom dostáva do centra pozornosti aj kvôli pripravovaným prognózam Sociálnej poisťovne. Tá po prvý raz pošle miliónom ľudí odhad budúcej penzie z prvého aj druhého piliera. Odborníci upozorňujú, že práve tieto údaje môžu byť šokom najmä pre živnostníkov, ktorí si dlhodobo optimalizujú odvody. Nižšie odvody síce krátkodobo znižujú náklady, no výrazne oslabujú budúci dôchodok.
Denník N upozorňuje, že prognóza bude vychádzať z reálnych údajov o príjmoch, odvodoch a odpracovaných rokoch. Sporitelia v druhom pilieri navyše uvidia viacero scenárov vývoja. Práve ľudia vo veku od 35 do 55 rokov tak prvýkrát získajú presnejší obraz o tom, či im dnešné ekonomické fungovanie zabezpečí dostatočný príjem aj na dôchodku.
Dôsledky slabej prípravy na dôchodok sú už tu
Dôsledky slabej pripravenosti na roky, ktoré strávia na penzii, už pociťujú aj dnešní seniori. Takmer polovica dôchodcov uvádza výrazný pokles príjmu po odchode do dôchodku a väčšina tvrdí, že ich životná úroveň sa zhoršila. Až 70 % pracujúcich Slovákov nad 55 rokov preto zvažuje pokračovať v práci aj po dosiahnutí dôchodkového veku. Ide o najvyšší podiel spomedzi piatich sledovaných európskych krajín.
Podľa člena predstavenstva NN Slovensko Martina Višňovského ľudia chápu, že dlhší život si vyžaduje väčšiu finančnú prípravu, problémom však zostáva nedostatok konkrétnych krokov. Výšku budúcej penzie pritom dokáže výrazne ovplyvniť výber fondu v druhom a treťom pilieri či zvýšenie vlastných príspevkov.
Rastúce ceny tlačia na rodinné rozpočty
Situáciu komplikuje aj širší ekonomický kontext. Rast cien energií, vyššie náklady domácností či neistota okolo verejných financií zvyšujú tlak na rodinné rozpočty. Analytici zároveň upozorňujú, že Slovensko starne rýchlejšie, ako sa tomuto trendu dokáže prispôsobovať jeho dôchodkový systém. Kombinácia nižšej pôrodnosti a rastúceho počtu seniorov bude v nasledujúcich desaťročiach výrazne zaťažovať verejné financie.
Prieskum NN potvrdil, že Slovensko vstupuje do obdobia, keď sa dôchodková otázka stáva jednou z najväčších ekonomických tém našej krajiny. Odhad výšky budúcej penzie môže pre mnohých ľudí predstavovať prvé reálne upozornenie, že spoliehať sa iba na štát už nebude stačiť.
Prognóza môže prekvapiť najmä živnostníkov
Najzásadnejší vplyv môže mať prognóza výšky budúcich dôchodkov na živnostníkov, ktorí si často dlhodobo minimalizujú odvody. Hoci im nižšie odvody krátkodobo šetria náklady, v budúcnosti môžu výrazne znížiť objem prostriedkov, ktoré budú poberať po odchode do dôchodku.
Samotná prognóza bude vychádzať z reálnych údajov o príjmoch, odvodoch a odpracovaných rokoch, pričom dôchodok zobrazí v dnešnej kúpnej sile. Odborníci upozorňujú, že práve tento prepočet môže mnohým ukázať, že spoliehanie sa iba na štát nebude stačiť a bez vlastných úspor či investícií im hrozí výrazný pokles životnej úrovne, zdôrazňuje Denník N.
Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska
Zdroje: Tlačová správa NN, Denník N